Rušia 20 000 parkovacích miest: Z ulíc zmiznú tisíce áut, aby vodiči lepšie videli na chodcov
Vodiči v európskych metropolách si už museli zvyknúť na mnohé zmeny, ako sú emisné zóny, drahé parkovné či nekonečné kolóny. Teraz však idú prepísať mapu mesta. Predstavte si, že zo dňa na deň z ulíc zmizne 20 000 parkovacích miest. Nie je to katastrofálny scenár ako z Apokalypsy, ale realita, ktorú v rámci zvýšenia bezpečnosti práve realizuje jedna z najväčších európskych metropol. Možno sa pýtate: Kam tie autá pôjdu? A prečo práve teraz? Odpoveď je prekvapivo logická, hoci pre majiteľov áut bolestivá.
5 metrov zachraňuje životy
Mestom, ktoré vyhlásilo vojnu neprehľadným križovatkám, je Paríž. Francúzske hlavné mesto sa v rámci zákona o orientácii na mobilitu (LOM), schváleného ešte v roku 2019, zaviazalo k radikálnemu upratovaniu ulíc. Do roku 2026 má z parížskych ulíc zmiznúť približne 20 000 parkovacích miest.
Nejde však o náhodné rušenie. Plán mieri na miesta, ktoré sa nachádzajú päť metrov pred priechodmi pre chodcov. Odpoveď nájdeme v správe Regionálneho riaditeľstva pre životné prostredie a dopravu (DRIEAT) z júla 2025, podľa ktorého sú práve chodci najzraniteľnejšou skupinou. V roku 2024 zomrelo v parížskych uliciach 14 chodcov a celonárodne vo Francúzsku tvorili až 14 % všetkých obetí nehôd (456 úmrtí).
Päť metrov voľného priestoru pred zebrou dramaticky zvyšuje viditeľnosť. Vodič vďaka tomu vidí dieťa alebo seniora skôr, než vkročí do jazdnej dráhy. Z tohto pohľadu je to neodškriepiteľne dobrý krok. Bezpečnosť chodcov by mala byť v modernom meste jednou z hlavných priorít a Paríž nám ukazuje, že pre ochranu života sa nebojí urobiť aj nepopulárne rozhodnutia.
Slovenská paralela
Hoci Paríž ruší 20 000 parkovacích miest kvôli výhľadu, aj u nás na Slovensku sa schyľuje k veľkým parkovacím zmenám, ktoré majú nastoliť poriadok. Stačí sa pozrieť na Bratislavu. Od apríla 2026 končí éra bezplatného parkovania v jednom z najväčších nákupných centier, v Avion Shopping Parku a priľahlej IKEA. Pre zamestnancov, ktorí do Bratislavy dochádzajú z okolitých dedín, je spoplatnenie každej plochy ďalšou ranou do rozpočtu.
Hovoríme o strate výhody pre približne 3 280 áut. Aj tu má spoplatnenie logické odôvodnenie. Parkovisko, ktoré má slúžiť zákazníkom, sa stalo záchytným bodom pre dovolenkárov letiacich z neďalekého letiska alebo zamestnancov okolitých biznis centier. Zavedenie pravidiel (podobne ako to už urobila Billa či Kaufland s kamerovými systémami) prináša poriadok. Otázkou však ostáva, kde skončia tí, ktorí tam auto nechávali z nutnosti? A prečo štát nepoužije niektorí zo svojich pozemkov v blízkosti letiska na platené parkovanie, kde by sa platila nejaká rozumná cena za 24 hodín? Tak by zostal vlk sýty, aj ovca celá.
Plošné rušenie či spoplatňovanie parkovania vyvoláva prirodzený skepticizmus. Sme ľudia a auto pre mnohých z nás nie je luxus, ale nevyhnutný nástroj na život. V Paríži tých 20 000 parkovacích miest zmizne, ale autá, ktoré na nich parkovali, nie. No ak sa pre nich nevytvoria alternatívne záchytné parkoviská (ako u nás P+R), budú krúžiť po meste ešte dlhšie, čím paradoxne môžu ohroziť iných chodcov v bočných uličkách. Na druhej strane, fakty nepustia. Moderné mesto už nemôže byť nafukovacím parkoviskom. Ak chceme bezpečnejšie ulice, kde naše deti nezrazí auto len preto, že vodič cez zaparkovanú dodávku nevidel na chodník, musíme prijať fakt, že priestor v meste je vzácny.
Daň za život v 21. storočí
Parížsky model „vyčistenia“ okolia priechodov je inšpiratívny. Áno, je to pre vodičov nepríjemné. Áno, bude to boj o každé jedno voľné miesto. Ale treba sa na to pozrieť tak, že ak sa vďaka týmto „zmiznutým“ 20 000 miestam vráti domov o 14 ľudí viac, je to cena, ktorú sa oplatí zaplatiť. Dôležité však je, aby mestá spolu s rušením miest ponúkali aj riešenia. Funkčnú MHD a dostupné parkovacie domy na okrajoch. Bez toho to bude vždy len boj jednej strany proti druhej.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
