Servis
Autoškoly: Cesta za vodičským oprávnením
foto: Volkswagen a Juraj Hrivnák
Vidíte problém v tom, že trh tlačí na „čo najrýchlejší vodičák“? Dá sa tomu nastaviť kultúra alebo pravidlá?
Áno, trh sa tak správa, ale na vine sú samotní predstavitelia autoškôl, ktorí ponúkajú zľavy s vedomím, že za ponúknutú cenu už nie je možné splniť zákonnú učebnú osnovu. Takto vzniká model výcviku „Menej si zaplatil, menej dostaneš“. Rýchlosť získania vodičáku je tiež veľmi nebezpečná, pretože krátky čas znamená isto ďalšie skrátenie výcviku. Rodičia ani žiaci to neskúmajú – cena vyhráva. Chcem tú najlacnejšiu autoškolu. Spoločne vedia, že za menšiu cenu vopred súhlasí s tým, že výcvik nebude úplný. Takže nemôže nič reklamovať a ani sa potom dožadovať plného rozsahu výcviku podľa učebnej osnovy. Musí si zaňho zaplatiť a v konečnom dôsledku preplatí, čo „ušetril“. Ak sa mu potom aj podarí skúšku zvládnuť, do premávky sa dostane vodič, ktorý aj tak neabsolvoval celý výcvik a je určite potenciálnym nebezpečenstvom v premávke nielen pre seba, ale aj pre ostatných.
Takáto súčinnosť žiaka a autoškoly by ale mala aktivovať ku kontrole štátny odborný dozor (ŠOD) a bez nejakého udania by mali skontrolovať autoškoly s dumpingovými cenami. Ceny sú uverejnené na webových stránkach a je čitateľné, ktoré autoškoly takto „podnikajú“ . Rovnako je úplne jasné, ktoré autoškoly by mali byť povinnými platcami DPH a je to veľmi jednoducho zistiteľné v JISCD – ak má autoškola ročne viac ako 60 žiakov na skupinu B (5 žiakov mesačne), musí byť platcom DPH ! Ak nie je? Kráti cenu, kráti tržby, kráti hodiny, klame žiakov … podvádza vo výcviku a aj na daniach.
Pravidlá sú stanovené, len je potrebné ich dôsledne kontrolovať a takto chrániť žiaka a zároveň dozerať na to, aby sa do premávky nedostávali nepripravení vodiči. Kultúra výcviku je na autoškolách – na majiteľoch a ich inštruktoroch, aby vykonávali svoju prácu zodpovedne, kvalitne a profesionálne.
Sledujú u nás autoškoly trendy v oblasti technológií v autách, prípadne v doprave?
V jednotlivých regiónoch sú autoškoly, ktoré sú príkladom serióznej vzdelávacej inštitúcie s primeranou infraštruktúrou a sú vybavené modernými učebňami, solídnymi priestormi, vlastným autotrenažérom a autocvičiskom, a k tomu moderným a atraktívnym vozovým parkom.
Ale existujú ešte autoškoly, ktoré za veľmi dlhé obdobie nepostúpil ani o krok vpred. Jazdia na vozidlách, ktoré sú staršie ako 20 rokov, teda vekom staršie vozidlo ako jeho žiaci a nemajú záujem investovať do modernizácie. Nezáleží im na nových trendoch a je jasné, že staršie vozidlá nemajú aktuálne bezpečnostné systémy a preto sa s nimi žiaci nemôžu oboznámiť a naučiť sa ich využívať. Ak je pozadu vozidlo, je pozadu aj inštruktor – to sú spojené nádoby. Existuje veľa autoškôl, ktoré to robia iba ako dočasný biznis, nemajú záujem nič rozvíjať, zlepšovať sa. Ťažko tu môžeme čakať progres a kvalitu. Za tento stav je zodpovedná legislatíva. Je to ako výcvik plávania v bazéne bez vody.
Prispôsobuje sa učivo alebo prax napríklad novým systémom dostupným v moderných autách?
Samozrejme áno, ale aj tu platí to, že učebné osnovy stanovujú obsah, počet hodín a jednotlivé témy na vyučovaní teoretickej prípravy a je na autoškole, aké výukové programy používa a či inštruktor ovláda a využíva tieto moderné prvky.
Vzdelávanie inštruktorov, ktoré je zákonom stanovené pri získaní inštruktorského oprávnenia, sleduje tieto trendy a potom je určené pravidelné „kreditné“ vzdelávanie každé 2 roky, kde sú prednášané schválené aktuálne témy z každej oblasti. SKVZA aktívne podporuje autorov a výrobcov výukových programov. Rovnako sa podieľa na vývoji a programovaní webových vzdelávacích stránok pre žiakov, vodičov, profesionálnych vodičov ale aj inštruktorov. Trvale pôsobíme a aktívne sa zapájame do legislatívneho procesu v oblasti vzdelávania vodičov a tvorby pravidiel cestnej premávky.
Vždy som túžil pracovať s autami a tento sen sa mi splnil v tej najdokonalejšej podobe. A nevyužil som ho len na to, aby som sa mohol voziť po meste. Chcel som autám rozumieť a vedieť ich čo najlepšie ovládať. Tak som si ako prvé auto kúpil staré BMW 328i. Po rokoch úprav (auta aj šoféra 🙂 ) som s ním na Slovakia Ringu už naháňal oveľa novšie a silnejšie autá. Vždy ma fascinovala jazda na hrane a tak na okruhu trávim čo najviac času. Či už pre zábavu, alebo občas ako inštruktor. Autá nehodnotím len podľa infotainmentu a objemu kufra, ale najmä podľa charakteru, techniky a jazdných vlastností. Obľúbené autá? Toyota GT86, Mazda MX-5, BMW M3 a Porsche 911 GT3.
