Nová kontrola spotreby na STK: Máte nad 6 litrov?
Keď prídete na STK, jedným zo zisťovaných údajov je spotreba paliva. Dáta zbierajú všetky členské štáty EÚ vrátane Slovenska. Čo sa s nimi následne deje?
Problém je v tom, že spotreba uvedená výrobcom a číslo, ktoré vidíte na palubnom počítači, sú bežne úplne odlišné hodnoty. Európska únia preto začala sledovať, koľko paliva autá v bežnej premávke naozaj spotrebujú. Úrady získavajú dáta z vášho vozidla počas technickej kontroly.
Zbierajú dáta z vozidiel
Moderné auto si pamätá viac údajov, ako si väčšina vodičov uvedomuje. Okrem chýb motora či servisných intervalov dokáže zaznamenávať aj informácie, ktoré ukazujú, ako sa vozidlo používalo a koľko paliva alebo energie spotrebovalo.
Pri novších vozidlách sa časť týchto údajov využíva v európskom systéme OBFCM, teda On-Board Fuel and Energy Consumption Monitoring. Jeho hlavnou úlohou je ukázať rozdiel medzi hodnotami nameranými pri homologizácii auta a tým, čo sa deje po jeho predaji v cestnej premávke.
Pre vodiča je dôležité najmä to, že získavanie údajov neprebieha iba niekde v pozadí prostredníctvom výrobcu. Jedným z miest, kde sa údaje z vozidla načítajú, je pravidelná technická kontrola. Európska únia zaviedla legislatívu, ktorá takýto krok na STK umožňuje.
Technik na STK zistí, koľko paliva auto minulo
Pri benzínových a naftových vozidlách dokáže systém pracovať napríklad s celkovou spotrebou paliva či počtom najazdených kilometrov. Vďaka tomu sa vypočíta dlhodobá reálna spotreba vozidla bez toho, aby sa musel niekto pravidelne pozerať na údaj palubného počítača, či viesť evidenciu tankovaní.
Zaujímavá situácia nastáva pri plug-in hybridoch. Pri nich sa už viackrát ukázalo, aký veľký je rozdiel medzi homologizovanou a „ozajstnou“ spotrebou.
Ak majiteľ pravidelne nabíja batériu a krátke trasy absolvuje na elektrinu, benzínový motor využíva iba minimálne. Druhý vodič však môže robiť opak. Rovnaký plug-in hybrid nikdy nepripojí do zásuvky a jazdí ako s bežným benzínovým autom. Ide o rovnaké autá, no emisie sú pri nich výrazne odlišné.
Systém OBFCM preto pri takýchto vozidlách sleduje podrobnejšie údaje. Z dát sa dá zistiť napríklad množstvo spotrebovaného paliva, prejdená vzdialenosť či využívanie elektrického pohonu. Výsledkom je presnejší obraz o tom, ako plug-in hybridy fungujú, keď opustia predajňu.
Spotreba paliva
EÚ potrebuje vaše údaje
Dôvodom nie je kontrola toho, či konkrétny vodič jazdí úsporne. Zmyslom systému je porovnávanie reálnej prevádzky automobilov s hodnotami, na základe ktorých boli vozidlá homologizované.
Laboratórne meranie WLTP je lepšie ako staršia metodika NEDC, no stále platí, že umelo vytvára štandardizované podmienky, aby bolo možné jednotlivé autá navzájom porovnávať. Bežná premávka však vyzerá inak. Diaľnica, zima, krátke jazdy, klimatizácia, plne naložené vozidlo či agresívnejšie zrýchľovanie výrazne menia spotrebu k horšiemu.
Ak sa údaje na STK zozbierajú z veľkého množstva automobilov, vznikne lepší obraz o tom, aké emisie a spotrebu dosahujú jednotlivé typy vozidiel mimo laboratória. V tom spočíva najväčšia hodnota OBFCM. Nejde o jednorazové meranie jedného auta, ale o veľké množstvo dát z vozidiel, ktoré už používajú bežní motoristi.
Prevádzka STK v Bratislave
Niektorí majú vysokú spotrebu a nemajú problém
Je dôležité oddeľovať dve veci. Údaj o vysokej spotrebe neznamená, že automobil kvôli tomu hneď neprejde technickou kontrolou. Ak výrobca pri konkrétnom modeli uvádza spotrebu päť litrov na 100 kilometrov a vaše auto dlhodobo jazdí za sedem, nemusí ísť o dôvod na neúspešnú STK.
Ak však vozidlo zrazu potrebuje liter či dva litre benzínu navyše, často je to spôsobené závadou. Najčastejšie odchádza lambda sonda alebo váha vzduchu. Motor vtedy nevie, koľko vzduchu doň ide a „pre istotu“ zbytočne spotrebúva veľa paliva.
Klasikou je tiež zaseknutý termostat. Motor sa vtedy nikdy nezohreje na prevádzkovú teplotu a riadiaca jednotka si myslí, že je stále zima. Ďalším problémom bývajú napríklad pokazené vstrekovače, ktoré spôsobujú vysokú spotrebu.
Častý a pomerne nenápadný problém je tiež zaseknutý brzdový strmeň. Doštička permanentne trie o kotúč, motor musí premáhať odpor a vy jazdíte, akoby ste mali zatiahnutú ručnú brzdu. Zvýšiť spotrebu PHM dokážu aj podhustené pneumatiky, nesprávne nastavená geometria či hučiace ložisko kolesa. Skôr ako začnete nadávať na drahý benzín na pumpe, oplatí sa pozrieť, či auto nemá poruchu.
Brusel bojuje proti vysokým emisiám
Čo sa týka pravidiel EÚ, neexistuje jednotná hranica typu päť alebo šesť litrov, po prekročení ktorej by technik STK váš automobil odmietol. Spotreba závisí od konštrukcie vozidla, motora aj spôsobu používania. Päť litrov môže byť veľa pre malé mestské auto, ale je to nízka hodnota pre veľké SUV. STK slúži v tomto prípade predovšetkým ako miesto, kde možno údaje uložené vo vozidle získať.
Isté je, že údaje z reálnej prevádzky budú mať do budúcnosti veľký význam pri tvorbe emisných pravidiel. Ak sa totiž vďaka STK ukáže, že určitý druh pohonu dosahuje v každodennej premávke horšie výsledky ako pri homologizácii, európske pravidlá sa majú postupne upraviť tak, aby zodpovedali realite.
Pozornosť v tomto smere priťahujú hlavne spomenuté plug-in hybridy. Ich spotreba na papieri je výrazne ovplyvnená predpokladom, že vodič bude pravidelne využívať elektrickú časť pohonu. Ak sa tak nedeje, realita vyzerá úplne inak. Potvrdzuje to aj príklad slovenskej polície, ktorá ich v minulosti vo veľkom nakúpila a následne ich policajti takmer vôbec nenabíjali.
Zdroj: ADAC
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
