EÚ plánuje zrušiť obmedzovač rýchlosti pre tieto vozidlá. Má to však jeden háčik
Prechod na elektrický pohon v segmente ľahkých úžitkových vozidiel naráža na jeden špecifický, takmer až byrokratický problém. Moderné akumulátory, ktoré zabezpečujú rozumný dojazd, vážia stovky kilogramov. Takže dodávka, ktorá by s naftovým motorom pohodlne spadala do kategórie do 3,5 tony (vodičák skupiny B), sa vo verzii s batériami okamžite prehupsne do kategórie N2. To so sebou doteraz prinášalo nielen nutnosť iného vodičského oprávnenia, ale najmä povinnosť mať nainštalovaný obmedzovač rýchlosti a používať tachograf.
Koniec umelej brzdy na diaľniciach
Aktuálny návrh, ktorý sa dnes dostáva do finálnej fázy schvaľovania v Európskom parlamente, cieli práve na túto nespravodlivosť. Ak má elektrická dodávka rovnakú úžitkovú plochu a nosnosť ako jej dieselový náprotivok, nie je dôvod, aby bola na diaľnici trestaná slimačím tempom 90 km/h len preto, že jej pohonné ústrojenstvo je ťažšie.
Brusel si uvedomuje, že ak chce splniť ambiciózne ciele v oblasti dekarbonizácie dopravy, musí vytvoriť prostredie, v ktorom zelená voľba nebude znamenať logistický hendikep. Pre kuriéra, ktorý denne najazdí stovky kilometrov medzi mestami ako Bratislava a Košice, je rozdiel medzi 90 km/h a 130 km/h kritický. Zrušenie obmedzovačov pre túto špecifickú skupinu vozidiel tak vráti elektrickým dodávkam ich dynamickú konkurencieschopnosť.
Prečo sa doteraz museli plaziť?
Doterajšia legislatíva, konkrétne smernica 92/6/EHS, bola nastavená v dobe, kedy nikoho ani nenapadlo, že dodávka môže vážiť cez štyri tony kvôli batériám. Pravidlá boli písané pre ťažké nákladiaky, kde je hmotnosť synonymom pre dlhú brzdnú dráhu a vysokú mieru nebezpečenstva.
Dnešné technológie však túto paradigmu menia. Elektrické dodávky majú vďaka batériám umiestneným v podlahe extrémne nízke ťažisko, čo im dodáva stabilitu, o ktorej sa vysokým naftovým verziám môže len snívať. Navyše, moderné brzdové systémy a rekuperácia umožňujú týmto vozidlám zastaviť rovnako efektívne, ak nie lepšie, než ich ľahším spaľovacím verziám.
Bezpečnosť v digitálnej dobe ako hlavný argument
Kritici, ktorí sa obávajú zvýšeného rizika nehôd pri vyšších rýchlostiach ťažších vozidiel, narážajú na argumentáciu technologickým pokrokom. V rámci balíka Automotive Omnibus sa jasne uvádza, že moderné vozidlá kategórie N2 sú dnes povinne vybavené pokročilými asistenčnými systémami (ADAS).
Hovoríme o systémoch ako ISA (inteligentný asistent rýchlosti), pokročilé núdzové brzdenie či udržiavanie v jazdnom pruhu. Prítomnosť týchto technológií je kľúčom k tomu, aby sme mohli bezpečnosť garantovať aj bez striktných mechanických obmedzovačov. Vozidlo už nie je len mechanický stroj, ale inteligentný uzol, ktorý vie v krízovej situácii zasiahnuť rýchlejšie ako vodič.
Pre slovenské firmy, ktoré prevádzkujú flotily dodávok, ide o zásadnú správu. Slovensko už skôr prijalo legislatívu, ktorá umožňuje jazdiť s elektrickými vozidlami do 4,25 tony s vodičským preukazom skupiny B (za určitých podmienok). Zrušenie obmedzovačov rýchlosti je tak posledným kúskom skladačky.
V praxi to prinesie plynulejšiu premávku na našich diaľniciach. Už nebudeme svedkami nekonečných predbiehacích manévrov, kedy sa elektrická dodávka snaží obísť kamión s minimálnym rýchlostným rozdielom. Ak sa tento návrh pretaví do finálnej podoby zákona, elektrické úžitkové vozidlá sa stanú plnohodnotnými účastníkmi premávky, ktorí nebudú brzdiť seba ani ostatných.
Fyzika nepustí a spotreba zostáva strašiakom
Aj keď je legislatívna snaha o zrovnoprávnenie elektrických a naftových dodávok chvályhodná, musíme si naliať čistého vína, fyzikálne zákony žiadne nariadenie z Bruselu neprepíše. Dodávky sú z hľadiska aerodynamiky v podstate pojazdné skrine s obrovskou čelnou plochou. Kým pri 90 km/h dokáže elektromotor pracovať relatívne efektívne, pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h odpor vzduchu rastie exponenciálne.
V praxi to znamená, že spotreba pri takomto tempe vyletí do astronomických výšin, čo v kombinácii s dnešnou energetickou hustotou batérií drasticky skráti reálny dojazd. Je preto na mieste otázka, či sa diaľničné dodávky na dlhé trasy vôbec niekedy stanú plne elektrickými. Ak má vodič na 600-kilometrovej trase naprieč Slovenskom dvakrát či trikrát stáť kvôli zdĺhavému nabíjaniu, celá časová úspora z vyššej povolenej rýchlosti sa okamžite vyparí. Kým dieselový kolega zvládne takúto štreku na jeden záťah s päťminútovým tankovaním, elektrická dodávka pri 130-tke bude skôr drahým experimentom než efektívnym pracantom. Sloboda jazdiť rýchlejšie je jedna vec, no ekonomika a efektivita prevádzky pri vysokom tempe je vec druhá, ktorú výrobcovia zatiaľ úplne nevyriešili.
Zdroje: Európsky parlament






















