Zrušenie benzínových motorov v SR: Brusel neustupuje, toto vás čaká najbližšie roky
Klimatická realita a prečo sú emisie CO2 problémom?
V USA zažívajú autá so spaľovacím motorom nečakaný návrat. Naopak, Európa tlačí na prísne limity a zrušenie benzínových motorov, ako aj tých na naftu. Od roku 2035 chce Brusel zastaviť predaj nových benzínových a naftových vozidiel. Kto má však pravdu: Donald Trump, ktorý volá po slobode spaľovacích motorov, alebo Európa, ktorá verí v elektrickú budúcnosť?
Najväčším dôvodom, prečo sa o elektromobiloch tak veľa hovorí, je klimatická kríza. Spolu s využívaním nafty či benzínu sa uvoľňuje obrovské množstvo oxidu uhličitého. Doprava sa podieľa na emisiách skleníkových plynov približne jednou štvrtinou a v USA dokonca takmer tretinou. Priemerné benzínové osobné auto v našich končinách vyprodukuje okolo 140 g CO₂ na kilometer. To zodpovedá spotrebe približne 6 litrom paliva na 100 km.
Elektromobily sú na tom pri prevádzke lepšie. Pri nabíjaní zo siete v Nemecku vychádza ich uhlíková stopa na približne polovicu emisií spaľovacieho auta. Ak však vodič dobíja priamo zo solárnych panelov doma, môže sa stopa CO2 blížiť k nule.
Často zaznieva námietka, ktorá spochybňuje zrušenie benzínových motorov s tým, že elektromobily majú vysoké emisie už pri výrobe hlavne kvôli batériám. Je to skutočne pravda. Každý nový elektromobil prichádza na trh „zaťažený“ dodatočnými emisiami, ktoré vznikli pri výrobe. Tento rozdiel však elektromobily dokážu vykompenzovať počas životného cyklu.
Napríklad, podľa údajov BMW sa uhlíkový dlh modelu iX3 voči spaľovákom vyrovná už po približne 21 500 km. Po najazdení 200 000 km spôsobí tento elektromobil emisie na úrovni 23 ton ekvivalentu CO₂, zatiaľ čo porovnateľný spaľovací model by skončil s výsledkom až 53 ton. Rozdiel je teda veľký a práve to je dôvod, prečo Brusel stále presadzuje elektromobilitu.
Totálne zrušenie benzínových motorov nenastane
Cieľom je doprava kompletne bez emisií. Kým však tento cieľ dosiahneme, treba uvažovať prakticky nad tým, kde sa dá čo najrýchlejšie ušetriť čo najviac emisií? V praxi to znamená sústrediť sa na zvyšovanie podielu áut s bezemisnou prevádzkou.
Avšak musí sa tak diať postupne. Povinné vyradenie všetkých spaľovacích áut zo súčasného vozového parku by totiž krátkodobo paradoxne zvýšilo emisie. Výroba nových batérií je stále energeticky náročná.
Dôležité sú dotácie či budovanie infraštruktúry
Európska únia sa už rozhodla: od roku 2035 nastane zákaz spaľovacích motorov. Nové autá s klasickým spaľovacím motorom jazdiace na benzín či naftu sa už v krajinách EÚ nebudú môcť legálne predávať. V praxi to znamená, že spaľováky nezmiznú zo dňa na deň, ale postupne budú vytláčané z trhu. V USA sa však vydali presne opačnou cestou – žiadne zrušenie benzínových motorov sa nekona, uvoľňujú emisné pravidlá a výrobcovia dostávajú voľnejšiu ruku.
Z psychologického hľadiska má zrušenie benzínových motorov zo strany EÚ aj svoje riziká. Ľudia majú prirodzenú tendenciu brániť sa, keď cítia, že im niečo berie slobodu. Preto býva takmer vždy účinnejšie kombinovať regulácie a reštrikcie s pozitívnou motiváciou, napríklad podporou nákupu elektromobilov formou dotácií alebo rozširovaním infraštruktúry nabíjačiek.
Dnes je už jasné, že elektromobily sú ekologicky aj technologicky zaujímavá voľba, hoci nie v každej situácii. Spaľovacie motory však zostanú na cestách ešte dlhé roky v USA, ale aj v Európe. Rozhodujúce bude, či sa podarí zrýchliť výrobu čistej energie, znížiť uhlíkovú stopu batérií pre elektromobily a zároveň presvedčiť vodičov, že prechod na elektrický pohon je výhodný aj pre nich osobne.
Zdroj: auto-motor-und-sport.de
