Sú v Toyote šialení? Kvôli tomuto presunuli 700-tonový stroj cez pol zemegule
Svet moderného priemyslu sa rúti dopredu závratnou rýchlosťou, je poháňaný inováciami a niekedy aj cynickým konceptom, ktorý nazývame plánované zastarávanie. A potom sa objaví list, ktorý tento trend s noblesou a ťarchou 700 ton pošle do šuplíka medzi ostatné zbytočnosti. V tomto článku sa pozrieme na historický mechanický stroj od spoločnosti Komatsu, ktorý používala Toyota. Ak by sa mal tento príbeh zhrnúť jedinou vetou, bolo by to asi: „Japonci sa na plánované zastarávanie môžu vykašľať.“
Už len pomyslenie na to, že stroj, ktorý je starší než samotná automobilka, stále plní svoju úlohu s rovnakou precíznosťou, je číra poézia. Zatiaľ čo iné gigantické lisy, ako napríklad Tesla Gigapress, sa kupujú na mieru pre konkrétne modely, tento brazílsky „veterán“ ukázal, že skutočná kvalita pretrvá veky. Počas svojej prevádzky v továrni Toyoty v São Bernardo do Campo v Brazílii slúžil tento majestátny kúsok techniky ako memento vernosti a spoľahlivosti. Bol to prvý lis, ktorý spoločnosť umiestnila mimo svojej domoviny a pracoval bez oddychu neuveriteľných 89 rokov. Ak existuje niečo ako definícia dobrej investície, toto je ona. A automobilka si to uvedomuje, pretože sa rozhodla pre niečo, čo by ste od veľkej firmy s kopou peňazí neočakávali – repatriovať ho späť do Japonska, kde jeho príbeh začal, aby mohol pokračovať vo svojej práci, a to pri výrobe náhradných dielov.
Z Japonska do Brazílie a späť
Životná púť tohto stroja je hodná filmového scenára. Pôvodne ho v roku 1934 získala spoločnosť Toyota Automatic Loom Works, predchodca automobilovej divízie, pre svoju tkáčsku výrobu. O štyri roky neskôr, v roku 1938, sa tento 700-tonový kolos presunul do úplne iného prostredia – do prvej automobilovej továrne v Korome, dnes známej ako Honsha v meste Toyota (známe aj ako Koromo). Práve tam prebehol to zrod automobilovej legendy. A na tomto historickom mieste slúžil lis ako dôležitý pilier v začiatkoch automobilky.
Po viac ako dvoch desaťročiach, presne v roku 1962, Toyota urobila odvážny krok a otvorila svoj prvý výrobný závod v Brazílii, v São Bernardo do Campo. V snahe zabezpečiť produkciu lokálnej verzie modelu Land Cruiser, známeho ako Toyota Bandeirante, sa rozhodli pre nečakaný ťah – vyslať overený lis na zaoceánsku plavbu. Nebol to len presun stroja, ale presun kus histórie a dôvery. Tento starý stroj sa zrazu ocitol v novom prostredí, v novom svete, kde bol pripravený pracovať s rovnakou silou a odhodlaním ako v Japonsku. A skutočne, dokázal to. Svojou ťažkou prácou sa podieľal na výrobe komponentov pre model Bandeirante až do roku 2001, keď sa produkcia v tomto závode začala postupne utlmovať.
Aj keď fabrika v São Bernardo do Campo postupne stratila svoj niekdajší význam a jej zamestnanci museli riešiť zmeny vo svojich kariérach, osud lisu bol iný. Zatiaľ čo sa kolegovia presúvali do iných závodov, on zostal, aj keď už bez veľkej aktivity. Pre mnohých by to bol koniec, ale pre tohto hrdinu to bol len začiatok novej kapitoly. Namiesto toho, aby skončil na smetisku dejín, sa jeho život predĺžil. Keď sa prezident Akio Toyoda dozvedel o osude tohto stroja, neváhal. Rozhodol sa, že sa tento historický klenot nesmie stratiť alebo rozobrať na diely. Nazval to „funkčnou konzerváciou“.
A tak sa lis, ktorý precestoval polovicu planéty a slúžil niekoľko dekád v zahraničí, vrátil domov. V Honsha, na tom istom mieste, kde stál pred 60 rokmi, ho nainštalujú znova. Ale pozor, nebude to len historický exponát vystavený na recepcii, ale naďalej bude vyrábať náhradné diely, čo je krásna symbolika – stroj, ktorý prežil takmer všetko, bude zabezpečovať dlhovekosť iným. Navyše, poslúži aj ako vzácne tréningové zariadenie pre nových technikov, ktorí sa budú učiť, ako sa udržiavajú skutočne poctivé stroje. Nakoniec sa opäť potvrdilo, že nie všetko staré musí byť zbytočné. Niektoré veci s vekom iba naberajú na hodnote. Predstavte si, čo všetko dokáže pretrvať, ak sa o to budeme starať s úctou…
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
