Najväčšia záhada 1 300 radarov v Európe. Vodiči netušia, ako fungujú
Vodič uvidí pri ceste radar, pozrie na tachometer a radšej spomalí. Takto funguje kontrola rýchlosti na mnohých európskych cestách vrátane Slovenska. Nie všade však radarové zariadenia pracujú tak, ako si motoristi predstavujú. V jednej z európskych krajín polícia priznala, že pri kontrole rýchlosti využíva systém, o ktorom väčšina vodičov ani nevie.
Ide o Fínsko, kde odborníci pozreli na fungovanie približne 1 300 radarových stanovíšť. Zámerom bolo zistiť, koľko zariadení skutočne meria rýchlosť, ako často ich polícia využíva a prečo niektoré prístroje zostávajú neaktívne.
Polícia má len 300 kamier
Preverovanie odhalilo výrazný nepomer. Tamojšia polícia má približne 300 kamier, no pri cestách sa nachádza až 1 300 radarových stĺpov. Najmenej tisícka z nich teda nemá nainštalované meracie zariadenie.
Nejde o pokazenú techniku, ktorú polícia zabudla opraviť. Úrady zámerne presúvajú kamery medzi jednotlivými stanoviskami. Na mieste, kde sa včera rýchlosť nemerala, môže byť dnes nainštalované funkčné zariadenie.
Policajný inšpektor Tuomo Katajisto potvrdzuje, že naraz sa využíva iba časť radarových stanovíšť. Polícia musí podľa neho prihliadať aj na zákonné lehoty spracovania priestupkov. Vyšší počet aktívnych kamier by znamenal výrazne väčší objem administratívnej práce.
Nejde len o zaznamenanie evidenčného čísla vozidla. Zistené porušenia predpisov musia príslušné orgány vyhodnotiť a následne vybaviť v súlade s platnými pravidlami. Kapacita systému tak nezávisí výlučne od počtu zakúpených radarov.
Radar bez kamery má podľa polície veľký význam
Fínski policajti priznávajú, že prítomnosť radarového stĺpa ovplyvňuje správanie motoristov. Vodič nepozná jeho aktuálny stav a pri približovaní sa k nemu často zníži rýchlosť. Katajisto doplnil, že radarový stĺp má predchádzať prekračovaniu rýchlosti bez ohľadu na to, či je v ňom funkčná kamera alebo nie.
Zaujímavá je aj ekonomická stránka takéhoto systému. Keby chcela polícia vybaviť každé stanovište kamerou, musela by nakúpiť približne tisíc ďalších zariadení. Okrem obstarávacích nákladov by pribudli výdavky na ich prevádzku, servis a údržbu.
Existencia väčšieho počtu stanovíšť pritom umožňuje kontrolovať rôzne úseky ciest bez potreby trvalej inštalácie drahej techniky na každom mieste. Vodiči však nemajú k dispozícii aktuálny zoznam aktívnych stanovíšť. Ani pravidelná jazda po rovnakej trase nezaručuje, že motorista dokáže odhadnúť, kde sa rýchlosť meria.
Radary na Slovensku
Na Slovensku sa kontrola rýchlosti dlhodobo spája predovšetkým s policajnými hliadkami, ktoré využívajú mobilné a prenosné meracie zariadenia. Motoristi sa stretávajú aj so stacionárnymi zariadeniami, no nie každý objekt pripomínajúci radar slúži na udeľovanie pokút.
Pri domácich cestách sa nachádzajú napríklad informatívne merače rýchlosti s displejom. Vodičovi zobrazujú, ako rýchlo ide, prípadne ho vyzvú na spomalenie. Zobrazenie prekročenej rýchlosti však neznamená, že polícia zaznamenala priestupok.
Takéto zariadenia využívajú najmä samosprávy v obciach, pri školách alebo na miestach, kde vodiči často nerešpektujú povolenú rýchlosť. Ich účelom je predovšetkým upozorniť motoristov na rýchlosť jazdy.
Odlišnou kategóriou sú policajné radary. Tie musia spĺňať príslušné technické a metrologické požiadavky, aby bolo možné nameranú rýchlosť použiť pri riešení priestupku. Snaha obstarať radary zo strany ministerstva vnútra sa tento rok skončila neúspechom po odhalení, že išlo o ruskú techniku. Zariadenia následne demontovali ešte v testovacej prevádzke.
Fínsky model s premiestňovaním kamier medzi stovkami stanovíšť by mohol byť zaujímavý aj pre Slovensko, ktoré stále nemá vybudovaný systém rýchlostných radarov.
Pokuty vo Fínsku závisia aj od príjmu
Počet zaznamenaných priestupkov súvisiacich s rýchlou jazdou sa vo Fínsku zvyšuje. Za rok 2025 polícia evidovala približne 150-tisíc bežných priestupkov a ďalších 6-tisíc pokút za vážnejšie prekročenie rýchlosti. Podľa údajov zverejnených fínskymi médiami dosiahol počet zaznamenaných priestupkov v priebehu roka 2026 už 162-tisíc. K tomu pribudlo približne 5-tisíc ďalších vážnych porušení rýchlostných limitov.
Šéfka policajného centra bezpečnosti cestnej premávky v Helsinkách Kaisa Sedigová očakáva, že za celý rok udelia približne 200-tisíc sankcií.
Fínsko má navyše špecifický spôsob trestania závažnejších dopravných priestupkov. Výška peňažných trestov závisí od príjmu vodiča. Bohatší motorista tak za rovnaké prekročenie rýchlosti zaplatí výrazne viac ako človek s priemernou mzdou.
Pri menej závažných priestupkoch sa však používajú pevne stanovené sadzby. Pri vyššom prekročení rýchlosti sa naopak zohľadňuje finančná situácia motoristov.
V minulosti sa tak vo Fínsku objavili prípady, pri ktorých majetnejší vodiči dostali za rýchlu jazdu sankcie dosahujúce desiatky tisíc eur. Podobný systém používa krajina aj pri niektorých ďalších trestných činoch a priestupkoch.
Radary nezachytia všetkých nebezpečných vodičov
Polícia vo Fínsku naďalej vykonáva aj klasické cestné kontroly. Kamerové systémy síce pomáhajú pri odhaľovaní prekročenia rýchlosti, no nedokážu napríklad nahradiť hliadky pri kontrole alkoholu.
Ďalším rozdielom je možnosť okamžitého zásahu. Policajt v teréne môže vodiča zastaviť na mieste, skontrolovať jeho doklady a v prípade potreby mu zabrániť v pokračovaní jazdy. Pri kamerovom meraní sa priestupok rieši až následne.
Podobné obmedzenia sa týkajú celej Európy vrátane Slovenska. Rozširovanie kamerového dohľadu preto neznamená, že z ciest zmiznú policajné hliadky.
Fínske skúsenosti zároveň otvárajú otázku, či má pri kontrole rýchlosti väčší význam počet aktívnych meraní alebo treba radšej rozširovať rozsah úsekov, na ktorých vodiči očakávajú kontrolu. Tamojšia polícia sa rozhodla oba prístupy kombinovať a výsledky vyhodnocuje aj podľa počtu zaznamenaných priestupkov.
Zdroj: moottori.fi
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
