Už nešéfuje jednej značke: Slovák Jozef Kabaň dostal pod palec celý čínsky koncern vrátane MG
Ako sa vám pracuje opäť s ďalšou kultúrou? Doteraz ste pracovali s európskymi automobilkami a teraz pracujete pre ázijskú.
Pracuje sa mi veľmi dobre. Človek však musí mať schopnosť sa prispôsobovať a nielen dávať svoje skúsenosti, ale aj sa učiť nové veci. Nie je to iba o kultúre, ale aj o procesoch, ktoré sa vyskytujú okolo produktu. Sú to dosť veľké zmeny, ale cielene som ich hľadal.
Je pravda, že v ázijských kultúrach prebieha rozhodovací proces dlhšie a vyžaduje si viac stretnutí?
Tam, kde som ja, idú veci veľmi rýchlo. Samozrejme, že sú momenty, keď sa zvažujú viaceré varianty, alebo možnosti smerovania, ale akonáhle sa ujasnia určité body, je to až obdivuhodne rýchle.
Ako teraz vlastne vyzerá váš deň ako šéfa dizajnu?
Moja pozícia je teraz trochu iná. Doteraz som bol šéfom dizajnu určitej značky, tentokrát však zodpovedám za viacero značiek, respektíve za celý koncern. Nesústreďujem sa teda iba na jednu značku (aj keď niekedy sa moja pozornosť upúta na konkrétnu značku), musím byť pripravený zároveň sa prispôsobovať rôznym rozličným filozofiám niekoľkých značiek. Komunikujem teda s dizajnovými štúdiami jednotlivých značiek a usmerňujem ich činnosť nejakým smerom. Mám dostatok voľnosti, aby som sa v prípade potreby vedel ponoriť do hĺbky procesov pri nejakom modeli, zároveň však nie je mojou úlohou zastrešovať úplne všetky procesy.
Ako hodnotíte, kam ste sa vo svojom živote dostali?
Na manažérsku pozíciu som sa dostal ešte ako veľmi mladý, pritom to nikdy nebol môj sen. Vždy som chcel vytvárať autá z výtvarnej a technickej stránky. Postupne som však pochopil, že vytvárať produkt nie je záležitosť jednej osoby, ale musíte vedieť ovplyvniť, alebo motivovať veľké množstvo šikovných ľudí okolo seba. V konečnom dôsledku je mojou úlohou dokázať nadchnúť tím ľudí pre spoločný cieľ. Viem síce vstúpiť veľmi hlboko do produktu a ovplyvniť, ako bude vyzerať, ale zároveň sa musím zmieriť s tým, že výsledok nie je iba čisto môj názor. A tak je to podľa mňa správne. Treba vedieť počúvať a neustále sa zlepšovať, lebo môžete byť na akejkoľvek vysokej pozícii, vždy sa môžete zlepšovať a inšpiráciou môžu byť aj šikovní ľudia, ktorí pracujú v hierarchii pod vami.
Môžeme už v rámci značky MG vidieť konkrétne výsledky vašej práce?
Áno, už sa to dá vidieť, ale časom toho bude ešte viac. Zatiaľ som ovplyvnil vzhľad modelu MG4 Urban. Keď som do firmy prišiel, vyzeral trochu inak. Bol dramatickejší a agresívnejší, čo sa mi celkom nehodilo k jeho charakteru ako mestského či rodinného auta pre široké spektrum zákazníkov. Snažil som sa ho teda trochu zjemniť, poľudštiť, spraviť dizajn prívetivejším a dizajnovo pripodobniť k modelu Cyberster, čo je istým spôsobom vlajková loď značky. V rámci koncernu SAIC som však už mal možnosť minulý rok na autosalóne v Šanghaji vystúpiť na pódiu pre dve značky, kde som prezentoval svoju prácu a vízie – MG aj Roewe.
Existujú z hľadiska vašej súčasnej pozície výzvy, na ktoré sa vyslovene tešíte?
Áno. Málokedy máte možnosť ovplyvniť celé smerovanie značky. Aj pri MG je viac-menej dané – je to značka, ktorá je blízka ľuďom a je pre nich dostupná. V prípade značky Roewe, ktorá bola založená v roku 2006, mám oveľa voľnejšie pole pôsobnosti. Značka je síce na niektorých trhoch známa a aj úspešná, no čo sa týka filozofie, ešte sa iba hľadá a jej charakter iba vzniká. A to je pre mňa dobrá správa – mám tú príležitosť určiť jej celkové smerovanie, filozofiu a aby mala značka niečo, čo je hodnotné. A to je vzrušujúce. Preto sme na autosalóne predstavili auto, ktoré sme nazvali Pearl – perla. Bavíme sa o niečom, čo je šperk, ale vznikla na základe inšpirácie prírodou, má pekný pôvod a zároveň je dosiahnuteľná pre rôzne kategórie ľudí.
Ako hodnotíte vývoj automobilov v Číne? Sú ich autá vôbec ešte čínske? Vy sám patríte medzi významných európskych dizajnérov, určite máte aj veľa kolegov, ktorí pochádzajú z rôznych častí sveta.
Je to najmä o prístupe. V Európe sme už akoby trochu ušli od bežných ľudí. Autá sa síce neustále zdokonaľovali, no zároveň sa stávali menej dostupnými. V Číne toto pochopili a dostupnosť je stále dôležitá otázka. To, kto robí v danej automobilke, je, samozrejme, dôležité, no ešte dôležitejšia je kultúra, ktorá tam vládne. A v Číne sú nové technológie a objavy doslova každodennou záležitosťou. Tempo vývoja je veľmi rýchle. Čína je inak podľa mňa sebestačná dosť, čo sa týka šikovných ľudí. Je to však o prístupe – mať na vec aj iný pohľad a stále sa učiť niečo nové.
Ako je to s využívaním umelej inteligencie?
Tá už dávno maká naplno. A nie je to len o drobných uľahčeniach. AI tvorí pevnú súčasť mnohých nástrojov, ktoré používame. Máme celé tímy ľudí, ktoré ju kŕmia a snažia sa ju vzdelávať. To však neznamená, že nahradí ľudskú kreativitu. Tá je niečo také výnimočné, že s ňou aj AI bude mať problém. Vo veľa veciach nám však AI veľmi uľahčuje život a opäť zrýchľuje náš pracovný proces. V konečnom výsledku sa môže každý naplno sústrediť na to, v čom je naozaj dobrý.
Často počujeme vo verejnom priestore názor, že Európa sa má učiť od Číny. Vnímate však oblasť, kde aj samotní Číňania priznávajú, že sa majú ešte čo učiť od Európy?
Oni sa na to pozerajú trochu inak: vždy sa je čo učiť. Nikdy si nepovedia, že „tu sme lepší, toto máme zvládnuté“. V ich prípade sa však musia naučiť najmä vnímať vývoj zákazníka. V Európe sme totiž s autami vyrastali. Boli všade okolo nás, zvykli sme si, aké sú, a vytvorili sme si určité očakávania. Toto v Číne nebolo. Automobil sa zrazu objavil v ich živote a generácia, ktorá to zažila, je mladšia, než sme my. Preto vidíme rozdiely vo vývoji najmä v oblasti digitalizácie a celkovej filozofie auta. My Európania máme veľký vzťah k motoršportu, chceme, aby bol vodič kráľom z hľadiska ergonómie produktu. V Číne to tak vôbec nie je. Preto je tam toľko verzií európskych áut predĺžených, pretože tam je oveľa väčšie zameranie na vozenie sa a nie na šoférovanie. Prioritou je priestor a komfort cestovania. Vodič často ani nie je majiteľom daného vozidla.
Otázka na záver: prevalcuje Čína Európu?
Niektoré značky, ktoré zaspia, nemusia prežiť. Ale tie, ktoré nezaspia, pre nich môže byť čínska konkurencia dokonca výhodou, pretože poženie dopredu ich vývoj a ťažiť z toho budú všetci, vrátane zákazníkov.
Vždy som túžil pracovať s autami a tento sen sa mi splnil v tej najdokonalejšej podobe. A nevyužil som ho len na to, aby som sa mohol voziť po meste. Chcel som autám rozumieť a vedieť ich čo najlepšie ovládať. Tak som si ako prvé auto kúpil staré BMW 328i. Po rokoch úprav (auta aj šoféra 🙂 ) som s ním na Slovakia Ringu už naháňal oveľa novšie a silnejšie autá. Vždy ma fascinovala jazda na hrane a tak na okruhu trávim čo najviac času. Či už pre zábavu, alebo občas ako inštruktor. Autá nehodnotím len podľa infotainmentu a objemu kufra, ale najmä podľa charakteru, techniky a jazdných vlastností. Obľúbené autá? Toyota GT86, Mazda MX-5, BMW M3 a Porsche 911 GT3.
