Lietadlá sa zámerne stretnú vo vzduchu, šetria palivo. Zmena leteckej dopravy desí cestujúcich
Aj letecký priemysel niekedy hľadá inšpiráciu v prírode. Po rokoch simulácií a príprav Airbus ukázal, ako by mohla vyzerať zmena leteckej dopravy v realite. V spolupráci s leteckými spoločnosťami Delta, Air France a Virgin Atlantic výrobca potvrdil, že projekt nazývaný fello’fly úspešne prešiel kľúčovou fázou testovania. Tento koncept inšpirovaný migrujúcimi husami sľubuje revolúciu v úspore paliva na transatlantických trasách.
Princíp je na pohľadu jednoduchý, no technicky mimoriadne náročný. Ide o využitie energie z takzvaného vírenia. Prvé lietadlo vo formácii vytvára pri lete stúpavý vzdušný prúd. Druhé lietadlo, letiace v presne definovanej pozícii za ním využíva vygenerovaný vztlak, čím znižuje potrebný ťah motorov a šetrí palivo.
Podľa údajov Airbusu môže tento letecký manéver priniesť úsporu paliva 5 až 10 % na dlhých trasách. Pre lepšiu predstavu. Už pri testovacom lete dvoch strojov A350 medzi Francúzskom a Kanadou sa podarilo ušetriť 6 ton emisií CO2.
Čo ukázali najnovšie testy?
Počas septembra a októbra 2025 sa nad severným Atlantikom uskutočnilo osem skúšobných letov. Hlavným cieľom nebolo len letieť v závese, ale dokázať, že dva stroje sa dokážu bezpečne a s chirurgickou presnosťou stretnúť na vopred určenom mieste.
Celá zmena leteckej dopravy prebieha v praxi v štyroch fázach. Softvér najskôr vypočíta optimálnu trajektóriu pre obe lietadlá. Následne prichádza na rad schválenie a riadiaci letovej prevádzky (ATC) overia bezpečnosť trasy. Pri samotnom manévri jedno lietadlo upraví svoj kurz tak, aby sa pripojilo k druhému. Potrebná je k tomu synchronizácia využívajúca počítače. Automatizované systémy v kokpite zabezpečia prílet do bodu stretnutia oboch lietadiel, a to na sekundu presne.
Technické a bezpečnostné výzvy
Hoci vojenské lietadlá lietajú v skupinových formáciách už dlhé desaťročia, v civilnej doprave ide o novinku, ktorá naráža na prísne predpisy. Jednou z najväčších výziev je TCAS, teda systém na zabránenie zrážkam. Ten je štandardne nastavený tak, aby pri priblížení dvoch lietadiel na vzdialenosť približne 3 km spustil poplach.
Pre potreby projektu fello’fly musí Airbus vyvinúť novú generáciu riadiacich systémov, ktoré umožnia skupinový let. Lietadlá musia byť prepojené tak, aby o sebe vedeli v každom okamihu, a aby systém TCAS rozumel, že ide o plánovanú formáciu, nie o riziko zrážky.
Zmena leteckej dopravy a kritické hlasy
Napriek technologickému úspechu sa v odborných kruhoch vedú diskusie o efektivite projektu. Kritici ako napríklad letecký inžinier Omar Memon kladú legitímnu otázku: Je investícia do úspory na úrovni 5 až 10 percent paliva rentabilná v čase, keď priemysel vyvíja vodíkové a elektrické lietadlá s nulovými emisiami?
Airbus však argumentuje, že komplexná zmena leteckej dopravy v podobe prechodu na vodíkový pohon je stále hudbou vzdialenej budúcnosti, pričom fello’fly využíva súčasné lietadlá. Ide o riešenie, ktoré môže začať znižovať uhlíkovú stopu takmer okamžite po schválení regulačnými úradmi, a to bez potreby budovať úplne novú infraštruktúru na letiskách.
Ilustračný obrázok, lietadlo Airbus leteckej spoločnosti Air France, ktorá sa rozhodla ukázať svetu, ako by mohla vyzerať zmena leteckej dopravy
Kedy vzlietnu prvé „kŕdle“ lietadiel?
Pôvodný cieľ Airbusu bol uviesť technológiu do komerčnej prevádzky v roku 2025. Hoci sa momentálne nachádza vo fáze úspešných testov, cesta k jej zavedeniu na bežných leteckých linkách plných cestujúcich si bude ešte vyžadovať úzku spoluprácu s úradmi ako európska EASA a americký regulátor FAA. Zmena leteckej dopravy teda určite nepríde v najbližších mesiacoch.
Ak sa však tento model osvedčí, transatlantické lety by sa neskôr mohli podobať na organizované migračné trasy vtákov. Budú efektívnejšie, tichšie a o niečo ohľaduplnejšie k našej planéte.
Zdroj: Airbus
