SEAT Ateca od dnes nadobro končí. Čo nám po nej zostane?
Dnes sa v Kvasinách zastaví linka a s ňou zmizne aj kus nášho každodenného života. Španielske SUV tam práve dopisuje svoju poslednú kapitolu a nadobro sa lúči s výrobou. SEAT Ateca nebola len ďalším SUV do počtu v tabuľkách predaja. Bolo to auto, ktoré sme mali doma aj my, a úprimne, bola to jedna z tých vecí, ktoré fungovali presne tak, ako mali. Nemusela hrať žiadne zbytočné divadlo, len poctivo odviezla rodinu na dovolenku, zvládla nákup v preplnenom meste a večer po práci priniesla aspoň trocha toho šoférskeho uspokojenia. Keď teraz pomyslím na to, že sa už žiadna ďalšia nevyrobí, cítim zvláštnu prázdnotu. Je to, akoby z rodinnej fotografie zmizol niekto, kto tam vždy patril.
Po desiatich rokoch táto kapitola končí bez fanfár. Kvasiny musia uvoľniť priestor pre Octaviu a neskôr pre Karoq, pretože taká je krutá matematika koncernu Volkswagen. Emócie idú bokom, čísla nepustia. Pre nás, ktorí sme si na túto značku zvykli, je to trpké. SEAT sa teraz musí stiahnuť do kúta a vystačiť si s tým málo, čo mu ostalo – s Ibizou, Aronou a Leonom. Sú to fajn autá, o tom niet pochýb, ale žiadne z nich nedokáže v ponuke značky nahradiť to, čo priniesla Ateca. Bola to prvá skutočná odvaha Španielov vniknúť do sveta SUV a spravili to tak dobre, až to mnohých prekvapilo.
Keď sa pozriem na slovenský trh, realita je triezva. Ak hľadáte niečo z rodinného striebra značky, možnosti sa zúžili. Ibiza stále zostáva skvelým mestským spoločníkom, ktorý vie potešiť, Arona sa snaží hrať na crossoverovú vlnu a Leon je stále etalónom vyváženosti. Ale koniec Atecy necháva dieru v ponuke, ktorú už nikto nezapláta. Ak vám dnes SEAT nestačí, koncern vás pošle o pár metrov ďalej ku Cupre, Škode alebo Volkswagenu. Ateca bola tou zlatou strednou cestou, ktorá spájala španielsky temperament s technickou disciplínou, a táto kombinácia je v dnešných katalogizovaných časoch čoraz vzácnejšia.
Ateca otvorila dvere, cez ktoré prešli tisíce ľudí, ktorí by inak k SEAT-u nikdy neprišli. Mnohí z nás začínali práve v nej a prechod do Leonu alebo Arony berieme ako nutné zlo, nie ako evolúciu. Po 716 000 kusoch sa jednoducho vyparí. Áno, v showroome ešte nájdete nejaké tie ležiaky až do konca decembra, ale to je len predlžovanie agónie. Keď sa raz predajú, bude koniec. Ostane len spomienka.
Je to zvláštny pocit, dívať sa na to, ako značka pomaly zmenšuje svoj svet. SEAT, ktorý bol kedysi synonymom mladíckej dravosti a ambícií, sa dnes stáva len tieňom samého seba, pričom jeho najlepšie SUV odchádza do dôchodku v čase, keď sme si naň konečne zvykli. Nie je to chyba auta, je to len chladná kalkulácia ľudí v oblekoch. Ateca bola autom, ktoré si človek kúpil, pretože chcel, nie preto, že musel. Zostáva nám len dúfať, že to, čo príde po nej, ak vôbec niečo príde, bude mať aspoň zlomok jej charakteru.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
