Tankujete do svojho auta palivo z dinosaurov? Je to mýtus alebo holý fakt?
Tankujete palivo, ktoré pochádza z dinosaurov? V dobe, kedy sa elektromobilita pretláča do popredia, je táto prípoviedka za dinosaurie palivo viac a viac skloňovaná. Často je adresovaná od majiteľov elektromobilov k majiteľom „zaostalých“ spaľovacích áut. Tak kde je teda pravda?
Pochádza palivo z dinosaurov či nie?
Dovoľte mi takú tematickú úvahu. Nemalé percento skleníkových plynov, ktoré ovplyvňujú klimatické zmeny, ozónovú dieru a podobne, pochádzajú zo spaľovania ropy, zemného plynu, či uhlia. Nemyslíte, že by bolo trošku ironické, keby už vyhynuté dinosaury spôsobovali postupne to, že vyhynieme aj my, ľudia? Ale nebojte sa, neexistuje žiadna dinosauria posmrtná pomsta.
Napriek tomu, ako vo všetkých mýtoch, existuje zrnko pravdy na tom, že palivo pochádza z dinosaurov. Holou pravdou však je, že ropa vzniká z rozkladajúcich sa organizmov, ale nie z veľkých plazov, ktoré dominovali Zemi pred miliónmi rokov. Geológ Reidar Müller z Univerzity v Osle v rozhovore pre Science Norway vysvetlil, že ropa pochádza z úplne iného zdroja, z triliónov mikroskopických rias a planktónu. Práve tieto drobné morské organizmy, ktoré žili pred desiatkami až stovkami miliónov rokov, sa postarali o dnešné ropné ložiská.
Počas miliónov rokov sa ich pozostatky hromadili vo vrstvách, na ktorých sa ukladali sedimenty, čím sa vytvárali špecifické tlakové a teplotné podmienky, v ktorých baktérie rozkladali organickú hmotu. Je zaujímavé, že viac ako polovica ropy zachytenej v zemskej kôre sa nachádza v horninách z obdobia jury a kriedy, teda z čias, keď Zemi vládli dinosaury, ale opakujem, nie, ich pozostatky naozaj nevytvorili ropu. Navyše, tento proces nie vždy produkuje ropu. Všetko závisí od veľmi presnej kombinácie podmienok známych ako ropné okno.
Tankujete palivo z dinosaurov? Nie je tomu celkom tak! Foto: Autor
Čo je ropné okno?
Organická hmota sa vplyvom tepla a tlaku premieňa najskôr na kerogén, potom na živicu a nakoniec na ropu a zemný plyn. Tento proces trvajúci milióny rokov sa nazýva dozrievanie alebo maturácia ropy. Má 3 štádiá:
- diagenéza – prebieha v rozsahu 30 – 60 °C (bežne 50 – 60 °C) v hĺbke od prvých 100m do 2 km. Prebieha tu mikrobiálna aktivita, polykondenzácia a vnútorné rozpúšťanie.
- katagenéza – prebieha od 60 – 125 °C v hĺbke 2 – 4 km. Je hlavným štádiom vzniku ropy a väčšinou zodpovedá ropnému oknu.
- metagenéza – prebieha od teploty 125 °C a hĺbky viac ako 4 km. Je posledným štádiom vývoja organickej hmoty, pri ktorom už nedochádza k vzniku ropy ale iba suchého zemného plynu.
Ako sa zrodil mýtus?
Ropa, uhlie aj zemný plyn, to všetko sa označuje ako pojem fosílne palivo. Pojem fosília v bežnej reči evokuje pre mnohých ľudí dinosaurie kosti a praveké jaštery, preto si mnohí ľudia automaticky spájajú ropu s dinosaurom. V skutočnosti sú ale fosílie všetky skamenené zvyšky živých organizmov, vrátane mikroskopických rias či planktónu.
Túto myšlienku často živia aj filmy a dokonca aj reklamy, či rovno cele marketingové kampane, ktoré v minulosti romantizovali predstavu spojenia palivo z dinosaurov. Ide o pútavú a ľahko zapamätateľnú myšlienku, že tankujeme pozostatky Spinosaura, či Velociraptora.
Presne ako tento mýtus vnikol, nikto nevie. V podstate existujú 2 zľudovené teórie, ako mýtus o tankovaní dinosaurej ropy vznikol. Prvý dôvod by sme mohli označiť ako čisto lingvistický, keďže koncept fosílnych palív mohol ľudí miasť celé desaťročia. Ako bolo spomenuté vyššie, dinosaury sú najznámejšou fosíliou v našej modernej kultúre, takže as nikoho neprekvapuje, že si mnohí ľudia našli toto spojenie. Ale v skutočnosti, aj keby veľký morský dinosaurus zomrel a spadol na dno mora, zdochlinári, ako sú ryby a červy, by ho úplne skonzumovali skôr, ako by mohol prispieť k akémukoľvek ložisku ropy.
Druhá teória sa viaže americký reťazec čerpacích staníc Sinclair Oil. V 30. rokoch 20. storočia mali skvelý nápad prijať zeleného brachiosaura ako maskota, ktorého pomenovali „Dino“. Postava palivovej spoločnosti sa stala nesmierne populárnou a spoločnosť upevnila spojenie medzi dinosaurami a ropou, keď sa zúčastnila významnej Svetovej výstave v roku 1933, na ktorej boli vystavené repliky prehistorických dinosaurov v životnej veľkosti. Odvtedy je DINO symbolom spoločnosti. V USA je to taká populárna značka a maskot, že sa objavil dokonca aj v animovanej sérii filmov Autá, z čoho vznikla fiktívna ropná spoločnosť Dinoco.
Mýtus o palive z dinosaurov podporila aj marketingová kampaň Sinclair oil.. Foto: sinclairoil.com
Reklamné kampane a povedomie verejnosti
Reklamné kampane majú silnú moc na predstavy spoločnosti. Vezmite si takého Santa Clausa, v našich podmienkach Sv. Mikuláša, ktorý nosí červenú farbu. Pôvodne však nosil úplne iné farby. Traduje sa, že za červeného Sv. Mikuláša vďačí celá spoločnosť firme Coca-Cola, ale to tiež nie je celkom pravda. Ikonický jasný červený oblek s bielou kožušinou vyvinul postupne v 19. storočí Thomas Nast a bol popularizovaný čiastočne aj reklamami Coca-Coly v 30. rokoch 20. storočia. Nebolo by to prvýkrát, čo by marketingová kampaň mala neočakávaný vplyv na populárnu kultúru.
Keď nabudúce niekto spomenie, že autá jazdia na pozostatky dinosaurov, môžete sa tváriť pokojne a povedať, že v skutočnosti jazdia vďaka nespočetným generáciám neviditeľných mikrorias, ktoré obetovali svoje životy, aby sme sa my mohli pohybovať autami. Možno to je menej epické, ale dovolím si povedať, že stále nemenej fascinujúce.
Zdroje: vedelisteze.sk
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
