Veľká zmena ŠPZ: Žlté tabuľky pre niektoré autá, chaos v hlavách vodičov
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo majú európske tabuľky EČV takú rozdielnu podobu? Zmena ŠPZ prichádzala postupne, no kedysi vyzerali inak.
Pri cestovaní po Európe si však tento detail všimne každý motorista. V jednom štáte sú evidenčné čísla biele, v druhom žlté, niekde sú malé, inde zase omnoho väčšie. Ako je možné, že na relatívne malom kontinente existuje taká pestrá paleta možností? A prečo niektoré krajiny prešli na nový dizajn, zatiaľ čo iné si držia tradíciu?
Zmena ŠPZ: Odklon od čiernych tabuliek
Keď sa na prelome 19. a 20. storočia začali osobné autá objavovať na cestách vo väčších počtoch, potreba označiť ich sa veľmi rýchlo stala nevyhnutnosťou. Prvé ŠPZ v Európe mali v drvivej väčšine biele alebo svetlé písmená a čísla na čiernom podklade. Nebola však za tým žiadna estetika. Jednoducho išlo v danej dobe o technicky najjednoduchšiu a najlacnejšiu kombináciu, ktorú vedeli úrady vyrábať.
S pribúdajúcimi autami však úradníci začali riešiť praktické otázky. Najväčším problémom bola čitateľnosť pri zlom počasí. Čierny povrch sa pri daždi alebo blate rýchlo strácal a polícii spôsoboval komplikácie. Musela preto nastať zmena ŠPZ. Od 20. rokov minulého storočia prešli viaceré štáty na tabuľky s bielym podkladom a tmavými znakmi. Tento formát zostal štandardom dodnes.
Nové autá spôsobili úpravy
Automobilky začali postupne vyrábať karosérie s miestom pripraveným pre dlhú, úzku tabuľku. Vtedy prišla na rad ďalšia zmena ŠPZ. Tento obdĺžnikový formát dnes poznáme ako klasickú európsku poznávaciu značku takisto na Slovensku. Aj mnohé štáty prešli z pôvodných štvorcových či dvojriadkových tabuliek na nové rozmery. Zavádzanie tohto formátu trvalo naprieč Európou takmer celé 20. storočie.
Zaujímavosťou je, že niektoré štáty ako napríklad Lichtenštajnsko, síce prevzali systém a rozmery od susedov (v tomto prípade zo Švajčiarska), no farby si ponechali pôvodné. Preto tam dodnes používajú čierne tabuľky s bielymi znakmi. Ide o jeden z posledných príkladov tohto zastaraného prístupu.
Prečo sú Holanďania výnimkou so žltými značkami?
Ak niekto na cestách okamžite upúta pozornosť, sú to vodiči z Holandska. Mnohí Slováci stále na prvý pohľad ani nevedia uhádnuť, odkiaľ dané vozidlo pochádza.
Holandské žlté tabuľky sú v Európe unikát, no rozhodnutie prejsť na tento dizajn malo svoj konkrétny dôvod. V 70. rokoch rástol v krajine počet nehôd a úrady hľadali spôsob, ako zlepšiť viditeľnosť áut v noci. Testovanie ukázalo, že čierne znaky na špeciálne upravenom žltom povrchu sú z diaľky najlepšie čitateľné.
Keď sa neskôr začal zavádzať jednotný modrý pruh EÚ s označením krajiny ako štandardná súčasť tabuliek EČV, Holandsko nemuselo farby meniť. Európska únia síce odporúča svetlé a reflexné pozadie, no neurčuje, že musí byť biele. Vďaka tomu si mohli Holanďania ponechať tradičnú žltú a zmena ŠPZ nebola potrebná. Rovnakú výnimku kedysi získali aj Briti, ktorí používali bielu farbu vpredu a žltú zase vzadu.
Dizajn a farby ŠPZ ovplyvňujú bezpečnosť
Farba a rozmery tabuliek pre autá síce môžu pôsobiť na prvý pohľad ako nepodstatný detail, no v praxi ide o dôležitú záležitosť z hľadiska bezpečnosti, tradícií aj legislatívy. Viditeľnosť v noci, jednoduchosť výroby, národná identita či historický vývoj – to sú všetko faktory, ktoré spôsobili, že dodnes má každý štát svoj vlastný prístup pre zobrazovanie evidenčných čísiel na cestách.
Aj keď by jednotné riešenie teoreticky mohlo zjednodušiť život úradom či výrobcom, v mnohých štátoch sa stali tabuľky súčasťou národnej tradície a zmena ŠPZ pre nich neprichádza do úvahy. Zdá sa teda, že pestré verzie európskych EČV z ciest tak skoro nezmiznú.
Zdroj: KFZ
