Nehoda na ľade či snehu nemusí byť automaticky Vaša zodpovednosť. Záleží, či bolo posolené

Dostali ste šmyk a hneď vás obvinili za spôsobenie nehody kvôli rýchlej jazde? Nenechajte sa oklamať. Slovenský cestný zákon a súdy v susedných krajinách potvrdzujú, že za nebezpečnú poľadovicu často nesie plnú zodpovednosť správca ciest, nie vy.

Poľadovica, zamrznutý roztopený sneh a zdanlivo „len mokrá“ vozovka, ktorá sa v tieni zmení na sklenenú pascu, je aktuálnej realitou v mnohých slovenských regiónoch. Takéto dni sú na slovenských cestách vlastne každú zimu a s nimi sa pravidelne opakuje rovnaký scenár nehody. Auto dostane šmyk, vodič skončí v priekope alebo narazí do zvodidiel a prvá reakcia okolia je takmer automatická. Neprispôsobil rýchlosť, mal ísť pomalšie, mal to predvídať. Lenže čo ak tentoraz problém nebol za volantom? Podobné otázky riešil v posledných rokoch súd v Chorvátsku, no verdikt je zaujímavý aj pre slovenských motoristov. Najmä preto, že základné princípy zodpovednosti za stav ciest sú veľmi podobné aj u nás.

Závada v zjazdnosti

Zimné podmienky sú špecifické tým, že zodpovednosť sa delí medzi viacero strán. Vodič má povinnosť prispôsobiť jazdu stavu vozovky, mať zimné pneumatiky a správať sa obozretne. Na druhej strane však stojí správca komunikácie, ktorý má zákonnú povinnosť zabezpečiť jej zjazdnosť. A práve tu vzniká sivá zóna, o ktorej sa veľa nehovorí.

Dostali ste šmyk a hneď vás obvinili za spôsobenie nehody kvôli rýchlej jazde? Nenechajte sa oklamať. Slovenský cestný zákon a súdy v susedných krajinách potvrdzujú, že za nebezpečnú poľadovicu často nesie plnú zodpovednosť správca ciest, nie vy.

Na Slovensku upravuje túto oblasť predovšetkým zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, známy ako cestný zákon. Ten jasne hovorí, že správca cesty zodpovedá za jej údržbu, vrátane zimnej údržby, a musí zabezpečiť, aby bola komunikácia zjazdná v rozsahu zodpovedajúcom jej významu a dopravnému zaťaženiu. Neznamená to, že každá cesta musí byť v zime vyslovene suchá, no musí byť udržiavaná tak, aby nepredstavovala neprimerané riziko.

Práve pojem „neprimerané riziko“ je kľúčový. Ak sa na ceste vytvorí súvislá poľadovica, ktorá nebola ošetrená posypom, hoci správca o riziku vedel alebo vedieť mal, situácia sa dramaticky mení. V takom prípade totiž nejde o bežné zimné podmienky, ale o zanedbanie povinností.

Príklad z Chorvátska

V Chorvátsku sa týmto problémom zaoberal súd v prípade, kde došlo k nehode na zľadovatenej ceste v zákrute. Správca komunikácie tvrdil, že cesta bola skontrolovaná a posypaná krátko pred nehodou. Záznamy mali k dispozícii a papierovo bolo všetko v poriadku. Lenže realita na mieste bola iná. Vozovka zostala klzká a znalec potvrdil, že práve to bolo jedinou príčinou nehody. Súd rozhodol, že nestačí formálne splniť povinnosť. Dôležitý je výsledok. Ak cesta napriek posypu zostala nebezpečná, zodpovednosť nesie ten, kto mal zabezpečiť jej bezpečný stav.

Tento princíp je veľmi dôležitý aj pre slovenských vodičov. Aj u nás totiž platí, že správca komunikácie môže niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti. Tento pojem sa objavuje aj v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach o zodpovednosti za škodu. Závadou v zjazdnosti sa rozumie taký stav cesty, ktorý vodič nemohol predvídať ani pri primeranej opatrnosti. Ak ste napríklad naozaj opatrne vošli do zákruty v rýchlosti 10 km/h a aj tak vás šmyklo do priekopy, nemali by ste automaticky priznávať vinu.

Ak vodič ide primeranou rýchlosťou, má zimné pneumatiky a napriek tomu dostane šmyk na neudržiavanom úseku, kde sa vytvorila súvislá poľadovica bez posypu, nemožno automaticky hovoriť o jeho vine. Zodpovednosť sa môže presunúť na správcu cesty alebo na firmu, ktorá mala zimnú údržbu na základe zmluvy vykonávať.

Dostali ste šmyk a hneď vás obvinili za spôsobenie nehody kvôli rýchlej jazde? Nenechajte sa oklamať. Slovenský cestný zákon a súdy v susedných krajinách potvrdzujú, že za nebezpečnú poľadovicu často nesie plnú zodpovednosť správca ciest, nie vy.

Dôležité je aj to, že na Slovensku často dochádza k delegovaniu zimnej údržby na externé spoločnosti. Pre vodiča to však neznamená, že musí riešiť, kto presne zlyhal. Z pohľadu práva zodpovedá za stav komunikácie správca, ktorý si následne môže regresne uplatňovať náhradu voči zmluvnému dodávateľovi.

Záleží, kde sa nehoda stala

Samozrejme, neznamená to, že každá zimná nehoda automaticky hádže vinu na správcu ciest. Ak ide o náhle zhoršenie počasia, napríklad mrznúci dážď, ktorý sa objaví v priebehu niekoľkých minút, súdy spravidla prihliadajú na reálne možnosti zásahu. No ak ide o dlhodobo známe rizikové úseky, tiene v zákrutách, mosty alebo klesania, kde sa ľad tvorí pravidelne, nároky na údržbu sú vyššie.

Pre vodiča má takáto situácia aj praktický rozmer. Ak sa nehoda stane, oplatí sa dokumentovať stav vozovky. Fotografie, video, výpovede svedkov, záznam o počasí a čase nehody môžu byť kľúčové. Rovnako dôležité je uviesť v zápise o nehode, že vozovka bola zľadovatená a neudržiavaná.

Nehody v zime koniec koncov nie sú len o tom, kto sedel za volantom. Sú aj o systéme, zodpovednosti a kvalite práce tých, ktorí majú cesty udržiavať bezpečné. A hoci sa často stretávame s jednoduchým verdiktom „neprispôsobil rýchlosť“, realita je oveľa komplexnejšia. A slovenské právo dáva vodičom väčší priestor, než si mnohí myslia. Nie vždy je vinníkom človek za volantom. Niekedy zlyhá infraštruktúra, systém a kvalita údržby. A práve v zime sa tieto slabiny odhaľujú najrýchlejšie.





Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!