Prvá jazda Land Rover Defender Octa: Po stopách Dakaru
Absolútne zničený som o pol jednej
v noci vystúpil z lietadla v Ouarzazate po tom, čo som kvôli nepriaznivému počasiu takmer zmeškal oba prestupy. Žiaden rukáv. Vystúpil som priamo
na dráhu, pešo si to odkráčal do malej letiskovej budovy a bez nejakej výraznejšej
kontroly som sa dostal do tichého, tmou
zaliateho mesta. „Konečne je ticho, cez
deň to tu neskutočne žije,“ hovorí mi pán
s tričkom, na ktorom sú nápisy „Defender“
a „Bilstein“. Pred letiskom je už zaparkovaná kolóna vrcholných modelov Octa. Ešte
nedávno zišli z výrobnej linky v Nitre a dnes
nastupujem do auta pokrytého jemným
piesočným prachom. Keď zatvorím dvere,
objaví sa obláčik prachu. Hneď sa mi zlepšila nálada. Toto nie je prezentácia, kde vás
čakajú naleštené a nablýskané autá, ktoré sa pre dokonalosť fotografií priebežne
dvakrát denne umývajú. Defender Octa nie
je žiadna novinka, no teraz je čas ukázať,
na čo bol naozaj stvorený.
Defender je totiž oficiálne podporné
auto seriálu rally raid. Flotila 20 modelov
Octa slúži organizátorom a ďalších 6 špeciálne upravených Defenderov P300 s rally
tlmičmi, ochranou podvozka, šnorchlom
a bezpečnostnou výbavou slúži pre účely
recce – to znamená, že sú to autá, ktorými sa vytyčuje trasa pretekov. Prejdú teda
všetkými nástrahami, ktoré neskôr čakajú
skutočné rely autá. V prípade Rally du Maroc to znamená 2 838 kilometrov, z toho
až 1 656 v nekompromisnom teréne pozostávajúcom zo skál, prachu, kameňov
a púštnych dún.
Organizovaný chaos
Ráno nás privítalo mesto v úplne inej atmosfére: živej, priam bzučiacej. Ten pohyb všade naokolo! Ľudia oblečení v pestrofarebných šatách, každý niečo nesie. Pohyb bol
rýchly, ale nie náhlivý. Osedlal som matný
Defender Octa, ktorý mi bol pridelený, a vydali sme sa na cestu. V meste si treba ozaj
dávať pozor. Premávka prichádza z každej
strany. Stredová čiara slúži skôr ako náznak.
Motocykle si tu žijú v úplnej anarchii. Ich
jazdci nemajú zapnuté svetlá, často nemajú
ani prilbu či okuliare. A nezriedka si práve
vybavujú telefonát. Nikto sa nepýta, či môže
ísť cez cestu. Skrátka ide. A premávka začne prirodzene tiecť okolo neho. Malé deti
bez dozoru sa pokojne naháňajú cez pol
ulice. Európski rodičia by už dávno chytali
infarktové stavy, ale tu? Každodenná rutina.
Ešteže naše autá skutočne a doslova
vytŕčajú z davu hrdzavých a polorozpadnutých Peugeotov a Renaultov, takže si nás
miestni predsa len všímajú o čosi lepšie. Je
tu prevažne veľká chudoba. Na nové auto
má málokto a doviezť do Maroka jazdené
zákony neumožňujú.
Naša cesta postupne opúšťa mestá, trasa vedie cez pohorie Atlas. Napriek tomu,
že zeleň nevidieť ani náznakom, je krajina úchvatná. Obrovské hory s vrstvenými
skalami rozprávajú príbehy o tom, ako sa
kedysi formovala Zem. A že to bolo dramatické! Najväčším prekvapením sú však
samotné cesty. Okrem kolóny Defenderov
Octa na nich nestretávame takmer nikoho.
Vlnia a krútia sa kilometre dopredu a väčšinou sú neskutočne kvalitné. A nekonečné! Vzdialenosti tu sú v pomere s tým, na
čo sme zvyknutí, tak dvoj až trojnásobné.
Ani by som to nečakal, ale veľmi dobre
sme si zajazdili. Aj na terénnych gumách je
s Octami zábava na ceste. Šialený 4,4-litrový biturbo osemvalec s výkonom 467 kW
(637 koní) a krútiacim momentom 750 Nm
s hrmotom dokáže aj tento 2 a pol tonový
kolos rozpohybovať akoby nič. Podvozok
zas vďaka špeciálnemu systému hydraulicky prepojených tlmičov a systému na
potláčanie náklonov bez fyzických stabilizátorov nádherne maskuje hmotnosť auta. Nie, nikdy nemáte pocit, že šoférujete
hatchback, ale jazdné vlastnosti na ceste sú
viac než dobré. A 400 mm brzdy nedali ani
pri vysokom tempe dole kopcom znať, že by
nevládali. Pri dobrzďovaní a podraďovaní
sa spod auta ozýval bublot výfuku a každá
akcelerácia znamenala sympatické „sadnutie si“ na zadné kolesá. Skvelá zábava!
Bivak
Po trojhodinovej ceste sa blížime k prvému cieľu. Z údolia medzi dvoma kopcami
vychádza prachový oblak. Je to signál, že
práve tu sa usídlili posádky pretekov Rallye
du Maroc a rozložili tu svoje bivaky. Zrazu všade okolo jazdia špeciálne upravené
autá, motorky, buginy a kamióny. Všade
je prach a hemží sa to ľuďmi. Parkujeme
autá a ideme sa pozrieť, ako vyzerá tábor
tímu Defender. Pozostáva z troch posádok:
Rokas Baciuška a Oriol Vidal, Stéphane Peterhansel a Mika Metge, Sara Price a Sean
Berriman. Ešte nedorazili. Pre nás to znamená čas prezrieť si zázemie.
K tímu patrí až 7 špeciálnych kamiónov s návesmi schopnými upraviť sa do
vodorovnej polohy aj na nerovnom teréne.
Slúžia totiž ako pojazdné dielne, kancelárie
pre technikov aj sklady náhradných dielcov. Dva z nich sú určené pre catering. Niet
divu, keď jeden kompletný tím pozostáva
z vyše 100 ľudí, ktorí cestujú spolu s autami.
Fascinuje ma, ako sú kamióny vybavené. Je tu všetko potrebné na servis auta. 68
kolies s pneumatikami, dielňa so zváračkou
aj sústruhom, špeciálna dielňa na repas
závodných tlmičov. Technik dokáže jeden
kompletne preskladať len za pol hodinu.
D7X-R
Následne sme si išli pozrieť závodný Defender s označením D7X-R. V bivaku bol
zaparkovaný prototyp auta na nadchádzajúcu sezónu. Dalo by sa o ňom napísať viac,
než na čo máme priestor. Podstatné však
je, že Defender súťaží v takzvanej „stock“
kategórii. To znamená, že musí používať sériovú karosériu a sériové montážne body
odpruženia. Octa je skvelý základ, pretože
je riadne rozšírená oproti klasickému Defenderu a môže ešte lepšie využiť regulácie,
ktoré hovoria o maximálnom rozšírení v porovnaní so sériovým autom. Motor je taktiež
kompletne sériový, ešte aj s krytom mu zostal z modelu Octa. Jeho výkon je však po
prepočte podľa hmotnosti v súlade s pravidlami znížený na asi 400 koní. Má však
všetok krútiaci moment, ktorý sa z neho dá
dostať. Upravené bolo chladenie pre maximálny výkon. Miesto viacerých chladičov sa
teraz používa jeden veľký, ktorý je uložený
„bezpečnejšie“ v prípade nárazov do terénu.
Pravidlá hovoria o tom, že sériové musia byť aj obaly prevodovky, diferenciálov
a štvorkolky. Inžinieri sa v tomto prípade
rozhodli netrápiť sa s týmto obmedzením
a nechať v špeciáli úplne sériové komponenty, aj keď opäť s iným naladením. Osemstupňová prevodovka radí brutálnejšie, aby
umožnila pilotovi precítiť každé preradenie. Aktívna štvorkolka je tu uzamknutá na
pevný pomer 50:50, avšak pri extrémnych
rázoch sa medzinápravová spojka pootvorí, aby ušetrila predný diferenciál. Jedinou
hardvérovou zmenou v pohonnom ústrojenstve je zadný diferenciál. Aktívnu svornú jednotku nahrádza klasický mechanický
lamelový samosvor.
Odpruženie zabezpečuje 6 rally tlmičov
Bilstein: po jednom na kolesách prednej
nápravy, po dvoch vzadu. Dôvod? Spoľahlivosť. Auto má samozrejme kompletný FIA
bezpečnostný rám, v ktorom je umiestnená
550-litrová nádrž na bio benzín. Áno, čítate
dobre. Málokedy sa však tankuje doplna.
Inžinieri dokážu vypočítať potrebné palivo
s odchýlkou iba pár litrov. Plne natankovaný Defender D7X-R totiž váži vyše 3 250 kg.
Ale sú tu opatrenia aj na šetrenie hmotnosti
a nákladov. Integrovaný hydraulický zdvihák
používa na svoju činnosť servo kvapalinu
a systém na dofukovanie kolies využíva kompresor a zásobník, ktorý bežne ovláda vzduchový podvozok sériového Defenderu Octa.
Akurát prichádzajú autá z rýchlostnej
skúšky. Mechanici sa na ne okamžite vrhnú
a kontrolujú všetko, čo sa dá. Aj keď pilot
povie, že auto nemá žiaden problém, vykoná sa na ňom 7 hodín roboty. Úžasné!
Naplno
Odchádzame do hotela. Samozrejme, že
je to niekoľko hodín cesty. Na druhý deň
nás hneď skoro ráno čaká 300 kilometrov,
aby sme stihli štart rely. Východ slnka nad
púšťou je čarovný. Ranný chladný vzduch
postupne napĺňa červená žiara ohnivej gule. My sme už dávno boli na ceste. Opäť
presun rannými „špičkami“ v mestách, opäť
strety s ľuďmi a deťmi, ktoré nám neustále
mávali a povzbudzovali. Naša trasa sa totiž
zhoduje s trasou závoďákov, ktoré sa po
bežných cestách musia presúvať na štart
rýchlostnej skúšky. Občas teda púšťame
buginu alebo iný špeciál.
Dorazili sme v predstihu, aby sme sa
mohli zastaviť v miestnom občerstvení.
Štart je len pár minút odtiaľto a cez mesto
každú chvíľu s revom preletí niekoľko závoďákov. Niektoré sa zastavujú na pumpe natankovať. Úžasné divadlo pre nás,
aj miestnych!
Potom však schádzame z ciest vyberáme sa krížom cez terén nájsť si miesto
na sledovanie prejazdov. Signálom, že sa
niečo deje, je opäť prach stúpajúci spoza horizontu, a rev motorov odrážajúci sa
od skál všade naokolo. Vidieť naživo, ako
si jazdci hľadajú trať v spolupráci s navigátorom, je úžasné. Niekto trafí správne,
niekto ide kúsok vedľa a zaryje čumákom
do pieskovej jamy. Posádka si zanadáva
a ide sa ďalej. Posádky dostávajú rozpisy
doslova minúty pred štartom, takže o nejakom nacvičovaní nemôže byť ani reči.
Majú jeden pokus. Prichádza prvý Defender. Rev jeho osemvalca neobmedzeného
katalyzátormi ani tlmičmi vychádza rovno
spod prahov auta. Napriek vysokej hmotnosti prešiel šikanou aj skokom prekvapivo ladne, a potom s kameňmi veľkými ako
päste, odlietajúcimi spod kolies, uháňal
preč. Plný plyn držal snáď pol minúty, než
sme počuli, ako na zlomok sekundy pustil plyn. Tie rýchlosti pri jazde neznámym
terénom sú šialené!
V prachu
My takto samozrejme jazdiť nemôžeme.
Nechceme riskovať defekt a nemáme zázemie, kde by nám v prípade poškodenia
auto opravili. Čaká nás však asi 200 kilometrov, tentokrát však mimo spevnených
ciest. A vyskúšali sme si ozaj všetko. Zastavili
sme sa vo vyhasnutej sopke, ktorú miestni
prerobili na väzenie. Lozili sme po skalách,
jazdili po soľných jazerách a najazdili desiatky kilometrov po nekonečných roletách.
V prachu, občas v spoločnosti tiav. A pre
Defender Octa to bolo úplne prirodzené.
Náš navigátor nás vodil po cestách, ktoré boli po minulé roky zaradené medzi rýchlostné skúšky, aby sme si na vlastnej koži
zažili terén, ktorý musia posádky prejsť. A je
to veľmi zradné. Rovná cesta, po ktorej sa
dá ísť cez 130 km/h, sa zrazu premení na
skaly alebo obsahuje prepadlinu, kde treba
spomaliť na 20 km/h. V prachu ju takmer
vôbec nevidieť. Treba byť v maximálnom
strehu. Nič nie je isté a aj tá najväčšia rovina dokáže zradiť tak, že v závodnom tempe
to môže znamenať vážnu nehodu či aspoň
poškodenie.
Aktívny podvozok Defenderu Octa je
však zázrak na kolesách. S perfektnou klimatizáciou, bez prachu v kabíne a v relatívne vysokom komforte nás niesol aj cez
to najhoršie, čo si viete predstaviť. Vďaka
hydraulickému 6D odpruženiu vás nehádže
zo strany na stranu ako by to bolo s klasickými stabilizátormi, ale nechá kolesá krásne
pracovať. V zákrutách však máte potrebnú
oporu.
Režim Octa náklony uvoľní ešte viac, ale
pritvrdí tlmiče, aby ste mohli jazdiť skutočne
rýchlo. To však odporúčam robiť iba v teréne, ktorý dôverne poznáte. My sme na také
čosi priestor nemali. Ale ani to neľutujem
Užil som si krásy krajiny, ktorá nám pripomína, že zeleň a čistá voda sú vzácne.
Napriek tomu tu žijú na prvý pohľad šťastní
ľudia, nepokazení nereálnymi štandardami
prezentovanými na sociálnych sieťach. Maroko je čarovné a ak máte tú možnosť, vrelo
odporúčam, aby ste ho navštívili. Ja by som
tam chcel ísť tiež znova. Akurát neviem, ako
sa tam opäť dostanem k Defenderu Octa.
Akosi mám pocit, že bez neho by som nemal taký dobrý pocit.
Text
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
