Prvá jazda Dodge Charger: Vymenil osemvalec za šesťvalec a elektrinu, dymí však rovnako
Nikdy som nevidel, že by v oficiálnej prezentácii bolo toľko obrázkov s dymom zo zadných pneumatík. A to aj pri verzii poháňanej elektrickým motorom, ktorá je výkonnejšou (!) alternatívou k ponúkanej spaľovacej verzii.
Dodge Charger mení techniku od základov. Nová generácia stojí na platforme STLA Large, ktorá umožňuje zástavbu spaľovacieho aj elektrického pohonu. Klasické proporcie amerického muscle caru zostávajú, pod karosériou však osemvalce HEMI uvoľnili miesto prepĺňanému radovému šesťvalcu. Alternatívou je čisto elektrická Daytona. Spoločným menovateľom oboch koncepcií je štandardný pohon všetkých kolies, čo má auto sprístupniť rozmaznaným európskym zákazníkom. A zároveň pomôcť s trakciou. Pochopíte neskôr.
Tehličky
Spaľovací Charger nesie označenie SIXPACK a využíva trojlitrový motor Hurricane s dvojicou opačne rotujúcich turbodúchadiel pre vyváženie prúdenia vzduchu. Verzia R/T dosahuje výkon 313 kW (425 k), Scat Pack až 410 kW (558 k) a 720 Nm. Motor má hliníkový blok, kované oceľové vnútorné komponenty, priame vstrekovanie s tlakom 350 barov a vodou chladené medzichladiče stlačeného vzduchu. Silnejšia verzia poskytuje už pri 2 500 otáčkach 88 % maximálneho krútiaceho momentu a medzi 3 000 až 6 000 otáčkami neklesá pod 90 %.
V porovnaní s predchádzajúcou verziou Scat Pack s atmosférickým 6,4-litrovým HEMI má nový šesťvalec približne o 48 kW (65 k) a 76 Nm viac. Zrýchlenie z pokoja na 96,6 km/h (Dodge zatiaľ poskytuje údaje v imperiálnych jednotkách) sa podľa výrobcu skrátilo zo 4,2 na 3,9 sekundy. Maximálna rýchlosť dosahuje 285 km/h. Štvorkolka pritom neznamená koniec tradičnej zábavy: vodič si môže zvoliť pohon iba zadných kolies. Funkcia Line Lock zasa zabrzdí iba predné kolesá a umožní vám robiť plnohodnotné burnouty.
(re)Charger?
Daytona pristupuje k výkonu úplne inak. Má elektromotor na každej náprave a 400-voltovú elektrickú sústavu. Batéria ponúka celkovú kapacitu 100,5 kWh, z ktorej je využiteľných 93,9 kWh. Vrcholná Daytona Scat Pack dosahuje s aktivovanou funkciou PowerShot až 500 kW (680 k) a 850 Nm; na 96,6 km/h zrýchli za 3,3 sekundy. PowerShot pridáva na desať sekúnd približne 30 kW (41 k). Predný pohon sa dokáže odpájať v záujme účinnosti, vzadu pomáha trakcii mechanický samosvorný diferenciál. Systém Race Prep pripravuje teplotu batérie podľa toho, či sa chystáte na šprint, alebo na okruh.
Výkon však sprevádza nemalá hmotnosť: SIXPACK Scat Pack váži až 2 184 kg, elektrická verzia až 2 681 kg. Pozeráte sa totiž na auto, ktoré je dlhé ako predchádzajúca generácia BMW radu 7. Vo verzii Long. Daytona Scat Pack preto ponúka aj mohutné brzdy Brembo so šesťpiestikovými strmeňmi vpredu a štvorpiestikovými vzadu. Technický arzenál dopĺňajú viacprvkové zavesenie kolies a dostupné adaptívne tlmiče s dvojventilovou technikou, ktoré, žiaľ, nie sú dostupné pre SIXPACK. Ako sa tieto dve odlišné koncepcie prejavia na ceste, sme zisťovali za volantom oboch verzií.
Prvé dojmy
Najprv sme si vyskúšali Daytonu. Spoznáte ju podľa veľkého prieduchu cez prednú kapotu a podľa toho, že pri naštartovaní vyštekne asi dvakrát hlučnejšie než spaľovacia verzia. Poďakujte sa dobrým reproduktorom. Do auta sa nasadá vyššie, ale keď v ňom už sedíte, tento pocit sa vytratí. Všetko okolo vás sa podobá klasickej spaľovacej verzii. O tom, že je Daytona rýchla, asi nikto nepochybuje. Nás však šokoval vynikajúci podvozok, ktorý si krásne poradil s obrovskou hmotnosťou auta. A grip? Pneumatiky vpredu aj vzadu mali šírku 325 mm. Daytonu sme si mohli vyskúšať aj v drifte, a tu sa predviedla úžasná elektronika, ktorá neskúseným šoférom pomáhala so zvládaním výkonu. Je tu niekoľko režimov. Všetko sme si vyskúšali a musíme si sňať pomyselný klobúk.
Viac sme sa ale tešili na SIXPACK. Motor sa cez aktívny výfuk ozýva na dnešné pomery prekvapivo hrdelne. Už po prvých metroch sme však pocítili rozdiel v kvalite jazdy. Klasické tlmiče sú nastavené dosť tvrdo a spaľovacia verzia vôbec nepôsobila tak sofistikovane. Mala však zábavný charakter. Riadne sa ponárala na brzdách, v zákrutách pôsobila vyvážene a na okruhu sa s ňou dali robiť nádherné drifty. Radosť z jazdy trochu kazila prispatá prevodovka s veľmi nešťastne riešenými pádlami. Ale ako muscle car to vlastne obstojí veľmi dobre.
Zhrnutie
Dodge Charger je veľmi príjemné oživenie nudného sveta copy-paste, ktorý žijeme v Európe. A je aj dôkazom, že Stellantis myslí aj na nadšencov a snaží sa otočiť kormidlo, ktoré nešťastne nastavil Carlos Tavares. Charger nie je dokonalý, ale ani nemusí byť. Držíme palce a len tak ďalej!
