Má len 50 cm na šírku! Taliani postavili najužší Fiat Panda na svete
Sú veci, ktoré si človek musí pozrieť dvakrát, aby uveril, že nejde o Photoshop. Fiat Panda široká presne 50 cm patrí do tejto skupiny. A áno, jazdí. Dokonca po vlastnej osi!
Za projektom stojí taliansky automechanik Andrea Marazzi z Bagnolo Cremasca neďaleko Milána (spolu s tímom z kanála Carmagheddon), ktorý si vzal Fiat Panda prvej generácie z roku 1993 a rok ju ručne premieňal na niečo, čo pripomína skôr vystrihnutý bočný profil auta než skutočné vozidlo. Karoséria ostala prekvapivo pôvodná, respektíve strecha, dvere, disky aj väčšina dielov sú stále z pôvodnej Pandy, len stred karosérie jednoducho zmizol. Toto je vozidlo pre jedného vodiča, ktorý sedí presne v strede, s jediným svetlometom vpredu, pretože dva sa sem už jednoducho nezmestili.
Osobne mám pre tento typ bláznovstva slabosť a nebudem to skrývať. Nie je to inžinierstvo v zmysle posunieme hranice automobilového priemyslu, ako je tomu dnes. Ale takáto garážová vynaliezavosť má niečo do seba, veď kedy inokedy vznikne niečo len preto, že sa niekto rozhodol zistiť, či sa to dá, hoci to nikto nepotrebuje? A práve to sa mi páči najviac.
Nenechajte si ujsť: Toto je TOP 10 najkurióznejších vozidiel sveta. Medzi nimi je aj slovenský zástupca
Pôvodný benzínový motor sa samozrejme nezmestil, takže ho nahradil malý elektrický pohon napájaný z dvoch 12-voltových batérií. Maximálka je približne 15 km/h, takže na pretekársky okruh to auto rozhodne nezamieri. A vlastne ani na verejnú cestu sa nedostane, keďže nemá homologizáciu. Váži len okolo 264 kilogramov a na jedno nabitie zvládne asi 25 kilometrov, čo je presne toľko, koľko potrebujete na to, aby ste sa predviedli na výstave a stihli sa vrátiť domov na kávu.
Marazzi so svojím tímom usiluje o oficiálny zápis do Guinnessovej knihy rekordov ako najužšie funkčné auto na svete. Takže áno, takáto Fiat Panda je skutočné auto, naozaj jazdí a je široké len 50 cm. Totálne zbytočné, ale prečo nie?
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
