Most spadol za pár sekúnd: 43 mŕtvych, autá sa zrútili zo 45 metrov

Štát podcenil jeho stav a most spadol. Okrem hľadania obetí museli záchranári pomáhať aj 16 zraneným. Teraz padli súdne rozhodnutia.
spadnutý most

Vodiči ešte pred chvíľou stáli v bežnej premávke. O niekoľko sekúnd neskôr most spadol, a to konkrétne približne 200-metrový úsek, na ktorom boli autá a kamióny. Udalosť si vyžiadala 43 obetí. Ide o jednu z najväčších katastrof na európskych cestách.

Most Morandi pritom patril dlhé desaťročia medzi najdôležitejšie dopravné stavby v Taliansku. Denne po ňom prešli desaťtisíce vozidiel smerujúcich do prístavu Janov alebo na francúzsku riviéru.

Keď však 14. augusta 2018 krátko pred poludním most spadol, z bežnej jazdy autom sa počas niekoľkých sekúnd stala jedna z najväčších cestných tragédií v novodobých dejinách nášho kontinentu. V uplynulých dňoch padol v tejto v súvislosti dôležitý rozsudok.

Nikto pôvodne netušil, že ide o posledné sekundy tejto ikonickej stavby. Niektorí vodiči mali zároveň veľa šťastia. Zastavili len niekoľko metrov pred miestom, kde diaľnica zmizla.

pád mosta

Most spadol počas bežnej premávky

Bol sviatočný augustový deň a talianske cesty boli plné áut. Mnohí ľudia smerovali na dovolenku počas obdobia Ferragosto, ktoré patrí medzi najsilnejšie dovolenkové termíny v krajine.

Krátko po 11:30 sa nad Janovom prehnala búrka sprevádzaná silným dažďom. Približne 200-metrový úsek mosta Morandi sa následne zrútil. Autá aj kamióny padali z výšky približne 45 metrov na železničnú trať, sklady aj do rieky.

Katastrofa si vyžiadala 43 obetí a ďalších 16 ľudí utrpelo zranenia. Do záchranných prác sa zapojili stovky hasičov, policajtov a zdravotníkov, ktorí niekoľko dní prehľadávali trosky v snahe nájsť ďalších preživších.

Medzi najznámejšie zábery patria fotografie osobných áut, ktoré zostali stáť len niekoľko metrov od okraja prepadnutej diaľnice.

most spadol

Dlhé roky vykazoval známky starnutia

Most otvorili ešte v roku 1967 podľa návrhu talianskeho inžiniera Riccarda Morandiho. Vo svojej dobe išlo o modernú stavbu, ktorá využívala netradičné riešenie nosných lán ukrytých v betónovej konštrukcii. To sa však neskôr ukázalo ako jedna z jeho najväčších slabín a príčin, prečo most spadol.

Oceľové laná nebolo možné nenáročným spôsobom kontrolovať a odborníci už roky upozorňovali, že stavba si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu.

Po tragédii vyšetrovatelia potvrdili výraznú koróziu nosných prvkov a poukázali aj na dlhodobo zanedbanú údržbu. Vyšetrovanie trvalo niekoľko rokov. Až v roku 2026 taliansky súd uznal vinnými viacerých bývalých manažérov aj technikov zodpovedných za správu mosta. Podľa rozsudku boli viaceré varovné znaky dlhodobo ignorované.

Bývalý šéf talianskej diaľničnej spoločnosti bol odsúdený až teraz v lete. Dostal 12 rokov väzenia za spoluvinu na tom, že most spadol. Súd ho konkrétne uznal za vinného z ignorovania bezpečnostných varovaní, pričom spolu s ním odsúdil ďalších 31 osôb na tresty odňatia slobody od necelých dvoch do 12 rokov. Súdne rozhodnutie uzavrelo rozsiahly proces. Obhajoba, ktorá tragédiu pripisovala pôvodnej konštrukčnej chybe mosta, však už avizovala ďalšie odvolanie.

kolaps mosta

Tragédia spustila kontroly v celej Európe

Keď most spadol, celá udalosť nezostala iba talianskym problémom. Naopak, vyvolala obavy aj v ďalších krajinách, ktoré začali preverovať stav svojej dopravnej infraštruktúry.

Vo Francúzsku vznikla dokonca senátna vyšetrovacia komisia, ktorá upozornila, že viac ako 25-tisíc mostov je v zlom technickom stave a vyžaduje opravy. Komisia následne vyzvala na rozsiahly investičný plán, aby sa predišlo podobnej tragédii.

Mimoriadne kontroly prebehli aj v Nemecku, kde sa veľká časť diaľničných stavieb blíži ku koncu svojej plánovanej životnosti. V uplynulých rokoch tam štát spustil rozsiahle rekonštrukcie a výmenu viacerých strategických cestných objektov.

most v strede Slovenska

Podobná diskusia sa otvorila aj v Česku, Rakúsku či na Slovensku. Tragédia ukázala, že odkladanie opráv môže mať následky, ktoré sa nedajú zvrátiť.

V akom stave sú mosty na Slovensku?

Aj u nás sa dlhodobo trápime so starnúcou cestnou infraštruktúrou najmä mimo diaľnic. Jej veľká časť si vyžaduje opravy a kompletnú rekonštrukciu. V mnohých prípadoch ide o stavby postavené ešte v druhej polovici minulého storočia.

To automaticky neznamená, že u nás bezprostredne hrozí podobná tragédia ako v Janove, kde most spadol. Takéto stavby prechádzajú na Slovensku pravidelnými technickými prehliadkami a pri zistení vážnych nedostatkov môžu správcovia obmedziť rýchlosť, nosnosť alebo cestu úplne uzavrieť.

Katastrofa v Taliansku však ukázala, že pravidelná údržba je aj finančne často lacnejšia ako následné riešenie havarijného stavu a výstavba novej stavby.

Nový most stojí, spomienky zostali

Po zrútení bola poškodená stavba postupne odstránená. Na rovnakom mieste, kde most spadol, vyrástol nový, a to pod názvom Janov-San Giorgio. Otvorili ho v roku 2020, informovala o tom britská televízna stanica BBC. Moderná konštrukcia dnes opäť spája obe časti mesta a patrí medzi symboly obnovy Janova.

Na tragédiu sa však nezabudlo. Most Morandi dodnes pripomína, aké dôležité je pravidelne investovať do údržby dopravnej infraštruktúry. Niekoľko sekúnd totiž stačilo na to, aby sa obyčajná cesta autom zmenila na katastrofu, ktorá navždy ovplyvnila prístup európskych štátov k bezpečnosti mostov.





K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com