Nový druh pohonu: Vodič prešiel 300 km na 4 vrecia dreva, toto nesmie vidieť EÚ
Kým Brusel stále tlačí motoristom elektromobilitu a nabíjačky, jeden vodič sa vzoprel a používa druh pohonu, ktorý už mal byť dlho mŕtvy. Išlo však o experiment, pri ktorom bude určite lepšie, ak si ho nevšimne Európska únia, ktorá už napáchala významné škody na automobilovom trhu presadzovaním elektrického pohonu áut.
Švéd Niklas Alexandersson sa rozhodol oživiť technológiu, ktorú väčšina motoristov pozná už len z kníh. Jeho starší model Volvo 145 prestaval na pohon drevoplynom a nedávno s ním absolvoval približne 300-kilometrovú trasu len so štyrmi vrecami brezového dreva.
Zabudnutý druh pohonu z čias krízy
Drevoplyn nie je novinka. Ide o technológiu, ktorá vzniká takzvaným splyňovaním dreva pri vysokej teplote a obmedzenom prístupe kyslíka. Namiesto bežného horenia sa vytvára zmes plynov, a to najmä oxidu uhoľnatého, vodíka a malého množstva metánu. Tieto plyny sa následne spaľujú v klasickom spaľovacom motore, ktorý tak dokáže fungovať bez benzínu či nafty.

Drevoplynové vozidlá boli masovo používané najmä počas druhej svetovej vojny kvôli nedostatku iných palív. V niektorých európskych krajinách jazdili na tento druh pohonu nielen osobné autá, ale aj autobusy či nákladná doprava.
Jednoduchý princíp, zložitá realita
V prípade uvedeného Volva sa v zadnej časti vozidla nachádza kovový generátor. Doňho sa vkladajú kusy suchého dreva, ktoré sa postupne menia na plyn. Ten je následne privádzaný do motora, pričom pôvodný karburátor bol upravený na tento druh pohonu, aby vôbec zvládol prácu s iným typom paliva.
Výsledkom je vozidlo, ktoré dosahuje maximálnu rýchlosť približne 100 km/h a funguje bez klasických pohonných hmôt. Je však závislé od zásoby dreva v zadnej nádobe.
Video si môžete pozrieť s titulkami v slovenčine:
Ekológia aj príprava na palivovú krízu
Projekt švédskeho vodiča začal ako ekologický experiment, no postupne sa rozšíril aj o myšlienku energetickej nezávislosti pre prípad možnej palivovej krízy. Alexandersson tvrdí, že nechce byť závislý od ropy ani geopolitických konfliktov, ktoré môžu ovplyvniť dostupnosť palív.
Zaujímavosťou je aj to, že jeho tím získal grant vo výške viac ako 60-tisíc eur na vývoj mobilného energetického kontajnera. Ten kombinuje solárnu energiu a rovnaký princíp výroby energie z drevoplynu.
Spotreba 4 vrecia na 300 km
Ak vás zaujíma, akú má drevoplyn ako druh pohonu spotrebu, štyri vrecia brezového dreva vystačili Volvu na približne 300 kilometrov jazdy. Pre lepšiu predstavu, išlo o desiatky kilogramov suchého dreva, pričom spotreba závisí od štýlu jazdy, výkonu motora a účinnosti generátora.

V porovnaní s modernými elektromobilmi treba priznať, že drevoplyn je náročnejší na dostupnosť materiálov. To, čím tento druh pohonu do veľkej miery poráža elektroautá, je jeho nezávislosť od nabíjacej infraštruktúry. Tá mnohým motoristom nevyhovuje a zostáva dôvodom, prečo si elektromobil stále nechcú kúpiť. Prejavuje sa to aj pri stále relatívne nízkom záujme Slovákov o elektroautá.
Najväčšie nevýhody drevoplynu
Hoci technológia pôsobí lákavo, má aj viacero nevýhod. Vodič musí mať vždy so sebou zásobu suchého dreva, inak sa nepohne z miesta. Štartovanie auta je pomalé, pretože systém sa musí najskôr zahriať.

Zároveň po montáži tejto technológie klesá výkon motora, a to približne o 20 až 40 percent. Myslieť treba aj na to, že generátor zaberá veľa priestoru a vyžaduje si pravidelné čistenie popola a filtrov. Drevoplyn takisto obsahuje aj oxid uhoľnatý, ktorý je vysoko toxický, a preto musí byť celý systém dokonale utesnený.
Nie je to náhrada moderných áut
Samotný tvorca projektu priznáva, že drevoplyn nepovažuje za univerzálne riešenie. V letných mesiacoch majú podľa neho výhodu skôr solárne systémy. On sám však drevoplyn vníma ako doplnkovú technológiu a druh pohonu pre tie obdobia, keď nie je k dispozícii dostatok slnečnej energie.
Drevoplyn dnes pôsobí ako návrat do minulosti, no ide o demonštráciu toho, že spaľovací motor dokáže stále fungovať aj na netradičné palivá. V minulosti boli tieto systémy bežnou súčasťou dopravy v krízových časoch. Dnes ide skôr o experiment s historickou, zabudnutou technológiou, ktorý má zdôrazniť, že energetická bezpečnosť je dôležitá. Naše autá nemusia byť závislé len od ropy a elektrickej siete.
Zdroj: siljannews.se
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
















