Nové radary s umelou inteligenciou pokuty za rýchlosť nerozdávajú
Nemecké mesto Bad Nauheim prichádza s revolučnou, no pre mnohých mimoriadne kontroverznou novinkou. Toto mesto začalo ako prvé v krajine využívať umelú inteligenciu na boj s nelegálnym vyhadzovaním odpadu z idúcich vozidiel. Nové AI radary skenujú okolie ciest a prechádzajúce autá, pričom automaticky rozpoznávajú odhodenie odpadkov z okna alebo zakladanie nelegálnych skládok.
Technológia je navrhnutá tak, aby neustále monitorovala dianie v zornom poli kamier, pričom sofistikovaný algoritmus vyhodnocuje každý podozrivý pohyb letiaceho objektu z vozidla priamo na krajnicu vozovky. Zatiaľ čo doteraz sa cestní piráti a znečisťovatelia spoliehali na to, že ich pri čine nikto nevidí, neúnavné digitálne oko teraz sleduje všetko.
Pokuta, ktorá zabolí každého dovolenkára
Pre mnohých našincov, ktorí cez Nemecko často prechádzajú na dovolenky alebo tam cestujú za prácou, to predstavuje nové riziko. Ak systém zachytí priestupok, vinníkovi na základe EČV hrozí automatická správna pokuta až do výšky 500 eur. Takáto suma dokáže zruinovať rozpočet nejednej rodiny a je jasným signálom, že nemecká trpezlivosť s environmentálnymi prehreškami definitívne pretiekla.
Neprehliadnite: Na stole je obrovská zmena STK. Auto neprejde kvôli jednej banalite

Radnica v tom vidí obrovský prínos pre verejný priestor. Úrady si od novinky sľubujú čistejšie krajnice a extrémne rýchlu návratnosť investície do hardvéru. V praxi to znamená, že technológia sa vďaka vysokým pokutám dokáže zaplatiť prakticky sama v rekordne krátkom čase a z dlhodobého hľadiska šetrí peniaze daňových poplatníkov, ktoré by sa inak museli vynaložiť na manuálne čistenie verejných priestranstiev.
U nás radary merajú len rýchlosť
Slovenskí vodiči poznajú radary len ako nástroj na meranie rýchlosti. Naše cesty sú posiate tradičnými stacionárnymi či mobilnými zariadeniami, ktoré majú jediný cieľ – donútiť šoférov dať nohu dole z plynu. Problematika odpadkov popri cestách sa u nás rieši spravidla len na úrovni každoročného jarného upratovania, keď dobrovoľníci a aktivační pracovníci zbierajú tony vyhodených plastových fliaš, plechoviek a obalov od rýchleho občerstvenia z okrajov našich ciest.
Ak na Slovensku vyhodíte odpad z idúceho auta, dopúšťate sa priestupku. Problémom však zostáva dokazovanie. Policajt by vás musel prichytiť priamo pri čine, čo je v bežnej premávke skôr o obrovskej smole páchateľa než o systémovej kontrole. Kým na našich cestách je finančná sankcia za tento prečin výrazne nižšia a vymožiteľnosť práva mizivá, nemecký prípad jasne ukazuje, ako sa dá tento neduh riešiť s maximálnou efektivitou.
Ochrana prírody verzus strata súkromia
Implementácia podobných zariadení nevyhnutne rozprúdi obrovskú debatu o ochrane súkromia verzus ochrane prírody. Nástup umelej inteligencie do infraštruktúry posúva monitorovanie verejného priestoru na úplne novú, desivejšiu úroveň. Systém musí nevyhnutne nasnímať každé jedno prechádzajúce vozidlo, analyzovať jeho pasažierov a identifikovať evidenčné číslo, aby dokázal v zlomku sekundy vyhodnotiť, či došlo k porušeniu zákona.
Mnohí motoristi to vnímajú ako hrubý zásah do osobného priestoru. Predstava, že algoritmus skúma, či ruka vystrčená z okna len chytá čerstvý vzduch, alebo sa chystá odhodiť ohorok z cigarety, pripomína dystopické romány. Pre ochrancov ľudských práv a dátových analytikov ide o nočnú moru, pretože zhromažďovanie takého obrovského množstva vizuálnych dát so sebou nesie riziko zneužitia. Na druhej strane barikády stoja ekológovia, pre ktorých je ochrana životného prostredia prvoradá a nasadenie technologických riešení považujú za jediný funkčný liek na aroganciu ľudí.
Zdroje: Bild.de











