Brzdná dráha v praxi: Prečo pri 120 km/h zastavíte až po 150 metroch?

Brzdnú dráhu auta ovplyvňuje nielen technika, ale najmä vodič. Stačí chvíľka nepozornosti a auto nezastaví včas. Vzorec je jednoduchý.

Vydané  Text: 

Výpočet brzdnej dráhy je jednoduchší, než sa zdá. Lenže výsledok v praxi často závisí od toho, ako rýchlo zareagujete a ako dôrazne dupnete na pedál. Dĺžka brzdnej dráhy je jedným z najdôležitejších faktorov bezpečnosti na ceste. Nie je to však len vec techniky – veľkú rolu hrá samotný vodič. Podľa nemeckého autoklubu ADAC je brzdná dráha kombináciou fyziky a ľudského správania. A hoci sú vzorce pomerne jednoduché, v realite môže rozdiel medzi bezpečným zastavením a nehodou tvoriť pár metrov – alebo pár sekúnd nepozornosti.

Najprv reakcia, potom brzdenie

Pri núdzovom brzdení auto nezačne okamžite spomaľovať. Najprv si musí vodič uvedomiť nebezpečenstvo, rozhodnúť sa a zareagovať. Priemerne to trvá 0,8 až 1,2 sekundy. Počas tohto času vozidlo stále ide plnou rýchlosťou a prejde tzv. reakčnú dráhu. Dá sa jednoducho vypočítať:

Reakčná dráha = (rýchlosť v km/h ÷ 10) × 3

Napríklad pri jazde 50 km/h je to:

(50 ÷ 10) × 3 = 15 metrov

To je 15 metrov, počas ktorých sa nič nedeje – len si uvedomíte, že treba brzdiť.

Ako vypočítať samotnú brzdnú dráhu?

Brzdná dráha, teda vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde od začiatku brzdenia po úplné zastavenie, sa počíta takto:

Brzdná dráha = (rýchlosť v km/h ÷ 10)²

Takže pri 50 km/h:

(50 ÷ 10)² = 25 metrov

Ak teda spočítame reakčnú a brzdnú dráhu, celková dráha potrebná na zastavenie z 50 km/h je 40 metrov. A to na suchom a rovnom povrchu. V daždi, na snehu alebo s opotrebovanými brzdami sa čísla dramaticky zhoršujú.

Brzdnú dráhu auta ovplyvňuje nielen technika, ale najmä vodič. Stačí chvíľka nepozornosti a auto nezastaví včas. Vzorec je jednoduchý.

Núdzové brzdenie môže ušetriť život

V prípade skutočného núdzového brzdenia, keď vodič okamžite a naplno zošliapne pedál, je brzdný účinok podstatne silnejší. V takom prípade sa brzdná dráha môže skrátiť až na polovicu. Pri 50 km/h by to znamenalo:

Núdzová brzdná dráha = 12,5 metra,
celková zastavovacia dráha vrátane reakčnej: 27,5 metra

To je rozdiel 12,5 metra – vzdialenosť, ktorá môže znamenať, či stihnete zastaviť pred prechodom, alebo nie.

Čím rýchlejšie idete, tým dlhšia dráha – a nie lineárne

Najčastejšou chybou vodičov je predstava, že ak sa rýchlosť zdvojnásobí, brzdná dráha sa tiež zdvojnásobí. Nie je to pravda – brzdná dráha rastie so štvorcom rýchlosti.

  • Pri 30 km/h je brzdná dráha (30÷10)² = 9 metrov

  • Pri 60 km/h (60÷10)² = 36 metrov

  • Pri 120 km/h (120÷10)² = 144 metrov!

Rozdiel medzi 60 a 120 km/h je teda až 108 metrov.

Brzdnú dráhu auta ovplyvňuje nielen technika, ale najmä vodič. Stačí chvíľka nepozornosti a auto nezastaví včas. Vzorec je jednoduchý.

Stav áut a vodičov rozhoduje

Brzdná dráha nezávisí len od rýchlosti, ale aj od stavu pneumatík a brzdových kotúčov, systému ABS a asistenčných technológií, zaťaženia vozidla, kvality vozovky a najmä od vás ako vodiča. Sedieť správne za volantom, mať ruky pripravené a byť sústredený – to všetko sú predpoklady, že zareagujete načas. Ak k tomu pridáte udržiavané auto a primeranú rýchlosť, šance, že bezpečne zabrzdíte, sú oveľa vyššie.

Skrytá funkcia brzdy mení správanie auta, Slováci často nič netušia