Stíhačky namiesto áut. Slovenská D1 ukrýva pristávaciu dráhu dlhú 3 km
Diaľnicu pred vami uzavrú, odstránia z nej autá a o niekoľko hodín na asfalt dosadnú vojenské stíhačky namiesto kamiónov. Na rozdiel od filmového scenára sa európske armády vracajú k skutočnému starému konceptu diaľnic využiteľných ako provizórne letiská. Jedna cesta využiteľná na podobný scenár sa nachádza aj na Slovensku.
Najvýraznejšiu ukážku však predviedlo Švajčiarsko. Na diaľnici A1 medzi mestami Avenches a Payerne pristáli už v júni 2024 stíhačky F/A-18 Hornet.
Dopravná tepna sa na určitý čas zmenila na vojenskú pristávaciu dráhu. Pre švajčiarske letectvo išlo o prvú takúto skúšku po viac ako troch desaťročiach. Posledné porovnateľné cvičenie uskutočnil štát ešte v roku 1991 pri meste Lodrino. Miest, kde môžu tieto lietadlá pristáť, nie je na našom kontinente veľa.
Diaľnicu zavreli a cez noc z nej urobili letisko
Operácia dostala názov Alpha Uno. Úsek A1 pri vojenskom letisku Payerne bol pre bežnú dopravu uzavretý a počas noci pripravený tak, aby na ňom mohli bezpečne pristávať moderné bojové lietadlá.
Vojenské lietadlo švajčiarskej armády
Do skúšky sa zapojili štyri stíhačky F/A-18. Švajčiarska armáda následne oznámila, že lietadlá absolvovali sedem pristátí a štartov bez toho, aby došlo k akémukoľvek incidentu. Diaľnica bola po skončení operácie opäť pripravená pre vodičov a na druhý deň ráno o 4:30 ju otvorili pre premávku.
Aký je však dôvod takéhoto cvičenia? V prvom rade platí, že je oveľa vážnejší ako bežné testovanie pristávajúcej stíhačky. Švajčiarske bojové lietadlá sú sústredené predovšetkým na troch vojenských letiskách Payerne, Meiringen a Emmen. V prípade ozbrojeného konfliktu by tieto veľké (a dobre známe) základne patrili medzi logické ciele útočiacej krajiny.
Armáda z toho dôvodu testuje decentralizáciu. Lietadlá, personál, palivo a ďalšie vybavenie chce vedieť rozptýliť na viaceré miesta a v prípade potreby operovať aj z improvizovaných stanovíšť. Diaľnica môže byť jedným z nich.
Nie každá rovná cesta je vhodná
Niekomu by sa síce mohlo zdať, že pilotovi stíhačky stačí niekoľko kilometrov rovného asfaltu. V skutočnosti je príprava na takýto manéver značne komplikovanejšia.
Na trase nesmú zavadzať mosty, portály s dopravným značením, lampy ani ďalšie pevné prekážky. Potrebná je vozovka s dostatočnou pevnosťou a voľný priestor, v rámci ktorého sa vedia lietadlá po pristátí otočiť, pripraviť na ďalší let, natankovať či prejsť základnou údržbou.
Švajčiari v minulosti skúšali podobný koncept ešte v odvážnejšej podobe. V 70. a 80. rokoch minulého storočia pristávali na diaľniciach desiatky lietadiel a pri niektorých štartoch prechádzali stroje tesne popod mosty. Pri cvičení v roku 2024 bolo okolie výrazne prísnejšie zabezpečené a pristávací priestor zámerne zbavili prekážok.
Vhodnú diaľnicu máme aj na Slovensku
Ešte zaujímavejšie je, že podobné riešenie nemusíme hľadať až vo Švajčiarsku. Na slovenskej D1 sa medzi križovatkou Lúka a odpočívadlom Hrádok pri Novom Meste nad Váhom nachádza približne 3,2 kilometra dlhý úsek, ktorý bol v 90. rokoch navrhnutý tak, aby mohol počas mimoriadnej situácie slúžiť ako náhradné letisko pre stíhačky.
Pri bežnej jazde si väčšina vodičov nevšimne nič nezvyčajné. Neobvykle dlhá rovinka a priestor v okolí však neboli navrhnuté náhodou. Súčasťou konceptu bolo aj veľké odpočívadlo Hrádok, ktoré mohlo vytvoriť zázemie pre lietadlá.
Neplatí však, že slovenské stíhačky môžu rovno pristávať a stačí uzavrieť D1. To, že bol úsek stavebne navrhnutý aj s takouto možnosťou, sa ešte nerovná tomu, že je v súčasnosti udržiavaný ako aktívna vojenská pristávacia plocha. Na jeho použitie by bolo potrebné zrealizovať veľa príprav a bezpečnostných opatrení.
Takto presúvali slovenskú stíhačku F-16 na diaľnici po tom, ako ju vystavili na medzinárodnom veľtrhu.
Československé stíhačky to skutočne robili
Koncept stíhačky pristávajúcej na diaľnici nie je ani pre náš región žiadnou novinkou. Počas studenej vojny vznikali vopred vytipované diaľničné úseky pre stíhačky aj vo vtedajšom Československu.
Jedným z najznámejších sa stal úsek D1 pri Měříne medzi Prahou a Brnom. Počas vojenského cvičenia v roku 1980 tam namiesto osobných áut operovali vojenské lietadlá vrátane strojov MiG-21 a MiG-23 či vrtuľníkov Mi-8. Diaľnica bola na tento účel konštrukčne prispôsobená už pri výstavbe.
V Česku zostali takéto úseky relevantné aj desaťročia po páde železnej opony. Napríklad pri modernizácii diaľnice D46 pri Vyškove opravili aj zosilnenú betónovú časť, ktorá môže slúžiť ako záložná pristávacia plocha pre vojenské lietadlá. České Riaditeľstvo ciest a diaľnic potvrdilo, že stavebné riešenie umožňuje prípadné sprevádzkovanie provizórnej pristávacej plochy v krátkom čase.
Starý nápad, ktorý je čoraz aktuálnejší
Po skončení studenej vojny mohli diaľničné pristávacie dráhy pôsobiť ako nepotrebný pozostatok minulosti. Vývoj bezpečnostnej situácie v Európe nám však ukázal, prečo ich armády kedysi budovali.
Moderné letecké základne predstavujú ideálne miestom pre prevádzku stíhačiek. Zároveň sa však armáda nemôže spoliehať len na ne. Ak dokáže letectvo presunúť časť strojov na niekoľko improvizovaných miest, nepriateľská krajina už nezvládne vyradiť veľkú časť kapacít jediným útokom.
Stále zároveň platí, že počas konfliktu zohrávajú diaľnice dôležitú úlohu aj ako cesty pre vojenskú techniku, armádny materiál a humanitárnu pomoc. S tým súvisí ďalšia úloha pre bojové lietadlá, ktoré chránia okrem miest aj významnú dopravnú infraštruktúru. Vojna na Ukrajine navyše ukázala, že ochrana diaľnic spočíva okrem stíhacích lietadiel aj v ďalších formách protivzdušnej obrany, ktorá likviduje nízkoletiace drony a riadené strely.
Zdroj: Merkur
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
