Magazín

O autách aj živote! Prečítajte si rozhovor s Attilom Véghom

Attila Végh

Na ktorý zápas máte najlepšie spomienky?

V MMA určite tento „Zápas storočia“ proti Karlosovi Vémolovi – kvôli emóciám, tvrdej príprave... Rok trvalo to hajpovanie. A čerešničkou na torte bolo to, ako som vyhral ten zápas. Vyskočil som na klietku a videl som, ako sa ľudia objímajú medzi sebou, mali slzy v očiach. Emotívne to bol určite zápas storočia. Najväčší boom v kariére som zažil ešte v roku 2013, keď som vyhral v druhej najväčšej MMA organízácii v Amerike, v Bellatore, titul Majstra sveta. Ale musím povedať, že všetky moje zápasy boli veľmi dôležité, veľmi silné a na každý pamätám, lebo moja cesta sa skladá z každého jedného z nich.

Čo môže zápasenie priniesť človeku po duchovnej stránke?

Naučí vás disciplíne, čo je veľmi dôležitá vec, pokore, skromnosti. A vlastne všetkému, lebo sú takí, čo pozerajú zápasy v telke, potom idú na jeden tréning, myslia si, že sú majstri sveta a idú sa hneď pobiť na diskotéke, že akí sú frajeri. A pritom to je o niečom úplne inom. Ja som sa nikdy nepobil na ulici, nemal som žiadny konflikt, naučil som sa všetko v gyme a stále som mal v hlave to, že trénujem preto, aby som sa ukázal tam, kde treba. Aj so zverencami máme také pravidlo, že sa nemôžu pobiť v škole či na diskotéke, lebo budú hneď vylúčení.

Attila Végh

Stalo sa vám niekedy, že vám do gymu prišiel bitkár a zmenil sa?

Áno, to môžem vám dať skvelý príklad – Karol Ryšavý, to je jeden z mojich najobľúbenejších zverencov, ktorý vyhral aj Oktagon Výzvu – tretiu sériu. On prišiel ako taký divý človek zo Senca – bitkár, napil sa – dal si päť pív a osprostil sa. Mali sme s ním aj nejaké problémy v gyme a dvakrát sme ho chceli vylúčiť, ale následne sme mu dali poslednú šancu a on sa dal dokopy. Nabehol na tú našu vlnu, pochopil, že to je šport, vytýčil si cieľ, ktorý chcel dosiahnuť a maká na ňom. Ide ako píla. Zmenil sa úplne celý a maká.

Ste fanúšikom dobrého oblečenia. Bolo to tak vždy?

To tak bolo od začiatku. Vždy som miloval módu. Obliekal som sa podľa toho, na čo som mal. Najprv lacnejšie značky, potom drahšie. Som fanatik na tenisky, mám doma okolo dvesto párov – rôzne limitované edície a podobne. Ale každý máme niečo.

Attila Végh

Keby ste si mali vybrať medzi dobrým oblečením a dobrým autom?

Oblečenie. Jasné, mám rád pekné autá, ale neohúrite ma, keď mi poviete, že taký motor, onaký motor. Ja vždy dodržiavam pravidlá na cestách. Nemám rád rýchlosť, lebo sa bojím. Ocením krásne luxusné autá, ale neodpadávam, že by som chcel Lamborghini a podobne. Našťastie mám super spoluprácu s Mercedesom a môžem povedať, že mám najkrajšie autá, čo chcem. A to je pre mňa najviac.

Ako vznikla tá spolupráca?

S touto historkou sa rád podelím. Ešte pred zápasom s Karlosom som potreboval auto. Tak som si povedal, že s mojimi číslami by som vedel autám spraviť dostatočnú reklamu. Pochodil som mnoho predajcov v Nitre, Trnave – aj Mercedesu, ktorí ma všelijako odbili, napríklad že nemôžu promovať bojové športy. Nakoniec ma podržal kamarát v Dunajskej Strede a tamojší predajca mi zapožičal auto.

Na ten deň nikdy nezabudnem, hneď mi dali Mercedes-Benz Triedy E, nech ho používam a nech mi slúži. Potom som vyhral zápas s Karlosom a zrazu mi volali tí istí, čo ma pred tým odbili, že mi chcú dať auto. Hovorím – zrazu mi voláte? Na takéto veci človek nezabúda. Keby mi dali aj 50 áut a peniaze k tomu, tak ich nevezmem. Radšej budem spolupracovať s tými, čo mi dali auto, keď som ho potreboval. Som s nimi veľmi spokojný a o kvalite tých áut azda ani netreba hovoriť. Je to jedna z top značiek, som spokojný s autami aj personálom, je to super spolupráca.

Attila Végh

Aké bolo vaše prvé auto?

Bola to Škoda Octavia, ktorú som kúpil od otca.

Teraz jazdíte na čom?

Mám Mercedes-Benz CLS. Mal som štvordverové AMG GT, ktoré mi sľúbili, ak vyhrám zápas s Karlosom. To auto som si vysníval, strašne sa mi páči. Žiaľ sa predalo za tri mesiace, čo som ho mal. Zatiaľ mi teda dali toto CLS a mohol som si dokonca vyskladať vlastné AMG GT 43, ktoré by mi malo čoskoro prísť. Biele. Veľmi sa naňho teším.

Máte s autom nejakú vtipnú príhodu?

Mám, že som havaroval (smiech). V ten moment to samozrejme nebolo veľmi vtipné, ale dnes sa na tom smejeme. Paradoxne som sedel vzadu. Šoféroval môj kamarát, ktorý jazdí veľmi divoko. Boli sme na širokej ceste a rozhodol sa predbehnúť kamión napriek tomu, že oproti šlo ďalšie auto. Reku pomestíme sa, veď sa uhne. Neuhlo. Ako sa zaraďoval, narazil do kamióna, ktorý skončil v jarku. My sme išli ešte asi 500 metrov po ceste v protismere s vybuchnutými airbagmi, lebo sme nič nevideli. Keď sme zastavili, prvé, čo šofér hovorí, bolo: „Videli ste?“, my že „Čo?“, a on na to „Bol tam diviak!“. Skrátka si vymyslel diviaka, aby sa vyvinil z nehody, ktorú spôsobil svojou jazdou. Našťastie sa nikomu nič nestalo.

(Pokračovanie rozhovoru nájdete v najnovšom čísle časopisu Auto motor a šport 8-9/2020)

Vždy som túžil pracovať s autami a tento sen sa mi splnil v tej najdokonalejšej podobe. A nevyužil som ho len na to, aby som sa mohol voziť po meste. Chcel som autám rozumieť a vedieť ich čo najlepšie ovládať. Tak som si ako prvé auto kúpil staré BMW 328i. Po rokoch úprav (auta aj šoféra :-) ) som s ním na Slovakia Ringu už naháňal oveľa novšie a silnejšie autá. Vždy ma fascinovala jazda na hrane a tak na okruhu trávim čo najviac času. Či už pre zábavu, alebo občas ako inštruktor. Autá nehodnotím len podľa infotainmentu a objemu kufra, ale najmä podľa charakteru, techniky a jazdných vlastností. Obľúbené autá? Toyota GT86, Mazda MX-5, BMW M3 a Porsche 911 GT3.