ROZHOVOR: Budeme na diaľnici jazdiť vyššou rýchlosťou? Porozprávali sme sa so štátnym tajomníkom, Jaroslavom Kmeťom

Jaroslav Kmeť pracuje na Ministerstve dopravy a výstavby SR ako štátny tajomník, pod ktorého kompetencie spadá aj doprava a všetko s ňou spojené. Preto sme sa ho opýtali na aktuálne otázky spojené nielen s bezpečnosťou na cestách a s ich modernizáciou.
Vydané  Text: 
**Jedným z najvýznamnejších prvkov bezpečnosti na cestách je rozvoj diaľničnej siete. Ako to momentálne s touto večnou témou vyzerá a kedy môžeme očakávať otvorenie ďalších kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest?** Záleží nám na tom, aby bolo Slovensko pokryté dobrou cestnou aj železničnou infraštruktúrou. Jej výstavba trvá však už na môj vkus dlho. Celý administratívny proces, vrátane všetkých potrebných štúdií a povolení po ukončenie stavby, trvá 7 až 15 rokov. Vieme, že veľké infraštruktúrne stavby pomáhajú štartovať ekonomiku. My by sme aj radi začali stavať, no nemali sme pripravené skoro žiadne projekty. Preto sa teraz intenzívne venujeme najmä príprave stavieb do ďalšieho obdobia, aby sme mohli v budúcnosti čo najskôr a najviac stavať a čerpať prostriedky z európskych zdrojov. Dúfame, že aj v ďalšom období sa podarí získať financie aspoň na obchvaty, pretože ide podľa nás o zelené stavby, ktoré pomáhajú vytláčať dopravu z centier miest na perifériu. Momentálne máme rozostavaných niekoľko úsekov. Na diaľnici D1 ide o úseky Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, na D3 je to úsek Čadca – Bukov – Svrčinovec. Privádzač Lietavská Lúčka odovzdáme po dohode s mestom Žilina až v januári. Ťah Čadca – Bukov – Svrčinovec odovzdáme do konca roka. Realizujú sa úseky Prešov západ – Prešov a Mýtna – Lovinobaňa – Tomášovce, čo by sa malo odovzdávať budúci rok. Rozostavané stavby sú Kriváň – Mýtna, severný obchvat Prešova, Ivachnová – Hubová, Košice Šaca – Košické Olšany. Pripravujú sa aj ďalšie úseky. Do konca roka chceme odovzdať v okolí Bratislavy úsek Vrakuňa – Ivanka pri Dunaji, zvyšné úseky budú podľa nás k dispozícii do polovičky budúceho roka.
Diaľnica v meste, ilustračná fotografia
Treba sa však pozrieť, či je nevyhnutné všade stavať diaľnice a rýchlostné cesty. Či náhodou nie je efektívnejšie postaviť cestu I. triedy, prípadne zvýšiť jej prejazdnosť. Čo sa týka výstavby, budeme postupovať podľa dokumentu Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, ktorý schválila vláda. Takto presne vieme, prečo a čo ideme stavať. O tom, kde a čo treba prioritne postaviť, nemôžu rozhodovať emócie alebo to, v akom meste býva predstaviteľ verejnej moci. Do úvahy sme brali kritériá ako intenzitu dopravy, pripravenosť jednotlivých stavieb, spoločenský úžitok stavby, príslušnosť do medzinárodného koridoru, ale aj zdroje financovania stavby. K plánovaným projektom bude priradený aj harmonogram stavieb. Pripravujeme aj veľkú štrukturálnu reformu, ktorú už avizoval pán minister Andrej Doležal. Takzvaný fond dopravnej infraštruktúry, z ktorého by sa financovala celková dopravná infraštruktúra, a teda cestná, železničná, lodná aj letecká. Vďaka fondu by sme vedeli napríklad spolufinancovať so samosprávami opravy a výstavby ciest druhej a tretej triedy. Takýto fond roky funguje napríklad v Česku a v Poľsku. **Zdá sa, že úseky ako Dubná skala pri Žiline či okolie Ružomberka sú zakliate. Aký je aktuálny stav na týchto miestach?** Úsek Turany – Hubová je momentálne v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Robí sa takzvaná vodná EIA, čiže vplyvy dopadov na vodu. Obce, ktoré čerpajú z vodného zdroja pitnú vodu, sa obávajú, že o ňu prídu. Obce podali rozklady, momentálne je to na súde od roku 2018 a súdne konanie sa ešte ani nezačalo. Intenzívne komunikujeme so starostami všetkých dotknutých obcí. Úsek Hubová – Ivachnová má veľmi náročné geologické pomery, čo si po nečakanom zosuve pôdy vyžiadalo zmenu trasovania a momentálne sa dokončuje tunel Čebrať. Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové je momentálne v stave súťažného dialógu so súťažiacimi firmami, ktorý chceme dokončiť na začiatku budúcehoroka. No a úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka chceme dať do prevádzky v januári.
Aktuálne najdlhší prevádzkovaný dopravný tunel na Slovensku.
**Rátate na Slovensku s maximálnou povolenou rýchlosťou 130 km/h, alebo sú aj úseky diaľnic, kde si viete predstaviť jej zvýšenie?** Medzi Popradom a Spišským Štvrtkom sme testovali rýchlosť 140 km/h a zistili sme, že to prinieslo skrátenie času asi o jednu minútu. Úzko komunikujeme aj s okolitými krajinami, ktoré tiež testujú zvýšenie maximálnej rýchlosti. Rakúšania na vybraných úsekoch diaľničnej siete testovali aj rýchlosť 160 km/h, no nakoniec ju nepovolili. Dôvodom nie je len bezpečnostné hľadisko, ale najmä zvýšený hluk a emisie CO2. A to je v rozpore so snahami o budovanie zelenej ekonomiky a s bojom s klimatickými zmenami, pričom doprava patrí medzi významných znečisťovateľov ovzdušia. Navyše naše diaľnice sú stavané na rýchlosť okolo 130 km/h, takže zvýšenie rýchlosti v tomto momente nevyzerá veľmi optimisticky. **S problémami v oblasti dopravy sa boria aj na Kysuciach a na Orave, rovnako tak aj na juhu Slovenska na ceste číslo 66. Kedy môžu obyvatelia týchto regiónov rátať so zlepšením stavu?** Kysuce sa stali hlavným ťahom pre nákladnú prepravu, na čo cesty pred Nežnou revolúciou neboli stavané. Vo výstavbe je diaľnica D3, ktorú chodí osobne minister pravidelne kontrolovať, aby všetko prebiehalo podľa plánu. Vieme sa vžiť do pozície občanov obcí, ktorými denne prejde 25 000 áut a kamiónov. Do konca roka odovzdáme do prevádzky úsek Čadca – Bukov – Svrčinovec a práve vyšlo verejné obstarávanie na privádzač v Kysuckom Novom Meste a ďalšie úseky sa intenzívne pripravujú. Úsek Nižná nad Oravou – Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová už má vybratého zhotoviteľa, ktorý má pripraviť podklady pre stavebné povolenie.
Krupina a Šahy sú v stave vypracovávania projektovej dokumentácie, na ceste I/66 chceme prioritne riešiť budovanie obchvatov. Práve po obchvatoch volajú samosprávy najčastejšie. Často cestujeme do regiónov, a tak poznáme problémy, ktoré ich trápia. Riešiť situáciu priamo na mieste je lepšie a účinnejšie ako od stola z kancelárie. Samotná výstavba však závisí od toho, koľko zdrojov nám vyčlení ministerstvo financií. **Autonómna jazda je témou, ktorou sa automobilky intenzívne zaoberajú, narážajú však na legislatívu. Ako je na tom Slovensko? Zaoberáte sa touto témou?** Zaoberáme. Problémy vidíme najmä s legislatívou a so zodpovednosťou – kto bude zodpovedný, ak sa niečo stane? Na ministerstve máme vytvorené oddelenie, ktoré sa venuje smart mobilite a tam spadá aj autonómna jazda. Vytvárame platformu firiem, ktorých sa táto téma týka a majú záujem na nej spolupracovať. Nasledovať bude akčný plán, ktorý nám povie, ako chceme postupovať a kto za čo bude zodpovedný. Vznikla pracovná skupina so zástupcami zo súkromnej aj štátnej sféry a verím, že do konca roka 2021 by sme mali mať k dispozícii kľúčovú legislatívu.
Na jej príprave intenzívne spolupracujeme aj s Európskou úniou, aby sme ju mali vzájomne zosúladenú s európskym právom. Myslím, že veľmi rýchlo by sme sa mohli dostať aj na vyššiu úroveň digitálnych služieb, ktoré motoristi bežne využívajú v okolitých krajinách, pretože tam momentálne zaostávame a máme čo dobiehať. S tým je úzko spojený aj rozvoj mobilných sietí 5G. Mobilní operátori sa na to už pripravujú a v zmluve na frekvencie 5G sa zaväzujú, že do konca roka 2025 musia pokryť signálom diaľnice, rýchlostné cesty, železničné koridory aj vodné cesty medzinárodného významu. V Bratislave a Banskej Bystrici sa už sieť 5G testuje, aukcia, pri ktorej sa rozdelili frekvenčné pásma, prebehla, takže nič nebráni vývoju a postupnej implementácii tejto technológie. **K dôležitým súčastiam zvyšovania bezpečnosti na cestách patrí výchova. Venujete sa aj tejto téme?** Občania nie vždy venujú pozornosť bezpečnosti cestnej premávky a rozhodne treba viac vzdelávania ohrozených skupín, najmä detí. Na ministerstve máme oddelenie, ktoré sa venuje bezpečnosti cestnej premávky, no jeho činnosť bola v minulosti často iba formálna. Nový koncept chceme vypracovať po vzore českého Besip-u, ktorý spravil v tejto oblasti veľké množstvo roboty a výsledok je na cestách vidieť. V roku 2021 pripravujeme kampane, ktoré budú moderné a príťažlivé pre mladú generáciu. Zároveň máme rozpracovanú stratégiu rozvoja bezpečnosti do roku 2030, ktorá bude pripravená do polovice budúceho roka. Venujeme sa aj riešeniu bezpečnosti premávky na rizikových križovatkách a konkrétne aktivity by malo zastrešovať práve oddelenie Becep-u. Ide o miesta ako známe železničné priecestie v Rožkovanoch, križovatka vo Veľkom Krtíši a podobne. **Plánujete aj zavedenie povinného absolvovania školy bezpečnej jazdy ako napríklad v Rakúsku?** Otázka je, či to robiť dobrovoľne, alebo povinne. Vytvorili sme pracovnú skupinu, ktorá sa zameriava na problematiku prípravy vodičov a autoškôl všeobecne. Jej členmi sú zástupcovia autoškôl, ministerstiev dopravy aj vnútra, polície. Vďaka praktickému pohľadu sa môžeme dostať k zaujímavým a novým riešeniam. Pri zabezpečení dostatočného financovania by sme vedeli takého projekty ako škola šmyku a podobné nápady podporiť najprv ako pilotné a následne po úspešnom overení aj v celoslovenskom meradle.
**Lepšiu priepustnosť cestnej siete by sa podarilo dosiahnuť znížením množstva kamiónov na cestách a ich presmerovaním na železnicu. Ako sa ministerstvo stavia k tejto téme?** Na ministerstve dopravy a výstavby vznikol nový odbor – Odbor stratégie dopravy, ktorý si kladie za cieľ skvalitniť dopravu na Slovensku. Jedným z jeho kompetencií je rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy. Presunom časti kamiónovej dopravy na železnicu zabezpečíme zlepšenie životného prostredia, zníženie hluku v mestách. Musíme však tomu prispôsobiť železničnú sieť, ktorá je v nevyhovujúcom stave, a práve preto do nej poputujú významné investície. Jeden z terminálov intermodálnej dopravy máme v Žiline, druhý sa dokončuje v Nitre-Lužiankach. V zahraničí takúto zelenú prepravu podporuje štát, a preto aj náš Odbor stratégie dopravy pripravuje schému štátnej pomoci pre zelených prepravcov. **Aký rozvoj možno očakávať v rámci osobnej železničnej dopravy? Možno očakávať zvýšenie rýchlostí, kvality vozňov, prípade oživenie niektorých regionálnych tratí?** Pri malej rozlohe Slovenska a obmedzenom počte cestujúcich nemá zmysel ísť rýchlosťou nad 250 km/h. Podporujeme však projekt VRT – vysokorýchlostnej trate. Projekt spojenia hlavných miest krajín V4 manažovaný maďarskou stranou budúci rok spolu predložíme na posúdenie EÚ. Chceli by sme, aby táto nová trať bola súčasťou koridoru TEN-T, čím by získala šancu na financovanie z európskych zdrojov. Prioritou je aj dokončenie modernizácie severného koridoru a tiež modernizácia južného koridoru. A práve do týchto projektov pôjdu hlavné investície z Fondu obnovy a z ďalších fondov EÚ určených pre Slovensko. **Pred časom sa výrazne upravil režim pre súkromných poskytovateľov služieb osobnej vlakovej dopravy. Plánujete trate opäť otvoriť aj pre ďalšie dopravné spoločnosti?** Momentálne sa súťaží prevádzkovateľ tratí Bratislava – Komárno a Žilina – Rajec, pripravuje sa súťaž na východe Slovenska. Na základe smernice EÚ do roku 2030 musíme trate liberalizovať. Momentálne pripravujeme ďalšie atraktívne takzvané „balíčky tratí“, o ktoré sa dúfame vo verejných súťažiach dopravcovia pobijú. **Máte po skončení aktuálnych obmedzení plán rozvoja leteckej dopravy na Slovensku najmä prostredníctvom pritiahnutia ďalších leteckých prepravcov na letiská do Bratislavy, Košíc, prípadne na ďalšie letiská (Sliač, Piešťany, Žilina)? Koketujete ešte s myšlienkou vytvoriť národného leteckého dopravcu?** Letecká legislatíva je v rámci EÚ veľmi regulovaná, takže musíme byť v tejto oblasti opatrní. Ďalšou nevýhodu je, že v okolí Slovenska sú letiská ako Viedeň či Budapešť, no napriek tomu vidíme možnosť rozlietať aj slovenské letiská. Pre bratislavské letisko plánujeme hľadať strategického partnera, ktorému dáme letisko do prenájmu na 20 – 30 rokov. Už dnes sa nám hlásia záujemcovia z celého sveta – zo západnej Európy, ale aj z Blízkeho a Ďalekého východu. Ministerstvo dopravy a výstavby v súvislosti s národným dopravcom pripravilo štúdiu a tá neodporúčala postupovať takýmto smerom. Môžem však prezradiť, že máme záujemcov z leteckých spoločnosti, ktorí zvažujú presun svojich základní v EÚ na Slovensko a mohli by zabezpečovať aj vnútroštátnu dopravu medzi Bratislavou a Košicami. TITULNÁ FOTOGRAFIA: Viktor Cicko





Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!