EÚ vymyslela fiktívne počty áut, aby automobilky nemuseli platiť miliardové pokuty
Európska únia si zrejme uvedomila, že ak chce zachrániť európsky automobilový priemysel, nestačí ho len tlačiť k stene stále prísnejšími emisnými limitmi. A tak prichádza s netradičným riešením. Za každé predané malé elektrické auto dostanú výrobcovia takzvané superkredity, ktoré im umožnia robiť presne to, čo im bolo posledné roky vyčítané. Takže môžu predávať viac áut so spaľovacím motorom alebo aspoň platiť nižšie pokuty.
Nová kategória
Európska komisia totiž oznámila vznik novej kategórie malých elektrických vozidiel s označením M1E. Ide o autá s maximálnou dĺžkou 4,2 metra, čo znamená, že do tejto skupiny už nepatria len mestské mikroautá, ale aj modely, ktoré dnes tvoria chrbticu európskych predajov. Konkrétne sa by sme mohli spomenúť Renault 4 a 5, Daciu Spring, Hyundai Inster, pripravovaný Volkswagen ID. Polo a množstvo ďalších modelov koncernu Volkswagen.
Pôvodná predstava, že pôjde o niečo na úrovni japonských kei cars, sa tak pomerne rýchlo rozplynula. Kategória M1E sa rozšírila do rozmerov, ktoré dávajú výrobcom reálnu šancu vyrábať autá, ktoré budú nielen ekologické, ale aj predajné. A to je detail, ktorý Bruselu dlho akoby unikal.
Úplné technické parametre tejto triedy zatiaľ nie sú známe. Tie majú vyplynúť až z úprav nariadenia EÚ 2018/858. Európska komisia však už teraz avizovala, že požiadavky pre kategóriu M1E plánuje „zmraziť“ na desať rokov. V preklade do našej reči to znamená, že automobilky by konečne mali dostať stabilné pravidlá, ktoré sa nebudú meniť každé dva roky. Aj to je po dlhom čase správa, ktorú v odvetví vnímame ako pozitívnu.
Samozrejme, celé to ešte musí schváliť Európsky parlament, no málokto pochybuje o tom, že návrh neprejde. Politická vôľa zachrániť dostupné autá v Európe je dnes výrazne silnejšia než pred pár rokmi, keď sa zdalo, že elektromobilita bude fungovať sama od seba.
Prečo je prívlastok „fiktívnych áut“ namieste?
Pretože 30 % predajov bude existovať len na papieri. Ak automobilka predá napríklad 100 000 kusov malých elektromobilov (ako Renault 5 či Dacia Spring), Brusel jej do tabuliek zapíše 130 000 kusov. Týchto 30 000 áut „navyše“ fyzicky neexistuje, teda sú fiktívne. Autá M1E vyrobené v EÚ budú mať totiž nárok na takzvané superkredity. Namiesto jedného bodu sa každé predané vozidlo započíta ako 1,3 auta. Inými slovami, čím viac malých elektromobilov automobilka predá, tým viac si môže „dovoliť“ predať benzínových alebo hybridných modelov s vyššími emisiami CO₂.
Týchto 30 % fiktívneho objemu slúži výhradne na to, aby „papierovo“ znížilo priemerné emisie CO₂ celej automobilky. Výrobca tak vďaka týmto virtuálnym číslam získa priestor predávať viac tradičných benzínových, naftových alebo hybridných modelov, ktoré by inak kvôli prísnym limitom museli z ponuky zmiznúť. Cieľom nie je len ekológia, ale predovšetkým to, aby sa európski výrobcovia vyhli plateniu miliardových pokút za prekročenie emisných limitov.
Pripomeniem, že podľa aktuálnych plánov má EÚ v roku 2035 dosiahnuť zníženie flotilových emisií CO₂ o 90 percent v porovnaní s rokom 2021. V praxi to znamená obrovský tlak na elektromobily a dramatické obmedzenie spaľovacích motorov. Papierovo. Realita je však podstatne komplikovanejšia.
Malé autá ako vstupenka
Zatiaľ čo krajiny severnej a západnej Európy sú pripravené masovo prejsť na elektromobilitu, východná časť EÚ má stále iné priority. Poľsko, Maďarsko, Chorvátsko či Slovensko riešia dostupnosť, infraštruktúru a cenu. Malé benzínové autá sú na našej strane Európy stále základom mobility, nie prežitkom minulosti. A práve tu môžu superkredity zohrávať kľúčovú úlohu.
Prémioví výrobcovia si navyše pravdepodobne vydýchnu. Výkonné benzínové a hybridné modely s vysokými maržami nezmiznú zo dňa na deň. Mercedes s motormi V8, BMW so silnými šesťvalcami či športové Porsche majú stále svoje publikum a aj svoj význam pre ziskovosť značiek.
Z pohľadu automobiliek ide o to, že malé elektromobily sa budú predávať, propagovať a tlačiť do popredia. Nie preto, že by po nich zákazníci masovo túžili, ale preto, že fungujú ako vstupenka k zisku inde v portfóliu. Kredity sa tak stávajú novou menou automobilového sveta. Otázkou zostáva, či ide o skutočný krok k udržateľnej doprave, alebo len o elegantnejší spôsob, ako obísť systém, ktorý si EÚ sama nastavila. Pravda bude, ako zvyčajne, niekde uprostred.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
