Elektromobily s 200-tisíc km prekvapili: Na technickej porážajú benzín aj naftu. Má to však háčik
O elektromobiloch sa často hovorí ako o autách, ktoré majú menej mechanických súčiastok, a teda aj menej vecí, ktoré sa môžu pokaziť. Na druhej strane sa pri nich prirodzene vynára otázka, čo sa s nimi deje po desiatkach či stovkách tisíc kilometrov. Práve vysoký nájazd je jednou z tém, pri ktorých sa názory motoristov výrazne rozchádzajú. Jedna z doteraz najväčších analýz životnosti elektromobilov teraz priniesla veľmi zaujímavé čísla.
Neprehliadnite: Elektromobil má prejsť 600 km. Z Bratislavy do Sniny môže papierový dojazd bolestivo zaskočiť
Foto: Archív
Britskí výskumníci analyzovali až 47,4 milióna výsledkov pravidelných technických kontrol a porovnávali elektrické vozidla s autami so spaľovacími motormi. Nešlo pritom o jednoduché porovnanie mladých elektromobilov so staršími benzínovými a naftovými autami. Výskumníci sa snažili pracovať s vozidlami podobného veku a podobného počtu najazdených kilometrov, prevažne vo veku od troch do ôsmich rokov.
Výsledky pri nižšom nájazde veľké prekvapenie nepriniesli. Pri približne 32 000 až 64 000 kilometroch neprešlo technickou kontrolou 12 percent elektrických áut a 11,7 percenta benzínových automobilov. Rozdiel je teda prakticky zanedbateľný. Zaujímavé to začína byť až pri vyššom nájazde. Pri elektrických autách, ktoré mali najazdených približne 145 000 až 193 000 kilometrov, neprešlo technickou kontrolou 16,5 percenta vozidiel.
Pri porovnateľných benzínových autách to bolo až 22,1 percenta. Relatívna miera neúspechu elektrických áut tak bola približne o štvrtinu nižšia. A pri vozidlách s nájazdom nad 193 000 kilometrov sa rozdiel ešte zväčšil. Elektrické autá zostali približne na úrovni 16 percent neúspešných kontrol, zatiaľ čo pri benzínových autách podiel stúpol na 23,5 percenta.
Menej mechaniky môže byť pri vysokom nájazde výhodou
Jedným z možných vysvetlení je samotná konštrukcia elektrického pohonu. Elektrické auto nemá klasický spaľovací motor s množstvom pohyblivých súčiastok, výfukový systém a vo väčšine prípadov ani klasickú viacstupňovú prevodovku. Menej mechanických komponentov zároveň znamená menej častí, ktoré sa môžu mechanicky opotrebovať.
Práve pri vysokom nájazde sa preto môže výhoda jednoduchšej konštrukcie prejaviť výraznejšie. Výsledky analýzy však treba čítať veľmi presne, pretože technická kontrola nie je kompletnou zdravotnou prehliadkou vozidla. Kontrolujú sa najmä bezpečnostné a technické prvky, napríklad brzdy, riadenie, odpruženie, pneumatiky, svetlá a ďalšie konštrukčné časti.
A tu sa dostávame k najdôležitejšiemu „ale“. Technická kontrola nemeria stav trakčnej batérie. Nezisťuje jej zostávajúcu kapacitu, mieru degradácie, maximálny nabíjací výkon ani kompletný stav vysokonapäťového systému. Rovnako pri benzínovom alebo naftovom aute technická kontrola automaticky neznamená, že motor alebo prevodovka sú v perfektnom stave.
Štúdia teda nedokazuje, že elektrické auto s nájazdom 200 000 kilometrov je celkovo spoľahlivejší ako benzínové či naftové auto s rovnakým nájazdom. Ukazuje predovšetkým to, že podľa sledovaných kritérií technickej kontroly elektroautá pri vysokom nájazde častejšie spĺňajú požadované podmienky.
Foto: Archív
Elektromobily majú aj svoje slabiny
Analýza zároveň ukázala oblasti, v ktorých elektromobily nevychádzali ideálne. Zaznamenalo sa výrazne viac problémov s pneumatikami. Svoju úlohu môže zohrávať vyššia hmotnosť elektromobilov aj okamžitý nástup krútiaceho momentu, hoci samotný výskum nenašiel dôkaz, že by vyššia hmotnosť elektrických áut automaticky spôsobovala viac porúch zavesenia kolies. Zaujímavá je aj situácia pri brzdách. Elektromobil pri spomaľovaní vo veľkej miere využíva rekuperáciu, takže klasické kotúče a doštičky sa používajú menej.
To môže predĺžiť ich životnosť, no zároveň vzniká iný problém – pri malom používaní môžu byť náchylnejšie na koróziu.
Práve staršie elektromobily s nízkym počtom najazdených kilometrov mali podľa analýzy väčšiu pravdepodobnosť problémov s klasickými brzdami. Je to jeden z pekných príkladov toho, že pri elektrickom aute nemusí byť nízky nájazd automaticky synonymom lepšieho technického stavu. Auto, ktoré jazdilo pravidelne a používalo klasické brzdy, môže mať v niektorých oblastiach lepší stav ako vozidlo, ktoré väčšinu času stálo a pri spomaľovaní využívalo najmä rekuperáciu.
Pri jazdenom elektromobile je batéria stále kľúčová
Pre človeka, ktorý uvažuje nad kúpou jazdeného elektromobilu, je preto výsledok britskej analýzy zaujímavý, ale rozhodne by nemal byť dôvodom na ignorovanie počtu najazdených kilometrov. Pri elektromobile s nájazdom 150 000, 200 000 alebo dokonca viac kilometrov je okrem klasickej kontroly podvozku, bŕzd, riadenia a pneumatík mimoriadne dôležité preveriť stav trakčnej batérie. Ideálne prostredníctvom diagnostiky, ktorá dokáže ukázať jej zostávajúcu využiteľnú kapacitu a prípadné problémy jednotlivých článkov či modulov.
Dva elektromobily s rovnakým nájazdom totiž môžu byť v úplne odlišnej kondícii. Jeden mohol väčšinu života jazdiť dlhé trasy a byť nabíjaný šetrným spôsobom, zatiaľ čo druhý mohol absolvovať prevažne krátke jazdy a často využívať rýchlonabíjanie. Na počítadle kilometrov pritom budú vyzerať takmer identicky. Práve preto by pri kúpe jazdeného elektromobilu nemal byť rozhodujúci iba údaj na odometri. Dôležitá je kombinácia veku auta, spôsobu používania, servisnej histórie, technického stavu podvozku a bŕzd a predovšetkým kondície batérie.
Foto: Archív
Veľké číslo, ale nie dôkaz o dokonalej spoľahlivosti
Samotná analýza nehovorí, že elektromobily sú všeobecne spoľahlivejšie ako benzínové alebo naftové autá. Prináša však zaujímavý poznatok, ktorý môže zmeniť pohľad na jazdené elektromobily s vysokým nájazdom. Pri vysokom počte kilometrov mali v sledovaných technických kontrolách nižšiu mieru neúspechu než porovnateľné benzínové vozidlá. Jednoduchšia mechanická konštrukcia elektrického pohonu tak môže byť pri dlhodobom používaní skutočnou výhodou.
Zároveň však platí, že technická kontrola nie je testom trakčnej batérie. A práve batéria môže byť pri staršom elektromobile jednou z najdrahších a najdôležitejších súčastí. Preto by mal byť elektromobil s 200 000 kilometrami predmetom rovnako dôkladnej kontroly ako benzínové alebo naftové auto s rovnakým nájazdom – len treba kontrolovať trochu iné veci. Číslo na odometri teda rozhodne nie je dôvodom na okamžité odmietnutie elektromobilu, ale ani zárukou, že auto bude bezproblémové. Pri jazdenke nakoniec stále rozhoduje jej skutočný stav.
Zdroj: BVRLA
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
