Čo trápi slovenských vodičov podľa umelej inteligencie ChatGPT? Čo sa týka kvality ciest, sme hanba Európy, komentujeme

Spýtali sme sa ChatGPT, čo podľa svojho rešeršu považuje za päť najväčších trápení slovenských vodičov.

Pripájame náš komentár k stavu slovenských ciest.
Vydané  Text: 
Ilustračná fotografia. Vodič auta jazdí po ceste v obci

Ilustračná fotografia. Vodič auta jazdí po ceste v obci

Píše ChatGPT:

Na základe rôznych prieskumov a štúdií, ktoré sa v minulosti uskutočnili, by som vám mohol uviesť nasledujúce 5 vecí, ktoré najviac trápia slovenských motoristov:

Inzercia

Advertisement

Inzercia

    1. Stav ciest – mnohí motoristi sa sťažujú na zlé stavy ciest, čo môže viesť k poškodeniu vozidla alebo dokonca k nehodám. Zlé stavy ciest môžu byť spôsobené nedostatočnou údržbou, poškodením počas zimy, alebo preťažením ciest.
    2. Dopravné zápchy – Slovensko má niektoré z najhorších dopravných zápch v Európe, najmä v hlavnom meste Bratislave. Dopravné zápchy môžu mať negatívny vplyv na časovú efektivitu a pohodlie motoristov.
    3. Vysoké náklady na palivá a na údržbu vozidla – mnohí motoristi sa sťažujú na vysoké ceny benzínu a na náklady na údržbu vozidla, vrátane náhradných dielov a servisu.
    4. Nezodpovední vodiči – nezodpovedné správanie iných vodičov na cestách, ako napríklad jazda pod vplyvom alkoholu alebo drog, predbiehanie na nebezpečných miestach, alebo jazda na červenú.
    5. Parkovanie – nedostatok parkovacích miest a zlé parkovanie sú častým problémom pre motoristov v mnohých mestách na Slovensku. Mnohí vodiči sa sťažujú, že musia platiť za parkovanie a že parkovanie je často obmedzené v čase.

Hodnotíme to tak, že ChatGPT vskutku správne vyhodnotil, čo sa na slovenskom internete najčastejšie píše v súvislosti s trápeniami našich motoristov.

Je prirodzené, že akékoľvek novoty, ktoré sa premietajú do zvýšenia finančných nákladov na prevádzku vozidiel, motoristi vnímajú negatívne a citlivo.

Ak niekto najazdí iba niekoľko stoviek kilometrov mesačne a spravidla vyjazdí jednu nádrž do mesiaca, toho zvýšenie cien palív až tak nezasiahne. Kto však musí cestovať za prácou a týždenne spotrebuje jednu či viac nádrží nafty alebo benzínu, pre toho je každých desať centov pridaných na liter paliva novým problémom. To, čo dotankujete auta, musí ušetriť inde.

Téme kvality slovenských ciest sme sa už na Autovinách venovali viackrát a stotožňujeme sa s tvrdením, že ide o jednou z najväčších trápení našich motoristov. Rozhodli sme sa preto po čase pripomenúť náš starší komentár k tejto téme, pretože ho naďalej považujeme za aktuálny.

Katastrofálny stav slovenských ciest nemožno prehliadnuť ani v okolí hlavného mesta, o regiónoch nehovoriac

Katastrofálny stav slovenských ciest nemožno prehliadnuť ani v okolí hlavného mesta, o regiónoch nehovoriac

Komentár k stavu slovenských ciest a chodníkov: Úprimne, sme hanba Európy!

V porovnaní s inými európskymi krajinami je Slovensko relatíve malé, napriek tomu máme očividný problém s korektným udržiavaním ciest i diaľnic. Navzdory realite, že si štát musí poradiť s nepomerne kratšou infraštruktúrou ako ostatné štáty, každý deň sme svedkami jeho priam fatálneho zlyhávania.

Deň čo deň som za volantom, v niektoré mesiace prejazdím aj tisíce kilometrov. Kvalitu slovenských ciest zvyčajne neriešim, netvorím si na ne názor, pretože práve ten môj nič nezmení a než by som sa mal sťažovať, radšej sa prispôsobím súčasnému stavu a naučím sa na ňom jazdiť čo najbezpečnejšie. Žijem v tesnej blízkosti Bratislavy, kde vidím nové cesty s pomerne dobrou kvalitou, ale aj tie, nad ktorými musí človek krútiť hlavou.

Nedávno som mal príležitosť pozrieť sa na slovenské cesty z dvoch nových pohľadov, ktoré ma presvedčili, že je to na Slovensku naozaj veľmi zlé. Miestami priam príšerné. Asi prvýkrát som bol na (ne)zodpovedných nahnevaný a úprimne, cítil som hanbu za to, kde to vlastne žijem.

Mal som príležitosť vidieť cesty z pohľadu sanitky a človeka, ktorý sa v nej musel viezť do nemocnice. Takáto skúsenosť ukazuje stav vozoviek v úplne novom svetle, v ktorom sa odhaľuje ich skutočne nebezpečná stránka. Vodič sanitky aj pri veľkej snahe o vyhýbanie sa dieram nevyhnutne musel prejsť cez obrovské množstvo výtlkov, dier, spojov nových a starých ciest s výškovým rozdielom aj päť centimetrov.

Pacient, ktorý musí byť vo vnútri pripútaný na lôžko, počas tejto cesty zažíva mimoriadne silné otrasy, doslova lieta zo strany na stranu a každý vjazd kolesom do diery cíti na vlastnej chrbtici. Je to obzvlášť nebezpečné najmä pre tehotné ženy, pre ľudí s vážnymi úrazmi a v prípadoch, keď chce dať pracovník RZP injekciu alebo inak počas jazdy pracovať s pacientom.

To, ako sa dokáže štát starať o chorých, zranených, chudobných a slabých, poukazuje na jeho civilizovanosť a vyspelosť. Slovensko je v tomto kontexte pre svoju nevyspelosť tragikomicky trápne a na posmech všetkých krajín sveta.

Druhá negatívna skúsenosť ma zanechala v hanbe. Keď prišiel na návštevu na Slovensko môj brat, ktorý roky žije v Holandsku a vlastní auto, bol zhrozený, v akom katastrofálnom stave sú cesty. A to ešte nevidel cesty v stave po tejto zime!

Priepastný nepomer medzi holandskými a slovenskými cestami som videl aj ja, keď som bol pred časom v Amsterdame, Haagu a ďalších mestách. Nie je pravdou, že by mali Holanďania najlepšie cesty na svete, oni majú normálny štandard, na ktorý sa všetci jeho obyvatelia skladajú prostredníctvom daní a autority si uvedomujú, že zmyslom ich existencie je využívať tieto prostriedky nanajvýš efektívne.

Na takýto štandard sa skladáme aj my a je klamstvo tvrdiť, že platíme málo.

Totožné problémy majú aj chodníky. Ako sa senior, zdravotne postihnutý alebo inak hendikepovaný človek dostane k tomu, že musí doslova preskakovať 20-centimetrové obrubníky na križovatke Miletičovej a Prievozskej v Bratislave? Ako môže nevidiaci bezpečne obchádzať metrové diery a vôbec dbať na všetky neduhy slovenských chodníkov?

Už Tomáš Baťa v medzivojnovom období obhajoval zámer investovať 10 miliárd českých korún na cesty. Správne tvrdil, že ďalšie generácie nám budú právom vyčítať naše úporné snahy šetriť na kvalite ciest, pretože práve ich vyššia kvalita sa prejaví na vyššom životnom štandarde, bezpečnosti, podnikaní, cestovaní a vôbec všetkom. Novej generácii bude smiešne, že sme chceli šetriť tam, kde je to najmenej potrebné. „Doprava vyslobodila vlastne človeka z jeho primitívneho stavu,“ uvádza sa v knihe Tomáš Baťa: Úvahy a prejavy.

V roku 1927 hovoril Baťa o doprave, cestách a ľuďoch, pričom už vtedy apeloval na budovanie nových kvalitných ciest pre automobily i vlaky, pričom nezabúdal ani na metro, ktoré videl vo svete ako účinný systém mestskej dopravy. Tvrdil, že jeho predchocovia ani netušili, že sa raz bude jazdiť na automobiloch, dokonca nepoznali ani bicykel. Počítali iba s konskými povozmi, preto dobové cesty neboli pripravené na rozmach dopravy. Lenže my o tomto rozmachu vieme, preto sa nemôžeme vyhovárať na to, čo sa tu budovalo pred desaťročiami.

Odkedy Baťa vyslovil tieto slová, prešlo takmer sto rokov, ale zmenilo sa iba to, že sa vybudovali provizórne cesty, ktoré dnes absolútne nezvládajú moderné nároky na životný štýl obyvateľstva, pritom sa ani nezveľaďujú a neopravujú v dostatočnej miere.

Pokiaľ ide o kvalitu ciest, Slovensko je diera. Ťažko sa to píše a zle sa to číta, ale je to pravda. Nemôžeme sa porovnávať s krajinami tretieho sveta a ich necestami, pretože my žijeme v bezpečnej lokalite, v Európe, máme prístup k eurofondom, vysokú životnú úroveň, dobré podnebie a množstvo pracovnej sily. Čo chýba, je zodpovednosť kompetentných a väčší tlak verejnosti.





ODPORÚČANÉ



Inzercia

Advertisement

Inzercia