TEST BMW M2 CS: Aká je technika z M4 CSL v kompaktnejšom tele?

Sú autá, pri ktorých viete už vopred, čo presne dostanete. A potom sú autá, pri ktorých vám počasie zamieša karty tak, že si nakoniec vypočujete úplne inú pesničku, než ste čakali. BMW M2 CS mi prišlo do rúk v týždni, keď sa nad Slovenskom prehnala poriadna dažďová epocha. Takže cesty boli mokré, miestami s kalužami, a pod nohou 530 koní spolu s pneumatikami, ktoré mali čo robiť. Ale aspoň to neboli semi-slicky.

Srdce si požičalo  od staršieho brata

BMW pri stavbe M2 CS nešlo cestou, že by len pridalo pár koní a nalepilo nálepku CS na kapotu. Tlmiče aj uloženie motora a prevodovky si táto verzia požičala priamo z M4 CSL, teda z najradikálnejšieho člena celej M-rodiny, a zvyšok podvozku dostal vlastné, špecifické ladenie, vrátane zníženia karosérie o osem milimetrov.

Trojlitrový radový šesťvalec S58 s dvojicou turbodúchadiel narástol oproti bežnému M2 o päťdesiat koní aj o päťdesiat newtonmetrov, takže teraz disponuje výkonom 530 koní a krútiacim momentom 650 Nm, ktorý putuje výhradne na zadnú nápravu cez osemstupňový automat (po tejto vete by vám mali nabehnúť zimomriavky). Pri pohotovostnej hmotnosti okolo 1 700 kg to je pomer, ktorý sa v tejto triede len tak nevidí, a karbónové prvky, ako napríklad kapota batožinového priestoru so spojlerom alebo titánový výfukový systém, ukrajujú z celkovej hmotnosti len tam, kde to má najväčší zmysel.

Kabína vás pripraví

Po nasadnutí vám kabína jasne naznačí, do čoho idete. Športové sedadlá vás objímajú pevnejšie než v bežnej M2, červené prešívanie a karbónové prvky na palubovke pôsobia ako tichý sľub toho, čo príde, a digitálna prístrojovka pri naštartovaní zobrazí animáciu, ktorá by pokojne mohla patriť do počítačovej hry.

Napriek tomu sa BMW nezbavilo praktickej stránky, alebo aspoň nie úplne. Zadné sedadlá síce nie sú pre dospelých na dlhé cesty, no na krátky presun poslúžia, a kufor s bežnými rozmermi kompaktného kupé zvládne aj detský kočík, takže ústupky takpovediac robiť nemusíte. Ale autosedačku s ISOFIX-ovou základňou dozadu nedávajte, nestojí to za tie útrapy (alebo seknuté kríže).

Rešpekt namiesto bezhlavého nadšenia

Niektoré autá si vyskúšate, vrátite kľúče a idete ďalej bez toho, aby vám čo i len raz prebehli hlavou počas večera. S M2 CS to takto jednoducho nešlo. Každý jeden deň za jeho volantom bol iná pesnička, raz čistá, chirurgická presnosť, inokedy skôr adrenalínový pud sebazáchovy, keď mi auto naservírovalo pripomienku, koľko sily má ešte stále v zálohe, aj keď som si myslela, že som ju už vytiahla celú. A presne v tomto kontraste medzi disciplínou a kontrolovanou brutalitou sa skrýva jeho najväčšie čaro.

Prvé kilometre v meste boli takmer nevinné. Auto je pri nižších otáčkach prekvapivo poddajné, výfuk vydáva hlbokú, hutnú basovú notu, no ešte nič nenaznačuje, že pod vami sedí niečo, čo sa dokáže správať ako šialenec vypustený z kazajky. Zmena prišla hneď za mestom, keď som prvýkrát skúsila trochu razantnejšie pridať plyn na mokrej okreske. Hlboké bublanie šesťvalca sa v zlomku sekundy zmenilo na ostrý, takmer nahnevaný rev, auto vás vystrelí dopredu s takou naliehavosťou, že sa mimovoľne pristihnete, ako zvierate volant pevnejšie, akoby vám hrozilo, že vám ho niekto vytrhne z rúk.

Zadok auta sa okamžite jemne pohol, elektronika ho v zlomku sekundy vrátila na miesto, a v tej chvíli som pochopila, že toto nie je auto, s ktorým sa dá jazdiť len tak polovičato. V duchu som ďakovala importérovi, že auto obuli do vynikajúcich pneumatík Michelin Pilot Sport 4S a neposlali ma do upršaného týždňa na okruhových semi-slickoch. Tie sa totiž s vodou majú radi asi tak ako mačka s vodou a na mokrej vozovke by to bol boj o čisté prežitie. No aj s týmito špičkovými gumami vám 530 koní na zadku doslova každú sekundu pripomína, že si musíte zaslúžiť každého jedného koňa, ktorého pod kapotou máte.

Riadenie je priame, ostré a komunikatívne, dáva presnú spätnú väzbu o tom, čo sa deje na prednej náprave, a práve vďaka tomu som sa aj v takto náročných podmienkach cítila za volantom relatívne sebavedomo, no nie ako utrhnutá z reťaze. Auto si vyžaduje rešpekt, to nepochybne, ale nikdy nepôsobí zradne.

Aj M5-ťka vie vyčariť úsmev – TEST BMW M5 Touring: Inžiniersky zázrak, ktorý sa vysmieva fyzike

Je to o vodičovi

Interiér počas tých dní strávených za volantom pôsobil rovnako presvedčivo ako motor sám, karbónové prvky tu nie sú len estetickou hračkou na oko, spolu so športovými sedadlami, ktoré vás objímajú tak pevne, že po hodine za volantom zabudnete, že vôbec existuje niečo ako bolesť chrbta, vytvárajú pocit, že sedíte v niečom navrhnutom s úplne jasným zámerom. Dostať z vodiča to úplne najlepšie.

Treba ale na rovinu povedať, že toto rozhodne nie je auto, ktoré vám odpustí každú dieru. Pri plynulej jazde po kvalitnejšom asfalte je prekvapivo znesiteľné a nepôsobí vyslovene trýznivo, no len čo narazíte na horší povrch, tvrdo naladený podvozok sa rád pripomenie, že ide o špeciál stavaný predovšetkým na výkon, nie na maximálne pohodlie.

Zrýchlenie z pokoja na stovku zvládne M2 CS za 3,8 sekundy, maximálka je elektronicky posunutá na 302 km/h, no na okruhu Nürburgring dokázalo toto auto zajazdiť rekordné časy vo svojej kategórii. Spotreba sa podľa normy WLTP pohybuje okolo 10 l/100 km, čo pri takomto výkone nie je prekvapením, a treba počítať s tým, že pri intenzívnejšej jazde sa apetít bude šplhať citeľne vyššie, pokojne aj k hranici 15 litrov, ak si dovolíte plný výkon na dlhšom úseku.

Cenovka začína pri sume presahujúcej 110-tisíc eur. Veľa? Jasné, že toto auto si nekúpi nikto, kto rieši rodinný rozpočet, ale skôr niekto, kto chce mať vo svojej garáži skutočný nástroj na jazdenie, nie len ďalší kus plechu.

Verdikt

BMW M2 CS si musíte zaslúžiť, a v daždi to platí dvojnásobne. Šialených 530 koní na zadnej náprave a tvrdo naladený podvozok z neho robia nástroj pre skúsených vodičov, ktorí vedia, čo od takejto kombinácie čakať, nie auto na bezhlavé predvádzanie sa a drifty na parkovisku. Napriek počasiu, ktoré mi test poriadne skomplikovalo a prinútilo ma neustále pracovať s plynom na mokrom asfalte, som z neho vystupovala s úsmevom, aký som už dávno nezažila, aj keď ruky mi ešte chvíľu potom mierne tŕpli od koncentrácie.

Nie je pre každého a ani ním nechce byť. Vysoká cena, obmedzená praktickosť a nutnosť rešpektovať ho v každej jednej sekunde jazdy sú dane, ktoré si zaň musíte zaplatiť. Kto ale hľadá kompaktné kupé s dušou skutočného pretekárskeho auta, ktoré dokáže potešiť aj v tom najmenej ideálnom počasí, ten v M2 CS nájde presne to, po čom túži.

Technické údaje BMW M2 CS

Sledujte Autoviny.sk na platforme Google News

Eva Bednáriková

Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.

» Eva Bednáriková