TEST: Ako funguje modernizovaný Fiat Tipo s novým základným motorom 1.0 FireFly? Lepšie než na papieri!

Základný atmosférický motor predchádzajúcej verzie obľubovali najmä starší a konzervatívnejší vodiči najmä pre jednoduchú a robustnú konštrukciu. Disponoval však žalostne nízkym krútiacim momentom 127 Nm, ktorý si jednoducho **nedokázal poradiť s naloženým autom ani svižnejším diaľničným tempom.** Sme preto veľmi radi, že nové Tipo dostalo pod svoju kapotu nový základný trojvalcový motor 1.0 FireFly, ktorý vďaka turbodúchadlu disponuje výkonom 74 kW a o niečo adekvátnejším krútiacim momentom 190 Nm.

Olej v motore sa zohreje na prevádzkovú teplotu po zhruba 7 kilometroch jazdy. V zimných podmienkach sa priemerná spotreba pohybovala na úrovni 7,5 l/100 km.

V kombinácii s päťstupňovou manuálnou prevodovkou je Tipo pomerne živé, s rýchlymi reakciami na akcelerátor a pekným priebehom výkonu v širokom pásme otáčok. Maximum krútiaceho momentu dosahuje už pri 1 500 ot./min, čo využijete najmä v meste pri svižnejšej jazde. Pochvalu si zaslúži aj dobré sprevodovanie, vďaka ktorému Tipo zvládne diaľničné tempo bez akýchkoľvek problémov. Pri rýchlosti 130 km/h motor točí ideálnych 3 000 ot./min a **po zošliapnutí akcelerátora má auto ambíciu ešte ďalej zrýchľovať.** A to aj pri obsadení 3 osobami v kabíne. Litrový trojvalec má vo Fiate Tipo pásmo výkonu aj krútiaceho momentu položené nižšie, takže prevody nemusia byť také krátke ako v prípade atmosférických motorov, kde dynamiku dosahujete až vo vysokých otáčkach. Len pre porovnanie, konkurenčný Hyundai i30 s atmosférickým štvorvalcom 1.5 DPi potrebuje pri maximálnej diaľničnej rýchlosti až 4 000 ot./min napriek tomu, že disponuje 6-stupňovou manuálnou prevodovkou.

Vrchná časť palubnej dosky je postavená z mäkčených materiálov, zvyšok je tvrdší. Spracovanie je však na dobrej úrovni.

Do interiéru pritom preniká skôr aerodynamický hluk, pretože trojvalec sa začína ozývať až pri 4 000 ot./min. Pri bežnom jazdení je tak kabína od motorového priestoru nadštandardne utlmená od zvukov aj vibrácií. Nenechajte sa odradiť papierovými údajmi, **v skutočnosti funguje kombinácia litrového trojvalca s rozumne sprevodovaným päťstupňovým manuálom veľmi dobre.** Samozrejme, už nejde konštrukčne jednoduchý agregát a rátať musíte s priamym vstrekovaním, turbodúchadlom aj filtrom pevných častíc. To v preklade znamená, že krátke trojkilometrové trasy do obchodného centra budú malému motoru z dlhodobého hľadiska škodiť viac

Pod dnom kufra sa ukrýva plnohodnotná rezerva. Skvelé!

Bola by však škoda občas nevyvetrať Tipo aj na okresných cestách, kde pocitovo hutný podvozok prekvapí čitateľnými jazdnými vlastnosťami a primeranou stabilitou na menej kvalitnom povrchu. Napriek tomu, že vzadu nájdeme jednoduchú nápravu s torznou priečkou auto nezvykne odskakovať a **v rámci danej cenovej kategórie pôsobí auto na ceste až mimoriadne dospelým dojmom.** Ako vodič navyše nie ste úplne odizolovaný od okolitého sveta, Tipo naďalej pôsobí mechanickým dojmom a vo volante môžete dokonca cítiť povrch vozovky.

Vzadu je dostatok miesta najmä v pozdĺžnom smere, páčilo sa nám zachovanie stropných madiel aj dostupnosť USB vstupu.

Podobne je na tom aj samotný interiér. Na mysli máme zachovanú klasickú páku ručnej brzdy či veľké otočné ovládače panela klimatizácie. **Prístrojový panel už využíva v najvyššej výbave displej, ktorý poskytne údaje aj o teplote oleja či stave napätia batérie.** Obnovovacia frekvencia rýchlomera je však slabá a ťažko sa tiež odčítavajú údaje z otáčkomera, kde namiesto klasických ručičiek nájdete digitálne dieliky pribúdajúce po 500 ot./min. V praxi tak nemáte šancu odčítať presné otáčky motora. Našťastie má Tipo v ponuke aj klasické analógové budíky, ktorým by sme dali prednosť.

Okrúhla hlavica radiacej páky padne do ruky, samotné dráhy by však mohli byť kompaktnejšie. Čo sa samotného odstupňovania týka, jednotlivé prevody nie sú príliš krátke, ani dlhé. To znamená, že nemusíte často radiť a auto je pri bežnej jazde stále živé. Na 4. prevodovom stupni pri 90 km/h točí rovnakých 3 000 ot./min ako na 5. prevodovom stupni pri 130 km/h.

**Sedadlá vpredu sú naďalej pohodlné, bez výraznejšieho bočného vedenia.** Páčila sa nám elektricky nastaviteľná bedrová opierka aj rozsah nastavenia sedadla či volantu. Polohu si v Tipe nájde každý a keď chcete, môžete sedieť takmer úplne pri zemi. Skvelý je tiež výhľad z auta vďaka tenkým stĺpikom a veľkým spätným zrkadlám, ktoré mali aj funkciu stráženia mŕtveho uhla. Ovládače sú poruke, celý týždeň nás však hnevala páčka smeroviek, ktorá na vyvolanie trojbliku nezareagovala vždy a pri „brnknutí“ do nej pod nesprávnym uhlom sa stávalo, že sme okrem zapnutia smerovky oprotiidúcim tiež zablikali svetlami. **Jednoducho pôsobia páčky pod volantom lacným a plastovým dojmom,** pričom si na ne musíte dlhšie zvykať. Miernu kritiku si zaslúži tiež samotný volant s hrubými ramenami, ktorý neumožňuje pohodlné držanie rúk v polohe 9:15.

Do Tipa sa pohodlne nastupuje, otvor je veľký a do auta ľahko vkĺznete. To ocenia starší ľudia alebo mamičky, ktoré potrebujú manipulovať s detskou sedačkou.