Spomienka na J. Bartošku: Bol to večný gentleman
Jiří Bartoška – tvár televízie, filmu ale aj novembra 1989, nás už navždy opustil. Bol to bojovník – zdravie ho trápilo vyše 10 rokov. Jeho dielo tu však s nami zostane navždy, rovnako ako spomienky jeho mnohých priateľov. Pri príležitosti jeho odchodu si pripomíname rozhovor, ktorý sme s ním robili období natáčania filmu Teória tigra.
Vydané Text: Autoviny.sk
Na natáčanie vás priviezli autom so šoférom. Stalo sa naopak niekedy vám, že ste vozili filmové celebrity ku kráľovskému Thermalu?
No, samozrejme. Keď sme s karlovarským festivalom pred 23 rokmi začínali, mali sme len dve autá, vtedy to boli myslím Jaguary. A ja som bol šofér. Bol som teda zároveň šoférom filmových hviezd aj prezidentom festivalu. Niektorí hostia boli prekvapení, ale robilo im to celkom dobre, že ich vozí prezident.
Pri poslednom ročníku ste si nič také nezopakovali?
Nie, vlani v lete sme vo Varoch využívali kolónu sedemdesiatich áut pre hostí, na takéto služby už ma našťastie netreba.
Fajčíte v aute?
Fajčím. A už som si zvykol, že dnes si musíte zaškrtnúť v cenníku fajčiarsku súpravu, inak vám ju tam nedajú. A navyše nie je zdarma!
Keď sme pri autách, páčia sa vám superšporty? Uvažovali ste niekedy, že by ste si nejaký zaobstarali?
Takéto chúťky vôbec nemám, Lambo, Maserati… to nie je pre mňa. Navyše, keď som niečo také niekedy šoféroval, vždy som sa pred vystúpením pozrel, či nie sú v okolí nejaké mladé dievčatá. Nie preto, aby som sa popýšil, ale práve naopak. Keď z toho v mojom veku vyliezate, vyzeráte, ako keď máte obrnu.
Akú rolu by ste si niekedy chceli zahrať?
Rómea.
A kto by potom hral Júliu?
No vzhľadom na môj vek tak maximálne… Jiřina Bohdalová. A muselo by to byť skutočne avantgardné poňatie. Ale teraz vážne – na roly som mal v živote šťastie. A viem, že niekedy snívate o role, ale divadlo je kolektívna práca a keď máte napríklad hrozného režiséra, z vysnenej roly sa môže stať nočná mora. Takže je lepšie nesnívať.
