TEST Mini Cooper JCW: Jazda s ním je ako návrat do minulosti
Mini Cooper je auto, ku ktorému som dlho pristupoval skepticky. Hravé, zaoblené tvary a kompaktne pôsobiaca karoséria ma nikdy nelákali – vždy som uprednostňovala ostré tvary a dlhé línie. Potom ale prišla ponuka otestovať verziu JCW. A hneď po pár kilometroch som pochopila, prečo je tento model pre mnohých legendou.
Tri písmená, ktoré zmenili všetko
Už po prvých kilometroch jazdy som cítila niečo, čo som nezažila roky. Vrátila som sa do čias, keď autá mali dušu, charakter a dokázali vám vyčariť úsmev aj s menším výkonom. Pripomenulo mi to 90. roky – obdobie, keď sa vyrábali hot-hatche s dnes už relatívne nízkym výkonom, no dokázali vyvolať vo vodičovi pocit, že šoféruje čisto mechanickú záležitosť a nútili vás tešiť sa na každú jazdu okreskou. Presne toto dokáže aj Mini Cooper JCW – ponúka radosť, ktorú moderné autá často stratili.
Nie je to auto pre hanblivých. MINI sa v tejto žiarivo-žltej kombinácii totiž odmieta stratiť v dnešnom “šedom svete”. Ak Vám nevadia pohľady okoloidúcich, tak je táto krásna žltá farba presne to, čo na svojom „Miničku“ potrebujete mať. Už samotný vzhľad auta púta pozornosť a dvojfarebná kombinácia s čiernou strechou ešte viac podčiarkuje športový a sexi charakter auta. Čierne lakovanie strechy opticky znižuje karosériu a dodáva mu dravosť. V kontraste s tým pôsobia 18-palcové disky v dvojfarebnej kombinácii, za ktorými vykúkajú červené brzdové strmene – ktoré nielenže skvelo vyzerajú, ale aj poctivo brzdia.
Predná maska s emblémom JCW je lakovaná v lesklej čiernej a pôsobí ako obrovská, nenasýtená papuľa, ktorá chce všetko zožrať. Celú líniu auta dopĺňajú lakované prahy a lemy, ktoré sa tiahnu od predných kolies až po zadný difúzor. Tam nájdeme centrálne umiestnenú koncovku výfuku. Osobne by som uvítal, keby boli dve – čisto z dizajnového hľadiska by to pôsobilo vyváženejšie.
Zadné plne LED-kové svetlá sú nastaviteľné v troch rôznych konfiguráciách, takže si viete vybrať grafiku, ktorá vám najviac sadne. To isté platí aj pre predné Full LED svetlomety ktoré ponúkajú takisto 3 rôzne varianty svetelnej grafiky. Je to drobnosť, ale presne taká, ktorá odlišuje Mini od ostatných hatchbackov. Môžete si zvoliť klasický dizajn, modernú líniu alebo John Cooper Works motív, ktorý okamžite prezradí, že ide o verziu JCW. V noci je svetelný podpis výrazný a auto tak nepôsobí anonymne – v premávke si ho všimne naozaj každý. Čierny housing svetiel ešte pridáva k celkovému agresívnemu vzhľadu. Žlto-čierna kombinácia je jednoducho neprehliadnuteľná. Ukazuje, že auto má silu a športový charakter, no zároveň si zachováva ikonický dizajn značky.
Interiér
Keď otvoríte dvere a sadnete si dnu, hneď pochopíte, že interiér tohto JCW má svoj vlastný štýl. Nepôsobí ako „klasický“ hatchback – je hravý, originálny a pritom funkčný. Palubná doska v matnom prevedení je skvelá najmä v lete, keď na ňu dopadnú slnečné lúče – neodráža ich a neoslepujú vodiča. Pred spolujazdcom nájdeme čalúnenie v šachovnicovom vzore, ktoré funguje nielen ako estetický detail, ale aj praktický prvok, ktorý zabraňuje odleskom. V noci je interiér príjemne nasvietený ambientným osvetlením – malé projektory skryté za centrálnym budíkom vytvárajú tu správnu atmosféru.
Samotný budík je centrom infotainmentu. Keďže pred vodičom chýba klasická kaplička s ukazovateľmi, jazdné údaje sa premietajú na head-up displej. Všetko ostatné nájdete na veľkom kruhovom displeji s uhlopriečkou 9,4 palca – od údajov o jazde, cez voľbu jazdného režimu, až po klimatizáciu. Bezdrôtové Android Auto je dnes samozrejmosťou, rovnako ako kvalitný audiosystém Harman Kardon.
Osobne by som však uvítala viac fyzických tlačidiel – najmä na ovládanie klimatizácie. Pri tvrdšom podvozku je niekedy náročné trafiť správne nastavenie na dotykovom displeji. Malé plus je aspoň fyzické koliesko na hlasitosť rádia. Menej poteší absencia ovládača na výfukovú klapku – systém si ju reguluje sám. Škoda, pretože mať možnosť otvoriť ju podľa nálady by jazdu ešte viac obohatilo. Našťastie sa dá vypnúť umelý zvuk výfuku z reproduktorov, ktorý po dlhšej jazde vie byť únavný.
Sedadlá sú pološportové, vyhrievané, čalúnené kožou s červeným prešívaním. Poskytujú výbornú oporu, ale zároveň si zachovávajú určitú mieru pohodlia, takže aj dlhšie trasy sa dajú zvládnuť bez väčších problémov. Volant je poriadne „tučný“ a červené šitie mu dodáva športový šmrnc. Medzi sedadlami nechýba lakťová opierka, ktorá ale nie je nastaviteľná, čo je trochu mínus. Celkovo by som v interiéri prijala viacej odkladacieho priestoru. Zaujímavým riešením je kapsula pod stredovým panelom s originálnym systémom otvárania. Praktickým plusom je pevný držiak na mobil s bezdrôtovým nabíjaním – telefón tu drží stabilne aj pri ostrejšej jazde a nemusíte ho hľadať niekde po podlahe, keď dostanete chuť hľadať limity tohto autíčka.
Zadné sedadlá sú použiteľné skôr ako núdzové riešenie – deti alebo menšie postavy sa odvezú v pohode, ale vyšší ľudia to budú mať komplikovanejšie. Nastupovanie tiež nie je najpohodlnejšie, no Mini to dokážem odpustiť. Chýba mi ešte klasická ručná brzda – pridala by zábave ďalší rozmer. Celkovo je interiér Mini presne taký, ako celé auto – minimalistický, originálny, funkčný a stále odkazujúci na históriu značky.
Motor a jazda
To najdôležitejšie sa skrýva pod kapotou. Preplňovaný 2-litrový štvorvalec ponúka 231 koní (171 kW) a 380 Nm dostupných už od 1500 ot./min. Na papieri to možno nevyzerá ohromujúco, ale Mini to vie dokonale skryť kombináciou nízkej hmotnosti a výborne odladeného podvozku. Výkon sa prenáša na predné kolesá cez dvojspojkovú prevodovku, ktorú môžete ovládať aj pádlami pod volantom. Radenie je rýchle, presné a v športovom režime auto pri preradení doslova „kopne“. Prevodovka si poradí aj s ostrejšou jazdou – ani po dlhšom točení v červených číslach nestrácala na presnosti či rýchlosti.
Podvozok je ukážkovo odladený. Auto vás priam núti jazdiť na hrane – je ľahko čitateľné, okamžite reaguje na pokyny a dáva vám pocit, že sedíte v motokáre. Auto je vyslovene ťahané do vašej ideálnej stopy prednými kolesami v každej zákrute a zadná náprava mu skvele sekunduje. A ak to aj trochu preženiete, súhrou volantu a plynového pedálu si to viete krásne korigovať. Tuhé riadenie, ostrá odozva na plyn a pretáčavosť na požiadanie – to je recept na nekonečnú zábavu. Presne takto má vyzerať hot hatch, ktorý vás donúti tešiť sa na každú kľukatú cestu.
Pri každodennom používaní však poteší aj spotreba. Ak jazdíte pokojne, dokážete sa pohybovať okolo 7,5 až 8 litrov na 100 km, čo je na športovo ladené auto veľmi slušné. Ak však využívate potenciál motora naplno, nie je problém dosiahnuť aj 11–12 litrov. Na diaľnici pri ustálenej rýchlosti je Mini prekvapivo úsporné a drží sa skôr na spodnej hranici týchto čísel. Spotreba tak do veľkej miery závisí len od vašej pravej nohy – auto vie byť rozumné ale aj poriadne hladné.
Verdikt
Mini Cooper JCW nie je dokonalé auto. Má svoje muchy – menej priestoru, tvrdší podvozok, nie vždy šťastné riešenia v interiéri. Ale všetko mu to odpustíte v momente, keď prejdete prvých pár kilometrov. Je to auto, ktoré vo vás vyvolá emócie, ktoré mnohé moderné autá uždávno stratili.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
