Ako to celé začalo?
Asi 35% svetovej populácie jazdí vľavo a krajiny, ktoré to robia, sú väčšinou staré britské kolónie. Táto zvláštnosť mätie zvyšok sveta, ale existuje pre ňu dobrý dôvod.
V minulosti takmer každý cestoval po ľavej strane cesty, pretože to bola najrozumnejšia možnosť pre feudálne spoločnosti. Keďže väčšina ľudí sú praváci, šermiari sa radšej držali vľavo, aby mali pravú ruku bližšie k súperovi a svoju pošvu ďalej od neho.
Pre praváka je navyše jednoduchšie nasadnúť na koňa z ľavej strany koňa a je bezpečnejšie vystúpiť a zosadnúť z boku na stranu cesty, než v strede premávky.
Vývoj v jednotlivých krajinách
V Rusku v roku 1752 cárovná Alžbeta I. oficiálne vydala nariadenie o doprave, aby sa dodržiaval jazdný pruh vpravo.
Ďalším veľkým impulzom bola Francúzska revolúcia v roku 1789. Pred revolúciou aristokracia cestovala vľavo a nútila roľníkov chodiť viac vpravo, ale po útoku na Bastillu a nasledujúcich udalostiach sa aristokrati radšej držali v úzadí a pridali sa k roľníkom na pravej strane. V Paríži bolo v roku 1794 zavedené oficiálne pravidlo strážneho práva, viac-menej súbežné s Dánskom, kde bola v roku 1793 povinná jazda vpravo.
Keď prišli Holanďania do Indonézie v roku 1596, priniesli si svoj zvyk jazdiť vľavo. Až keď Napoleon dobyl Holandsko, začali Holanďania jazdiť vpravo. Väčšina ich kolónií však zostala verná ľavej strane, ako napríklad Indonézia a Surinam.
V prvých rokoch anglickej kolonizácie Severnej Ameriky sa dodržiavali anglické jazdné zvyklosti a kolónie jazdili vľavo. Po získaní nezávislosti sa však snažili odhodiť všetky zostávajúce väzby so svojou britskou koloniálnou minulosťou a postupne sa zmenili na riadenie na pravej strane. Netreba podceňovať ani vplyv ďalších európskych prisťahovalcov, najmä Francúzov. Prvý zákon, ktorý nariaďoval vodičom držať sa vpravo, bol schválený v Pensylvánii v roku 1792 a podobné zákony boli prijaté v New Yorku v roku 1804 a New Jersey v roku 1813.
Napriek vývoju v USA niektoré časti Kanady pokračovali v jazde vľavo, územie kontrolované Francúzmi jazdilo vpravo, ale územie obsadené Angličanmi sa držalo vľavo. Britská Kolumbia a atlantické provincie sa v 20. rokoch minulého storočia zmenili na pravú stranu, aby sa prispôsobili zvyšku Kanady a USA.
V Európe zostávajúce krajiny s ľavostranným riadením prešli jedna po druhej na jazdu vpravo
Portugalsko prešlo na jazdu vpravo v roku 1928 a zmena nastala v ten istý deň v celej krajine vrátane kolónií. Územia, ktoré susedili s inými krajinami riadiacimi vľavo, boli vyňaté. Macao, Goa a Mozambik si teda ponechali starý systém.
V Taliansku sa jazda vpravo začala prvýkrát koncom 90. rokov 19. storočia a v polovici 20. rokov 20. storočia sa pravostranné riadenie stalo štandardom v celej krajine.
Keď 12. marca 1938 nacisti vpochodovali do Rakúska, Hitler nariadil celému Rakúsku, aby prešlo na jazdu vpravo. Zmena uvrhla vodičskú verejnosť do nepokojov, pretože motoristi nevideli väčšinu dopravných značiek.
Vo Viedni sa ukázalo nemožné zmeniť električkové trate cez noc, takže zatiaľ čo ostatná doprava smerovala na pravú stranu cesty, električky pokračovali v jazde vľavo niekoľko týždňov. Československo a Maďarsko, ktoré ako posledné štáty na európskom kontinente držali ľavicu, sa po invázii Nemecka v roku 1939 a na konci roku 1944 preorientovali tiež na jazdu vpravo.
Aktuálne je 165 krajín a území, ktoré jazdia vpravo a 75, ktoré jazdia vľavo.
Vedieť, na ktorej strane cesty ľudia jazdia, je dôležité pre každého, kto uvažuje o použití vozidla v cudzej krajine. Pre vodičov, ktorí nie sú až tak skúsení alebo sa na to jednoducho necítia, odporúčame v týchto krajinách využiť inú možnosť transferu. Odhliadnuc od škôd na životoch a zdraví, sú pokuty v autopožičovniach väčšinou tak vysoké, že sa vám zbytočne riskovať naozaj neoplatí.
