Európa zavádza poplatok 3 centy za každý km. Kedy príde kilometrová daň aj k nám?
Kilometrová daň sa stáva realitou v mnohých európskych krajinách. Mení sa tým spôsob, akým budú vodiči platiť za používanie svojich áut, a to bez ohľadu na ich pohon. Štáty totiž potrebujú financovať cestnú infraštruktúru a zároveň kompenzovať klesajúce príjmy zo spaľovacích palív. Zavádzanie nového modelu, kde sa bude platiť podľa prejdenej vzdialenosti, už nie je len teoretickým plánom, kilometrová daň sa stáva základným prvkom budúcich rozpočtov.
Vodiči si budú musieť v nasledujúcich rokoch zvyknúť na to, že kilometrová daň nahradí mnohé doterajšie poplatky. Staré systémy daní z palív sú jednoducho neudržateľné. S rozmachom elektromobilov a plug-in hybridov štáty prichádzajú o miliardy eur ročne, no práve tie dlhodobo tvorili kľúčovú súčasť rozpočtu. A keďže aj vozidlá s nulovými emisiami využívajú cesty rovnako intenzívne, vlády sú rozhodnuté zapojiť ich do financovania infraštruktúry.
Cesty treba financovať
Európske krajiny už otvorene priznávajú, že momentálne nedokážu dlhodobo pokrývať náklady na opravu a výstavbu ciest. Napríklad v Španielsku chýba približne 11,5 miliardy eur na infraštruktúru. Podobný problém rieši Nemecko či Rakúsko. Všetky tieto štáty zároveň zvažujú rovnaké riešenie pre všetky typy vozidiel, a tým je kilometrová daň.
Myšlienka je vo svojej podstate jednoduchá a zaplatíte za to, koľko ciest skutočne využívate. Španielske združenie Seopan navrhlo konkrétne sumy – 3 centy za každý prejdený kilometer pre osobné autá a 14 centov pre nákladnú dopravu. Ide o prvú verejne predloženú kalkuláciu, ktorá ukázala, aké vysoké by mohli byť budúce poplatky. A keďže kilometrová daň by bola spravodlivá a adresná, pravdepodobne sa začne zavádzať aj v ďalších štátoch.
Najväčší tlak však prichádza z poklesu daní z fosílnych palív. Ako sa predaj spaľovacích motorov prepadáva a stúpa počet elektromobilov, vlády prichádzajú o obrovský balík peňazí. Preto sa toto rozhodnutie zvažuje nielen kvôli infraštruktúre, ale najmä kvôli stabilite štátnych rozpočtov. Jasný príklad prichádza zo severu Európy. Nórsko, ktoré patrí medzi najväčších propagátorov elektromobility na svete, už verejne pripustilo zavedenie novej kilometrovej dane, aby zaplnilo rozpočtové diery. A rovnakým smerom sa teraz uberá aj Spojené kráľovstvo.
Kilometrová daň pre všetky autá
Z Londýna prišla správa, ktorá vyvolala veľké diskusie. Nový návrh štátneho rozpočtu obsahuje zavedenie eVED – novej kilometrovej dane pre elektrické vozidlá od roku 2028. Poplatky pre elektromobily budú 3 pence (cca 3,4 eurocentu) za každý kilometer, a preplug-in hybridy to bude polovica tejto sadzby, čiže 1,5 pence (1,7 eurocentu). Pri bežnom ročnom nájazde približne 16 000 km to znamená výdavok 342 eur pre elektromobil. Možno to neznie ako veľká suma, no ide o základ novej dlhodobej stratégie.
Spojené kráľovstvo zároveň priznáva, že kilometrová daň bude do budúcna rásť podľa inflácie. Zaujímavé však je, že krajina súčasne predlžuje dotácie na kúpu elektromobilov do roku 2030 a zvyšuje rozpočet na nabíjaciu infraštruktúru. Vodiči tak dostávajú dvojitý signál. Z jeden strany ich štát podporuje, ale hneď potom si zľavu vypýta naspäť. Ministerstvo financií musí zabezpečiť férové počítanie kilometrov. A tu vzniká veľký problém. Výpočet má vychádzať z počítadla kilometrov, s ktorým sa dá manipulovať. Preto sa zvažuje prepojenie kilometrovej dane s pravidelnou technickou kontrolou alebo systémom elektronického hlásenia.
Očakáva sa, že kilometrová daň ovplyvní trh s elektromobilmi. Vyššie prevádzkové náklady môžu znížiť záujem o tieto vozidlá, najmä ak budú v krajine platiť aj tradičné dane či poplatky za registráciu. Samotná britská vláda pripúšťa, že nové opatrenia môžu spomaliť prechod na elektromobilitu, aj keď práve tento prechod podporuje. Spojené kráľovstvo pritom plánuje zakázať predaj spaľovacích áut už v roku 2030. Výrobcovia tak budú musieť buď výrazne zlacniť elektromobily, alebo obmedziť predaj modelov bez elektrifikácie.
Príde kilometrová daň aj k nám?
Na Slovensku sa zatiaľ o kilometrovej dani otvorene nehovorí, no situácia v susedných krajinách naznačuje, že podobná debata nie je vôbec vzdialená. Slovensko dnes využíva kombináciu klasických daní zo spaľovacích palív, registračných poplatkov, dane z motorových vozidiel pre firmy a úhrad za užívanie verejných komunikácií (mýto pre nákladné autá). Pre bežných vodičov osobných áut však žiadna forma priamej platby za počet najazdených kilometrov neexistuje.
Napriek tomu má slovenský systém svoje limity. Príjmy zo spotrebných daní z benzínu a nafty dlhodobo klesajú, zatiaľ čo náklady na opravu ciest rastú. Podľa údajov NDS aj samospráv je stav mnohých ciest kritický a ročné investície do údržby sú systematicky nedostatočné. To je rovnaký problém, aký dnes rieši Španielsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo.
Rozdiel je však v tempe. Slovensko zatiaľ uprednostňuje „záplaty systému“ — navýšenie mýta pre kamióny a príležitostné úpravy registračných poplatkov. Elektromobily u nás nepotrebujú riešiť ani výhodu, ani nevýhodu kilometrovej dane, keďže ich počet je stále nízky a stimuly štátu minimálne. Na rozdiel od Nórska či Británie Slovensko neponúka významné dotácie ani úľavy, takže prechod na elektromobilitu je prirodzene pomalší a tým pádom sa neprejavuje ani problém s výpadkom daní z palív.
Ak však európske krajiny masovo prejdú na systém platby podľa najazdenej vzdialenosti, je len otázkou času, kedy sa podobný mechanizmus dostane aj na rokovania slovenských politikov. Najmä preto, že Slovensko sa pri financovaní infraštruktúry silno opiera o európske fondy. Keď sa tieto zdroje znížia a tlak na vlastné financovanie stúpne, kilometrová daň môže byť jedným z realistických riešení, ktoré by sa medzitým mohli osvedčiť v zahraničí. Zatiaľ však platí, že Slovensko je v tejto oblasti skôr pozorovateľom než inovátorom. Ostatné krajiny si najprv vyskúšajú funkčné modely a až následne budeme riešiť, čo z toho prevezmeme a v akej podobe.
Zdroj: GOV.uk
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
