Najdlhší tunel Slovenska začnú vŕtať. 12 km pod zemou, ktoré obídu Bratislavu
Diaľničná sieť sa rozrastie o nový najdlhší tunel Slovenska. Bude sa volať Karpaty a s dĺžkou takmer 12 kilometrov pokorí aj tunel Višňové, ktorý meria 7,5 kilometra.
Aj keď sa najdlhší tunel Slovenska ako projekt hýbe vpred, slovenskí vodiči sa už naučili brať sľuby o diaľniciach s veľkou rezervou. Po toľkých meškaniach sa niet ani čomu diviť. Napríklad obchvat Ružomberka nie je otvorený dodnes.
Minister dopravy Jozef Ráž najnovšie potvrdil, že sa v masíve Malých Karpát čoskoro objavia vrtné súpravy. Ak ste však čakali, že o pár rokov tadiaľ prejdete autom, zatiaľ sa netešte predčasne. V tejto fáze sa bude vŕtať len na účely ďalších príprav na skutočnú výstavbu. Tá pritom môže, ale aj nemusí prísť.
Overia geológiu a spodné vody
Stavať 12-kilometrový tunel bez podrobných geologických informácií by bol hazard. Preto sa spúšťa rozsiahly geologický a hydrogeologický prieskum.
To v praxi znamená 176 vrtov, ktoré Združenie Karpaty ako zhotoviteľ musí zahĺbiť do zeme. Nasledovať budú 3 roky meraní. Základné dáta bude štát zbierať až do roku 2029. Počítať treba aj s 12 rokmi hydrogeologického monitoringu. Sledovanie spodných vôd potrvá viac než desaťročie. Za tieto práce štát zaplatí 17,9 milióna eur.
Zaradili ho medzi strategické investície
Tunel Karpaty s dĺžkou 11,76 kilometra má byť súčasťou bratislavského obchvatu a diaľnice D4. Nový najdlhší tunel Slovenska prepojí Raču so Záhorskou Bystricou, respektíve Mariankou a definitívne má vyhnať tranzitnú dopravu z mesta. Ministerstvo dopravy ho zaradilo medzi strategické investície, čo má procesy urýchliť.
Ako však priznáva Jozef Ráž, dnes stále nie sme ani v štádiu klopania základných kameňov. NDS momentálne len pripravuje súťažné podklady na projekt. Až ten určí, kedy a kde presne sa začne tunel raziť. Celková odhadovaná cena za najdlhší tunel Slovenska dosahuje zhruba 1,7 miliardy eur.
Je príliš drahý?
Pre šoférov z Malaciek či Stupavy je tunel Karpaty dôležitým úsekom. Dúfajú totiž, že ich zbaví ranných kolón a uľahčí im dopravu po diaľnici. Kritici však vidia aj negatíva. Pri odhadovanej sume 1,7 miliardy eur ide o jeden z najdrahších projektov v histórii SR.
Otázkou zostáva, či sa pri súčasnom tempe výstavby slovenských tunelov (máme na mysli hlavne Višňové) vôbec dočkáme otvorenia skôr, ako väčšina z nás skončí na dôchodku.
Višňové ako memento
Výstavba tunela Višňové sa stala symbolom nekonečných prieťahov pri stavaní cestnej infraštruktúry u nás. Po 27 rokoch ho na severe Slovenska koncom minulého roka konečne otvorili.
Kvôli sporom s pôvodným zhotoviteľom a nekvalitne odvedenej práci sa práce na dlhé obdobie zastavili. Prvý prieskumný tunel bol prerazený už v roku 2002 a vtedajšie plány počítali s plnou prevádzkou už do roku 2010.
Kvôli neustálym zmenám v politických prioritách, neúspešným PPP projektom a technickým problémom sa proces výstavby nakoniec natiahol na viac ako štvrťstoročie. Vodiči museli dlhé roky trpieť pri dopravných zápchach a zosuvách skál pod Strečnom.
Zdroj: TASR
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
