Magazín

Prečítajte si rozhovor so zakladateľom skupiny HAKA, Štefanom Farkasom

Začínal som v júli v roku 2016, keď som založil stránku Hľadá sa auto krádeže automobilov. Dôvod bol pomerne jednoduchý, celý život sa venujem bezpečnosti a viac ako 11 rokov som bol bezpečnostným manažérom vo veľkej nadnárodnej firme. Spravoval som viacero firiem, ktoré sa venovali logistike, takže som mal pod palcom veľké logistické centrá. Podieľal som sa na tvorbe bezpečnostných procesov a podobne, no dostal som sa pod istý bod, keď som sa vo firme nachádzal viac ako doma. Po návrate na Slovensko som chvíľu pôsobil na ministerstve dopravy, neskôr som pôsobil ako oblastný riaditeľ v slovenskej bezpečnostnej firme. K odchodu z tejto oblasti ma prinútili na jednej strane vážne zdravotné problémy, na druhej strane plat stredného manažmentu je na Slovensku dosť nízky na to, aby sa oplatila tvorba zisku pre firmy na úkor osobného času a zdravia. Celý život sa venujem bezpečnosti a ochrane majetku, poznám bezpečnostné procesy a viem, ako funguje organizovaný zločin a veľmi rád ľudom pomáham, napokon, ak vám ukradnú auto, väčšinou ste v tom sami, nanajvýš vás poľutujú. Stránke som sa spočiatku nevenoval intenzívne aj preto, že som bol stále nielen zamestnaný, ale aj plne vyťažený, takže ešte v roku 2017 mala skupina iba 8- až 9-tisíc ľudí a hoci skupina pozvoľne rástla, jej účinnosť bola slabá. Uvedomoval som si najmä to, že kradnutých áut pribúdal, no našlo sa ich iba zopár. Potreboval som zvýšiť účinnosť, preto som prišiel s nápadom vytvoriť aplikáciu, ktorá by spoznávanie kradnutých áut uľahčila.

HAKA

Spomínate aplikáciu. Bola práve ona zlomovou udalosťou pri zvýšení počtu členov skupiny?

Aplikácia výrazne prispela nielen k zvýšeniu počtu členov, ale najmä k efektivite našej skupiny. Hoci impulzy na fungovanie našej skupiny som pridával aj ja počas môjho pobytu v nemocnici a zotavovania sa. Prakticky ihneď, ako som sa začal venovať skupine, rástol nielen počet členov skupiny, ale aj počet kradnutých áut. Rozhodol som sa s tým niečo robiť. Ako bezpečnostný technik som postupy poznal, dostal som nápad spraviť aplikáciu. Dal som tak výzvu na Facebook d našej skupiny, kde som hľadal niekoho, kto by nakódoval aplikáciu. Ozval sa mi jeden študent, ktorý tvrdil, že nejaké skúsenosti má a že mi s tým pomôže. Keďže nebol naporúdzi nik iný, rozhodol som sa spolu s týmto študentom navrhnúť aplikáciu s názvom HAKA.

Ako je na tom aplikácia dnes?

Naša aplikácia k dnešnému dňu má vyše stotisíc stiahnutí a denne sa vykonáva vyše tritisíc kontrol. Osobne vidím kontrolované vozidlá a, samozrejme, vidím aj výsledok, anonymita „kontrolóra“ je však zachovaná. Vidím aj výsledky jednotlivých kontrol, ak sa v systéme nachádza nula, vozidlo je v poriadku, ak je tam jednotka, vozidlo bolo v pátraní. Celkovo sme k dnešnému dňu vykonali vyše 1,2 milióna kontrol cez našu aplikáciu.

Wau! To sú neskutočné čísla pre jednu aplikáciu a občiansku družinu na Facebooku. Plánujete sa rozšíriť aj do okolitých štátov?

Nieže plánujeme, ale už dnes naša aplikácia dokáže kontrolovať vozidlá až z ôsmich štátov a, samozrejme, je tak v daných štátoch aj využiteľná. Funguje na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Nemecku, Litve, Belgicku, Slovinsku, Holandsku a okrem toho sa využíva aj jedna špeciálna databáza, ktorú využíva naša aplikácia. Takže ak vám ukradnú vozidlo a dostane sa do databázy kradnutých vozidiel, naša aplikácia dokáže toto vozidlo vypátrať v prípade, že by niektorí z našich členov kontroloval vaše kradnuté vozidlo. Naša aplikácia však neodhaľuje iba kradnuté vozidlá, dokážete skontrolovať aj evidenčné číslo, respektíve to, na aké auto bolo dané evidenčné číslo vydané. Inak povedané, môžete zistiť, že EČV bola vydaná na strieborný VW Golf, nie na červenú Kiu Ceed. Takto sme dokázali párkrát prichytiť páchateľov priamo pri čine. Zlodeji si totiž na kradnuté autá namontujú EČV z iného vozidlo tak, aby ich policajné automobily vybavené systémom SOITRON automaticky nerozpoznali ako kradnuté.

Koľko vozidiel sa vám do dnešného dňa podarilo nájsť a vrátiť pôvodným majiteľom? Mám chuť povedať, že ste úspešnejší ako polícia.

Nie, to nie sme. Na Slovensku bolo minulý rok ukradnutých vyše 1 400 automobilov, z ktorých bolo nájdených zhruba 600 a naša skupina objasnila alebo výrazne prispela k objasneniu 93 ukradnutých automobilov. Z týchto čísel vyplýva, že polícia je úspešnejšia, má to však svoje veľké ALE. Ak porovnáme vybavenosť polície, ich rozpočet aj fakt, že polícia má niekoľko útvarov, ktoré sa venujú výlučne majetkovej kriminalite, tak v zrkadle týchto faktov je naša skupina a aplikácia mimoriadne úspešná. Naši členovia to robia na báze dobrovoľnosti a vo svojom voľnom čase. Náš rozpočet na mesiac je iba tisíc eur, v zásade nás podporuje päť firiem po dvesto eur. Z tisíc eur kryjeme naše náklady na telefónne účty, keďže potrebujeme dáta, platíme servery a, samozrejme, keďže kontrolujeme autá v teréne, potrebujeme hradiť aj pohonné látky.

Nedá sa mi neopýtať, ak ľudom nájdete auto, zvyknú sa vám ľudia odvďačiť aj finančne?

Nie, naša pomoc je bezplatná. Za celú existenciu sme nezobrali od majiteľa ukradnutého auta žiadne peniaze. Jedine jeden majiteľ ukradnutého Mercedesu nám na skupinu prispel po tom, čo sme mu našli vozidlo. No dodnes to ľutujem, lebo naša skupina funguje na báze dobrovoľnosti. Máme síce transparentný účet kvôli sponzorom, no cieľom našej činnosti je pomáhať ľudom a za to sa peniaze neberú. Dva roky som túto činnosť vykonával úplne zadarmo, od 10. 1. 2018 máme dve autá požičané od sponzorov, a tak, ako som spomínal, ďalší sponzori nám prispievajú na chod skupiny HAKA. Nepoberáme ani eurodotácie, ani iné formy podpory, lebo mojím osobným cieľom je, aby táto činnosť slúžila ľudom a nebola spolitizovaná ani inak zneužitá inými osobami na osobné ciele.

Prečo sa tak bránite prijať nejakú finančnú pomoc, nemyslíte si, že by sa mohla zvýšiť účinnosť pri hľadaní kradnutých áut?

Bránim sa tomu najmä preto, aby to v mysliach ľudí neskĺzlo do roviny biznisu. Ak by našu aplikáciu i skupinu začali vnímať ľudia cez peniaze, zrejme by množstvo členov odišlo a angažovanosť by zrejme klesla tiež. A to nie je mojím ani naším cieľom, ak môžem hovoriť za svojich kolegov. Ja som sa v tejto skupine našiel, som rád, že môžem a najmä viem pomôcť. Teší ma, že som mohol zúročiť svoje znalosti z oblasti bezpečnosti a pomôcť niektorým s hľadaním ich kradnutých áut.

Ako sa k vašim aktivitám stavala polícia? Rokovali ste s nimi o spolupráci, prípadne vás podporujú?

Odpoveď na túto otázku by som rozdelil na dve časti. Veľmi si cením prácu niektorých policajtov a musím povedať, že aj na prezídiu mi niektorí poskytli pomoc, napríklad Petar Lazarov či pán viceprezident Ľubomír Ábel, ktorí k nám boli ústretoví a nápomocní. No čím vyššie sme sa k predstaviteľom polície dostali, tým menšia bola ochota pomôcť. Pritom sme chceli iba prístup do databázy kradnutých vozidiel, aby sme mohli zvýšiť účinnosť našej aplikácie. Ponuky pripojiť sa k dobrovoľným strážcom poriadku radšej nekomentujem. Osobne v tom vidím akýsi strach o výsledky práce polície, ktoré sú často vykúpené drahými investíciami a o tieto zásluhy nechcú vedúci pracovníci prísť. Zmena nastala až po príchode novej pani ministerky Sakovej, no to sme už mali aplikáciu vyvinutú a začali sme dosahovať aj výsledky a zároveň sme mali prístup k relevantným databázam. Opakujem, prácu mnohých policajtov si cením a najmä radoví policajti sú mnohokrát našimi fanúšikmi, členmi a aj sa aktívne podieľajú na hľadaní automobilov. Problém na vyšších poschodiach polície nechcem a zrejme ani neviem riešiť a možno som aj trocha rád, že HAKA ako skupina je úplne nezávislá od politiky a neslúži žiadnej ideológii.

Ak sa dobre pamätám, chceli ste vykonať aj test zabezpečovacích zariadení. Napokon sa však neuskutočnil. Prečo?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Sú to peniaze, ktoré sme na absolvovanie testu nezohnali. Chceli sme otestovať desať systémov, mali sme nakontrahovaných aj profesionálnych zlodejov a pripravené aj autá na test, potrebné financie sa nám však nepodarilo zohnať. Navyše, akýkoľvek víťaz testu by mal automaticky PR s ohľadom na dosah skupiny. Takže sa veľký test napokon nekonal, najmä preto, že vlastné peniaze som už nebol ochotný do tohto projektu investovať. A rovnako som sa bál aj spochybnenia samotných výsledkov.

Ako vidíte budúcnosť skupiny HAKA?

Momentálne riešime nielen krádeže, ale aj neprepísané vozidlá, prípadne krádeže kolies a podobne, snažíme sa pomôcť, kde sa dá. Zároveň vyvíjame aplikáciu a v súčasnosti používame už jej druhú verziu. Naša aplikácia neregistruje iba dáta kradnutého vozidla, ale aj fotografie kradnutého auta a takto vyriešené to momentálne nemá ani polícia. Dokonca sme testovali aj online kontrolu vozidiel cez kamery, kde by boli EČV nasnímané a v reálnom čase aj skontrolované. Automaticky a bez zadávania. Túto aplikáciu voláme HAKA-tron, no narážame na problém kapacity servera, lebo množstvo áut, ktoré dokážu byť takto skontrolované, je veľmi veľké a potrebovali by sme mať rezervovanú veľmi veľkú kapacitu servera, ktorú nevieme momentálne prefinancovať. Narážame na úspech vlastnej skupiny, ktorý už naráža na limity môjho osobného času. To znamená, že neviem garantovať maximum služieb, veď okrem našej skupiny chodím denne do roboty. A opakujem, mojím cieľom nikdy nebolo zarábať na hľadaní ukradnutých áut, ale reálne ľudom pomáhať. No všetko má svoje limity, aj môj osobný čas. Kým budem vládať, budem ľudom pomáhať.

Ďakujem za rozhovor

Majo Bóna
Ako auto-moto novinár pracujem presne dvadsať rokov a za tento čas som odjazdil prakticky všetky kategórie vrátane Peugeotu BB1, ktorý vo mne zanechal trvalé... spomienky. Maximálnou rýchlosťou, ktorou som išiel sa nechválim, lebo 314 km/h nestojí za reč. Milujem autá, ktoré majú charakter, preto som fanúšikom a aj vlastním hrdzavú poľskú fiatku :) Ak ste zvedaví na moje názory, môžete si prečítať moje články, prípadne pozrieť videá na apextv.sk