Ako sa automobilky snažia zabrániť „peklu masovej produkcie značky Tesla“

Namiesto zamestnávania tisícov ľudí si nové výrobné závody vystačia s nanajvýš stovkami pracovníkov.
Vydané  Text: 
Honda Hornet 1000
**Problémy s neschopnosťou vyrábať plánovaný objem** elektromobilov americkú automobilku Tesla takmer položili. V rokoch 2017 a 2018 sa Tesla snažila zvýšiť objem výroby sedanu Model 3, pričom strácala peniaze v hotovosti, pretože bojovala s nadmerným spoliehaním sa na automatizáciu, problémami s batériou a ďalšími prekážkami. V priebehu dvoch týždňov dokonca postavila novú montážnu linku v obrovskom stane vedľa továrne vo Fremonte v Kalifornii, aby splnila svoje výrobné ciele. Výrobné plány Tesly sú dlhodobo smelé, napriek tomu sa často dozvedáme, že ich nestíha napĺňať. Je to prirodzené, pretože výroba automobilov sa nedá riešiť kompletne interne. Vždy je potrebné **spoliehať sa na celý reťazec dodávateľov**, pričom práve v týchto mesiacoch sa ako vážny problém ukazuje globálny nedostatok polovodičových súčiastok, čipov pre elektroniku v automobiloch. **Zachádza to až do extrémov**, napríklad v Južnej Amerike už [Volkswagen vyrába svoje modely bez akejkoľvek výbavy](https://www.autoviny.sk/novinky/122727/volkswagen-zacal-predavat-auta-bez-vybavy-tento-model-dokonca-nema-ani-radio). Keď sa k tomu všetkému pripočítajú priam astronomické prevádzkové náklady na mzdy tisícov zamestnancov, náklady na spotrebované energie a vodu, údržbu priestorov či servis robotov, napriek točeniu obrovských peňazí nemusí byť takáto výroba udržateľná či aspoň perspektívna v strednodobom horizonte. Hovorí sa tomu aj „mass-production hell“, vo voľnom preklade peklo masovej výroby. Dopyt existuje, ale je **problém s peniazmi či kapacitami**, vzniká tak začarovaný kruh, z ktorého zdanlivo neexistuje cesta von. Má sa za to, že lídrom takéhoto pekla je dnes práve americká Tesla, hoci kritici by určite vedeli upozorniť aj na iné automobilky z Európy. „**Je pozoruhodné, že Tesla neskrachovala, pokiaľ ide o objemovú produkciu**,“ povedal Musk. Automobilky novej generácie, ako Arrival či Fisker, sa však teraz snažia znižovať náklady na výrobu svojich automobilov na úrovne, ktoré v porovnaní s nákladmi Tesly vyznievajú skoro komicky. Má to zmysel, pretože nemožno predpokladať, že každá nová automobilka bude vedieť získať také obrovské prostriedky na svoju činnosť, ako sa to podarilo spoločnosti Rivian. Ten získal približne 10,5 miliardy dolárov od spoločností Amazon, Ford Motor a ďalších. Namiesto toho Arrival pri svojom uvedení na trh (IPO) získa 660 miliónov amerických dolárov. Startupy, ktoré nemajú tak veľkú hotovosť, potrebujú **nachádzať lacnejšie cesty k sériovej výrobe** alebo riskujú, že neuspejú v pretekoch v zbrojení EV – čo je nebezpečenstvo, ktoré Musk opakovane zdôrazňoval vo svojej správe k ziskom spoločnosti Tesla tento rok 26. júla. Tradičným prístupom mnohých automobiliek v priebehu rokov bolo mi**núť viac ako dve miliardy amerických dolárov na dostatočne veľkú továreň** na výrobu 240 000 alebo viac automobilov ročne. Naopak, **spoločnosť Arrival** sa namiesto toho rozhodla vybudovať „**mikrotovárne**“ na elektrické dodávky a autobusy. Malé výrobné závody za 50 miliónov amerických dolárov, ktoré nemajú drahé vybavenie. Takýto závod počíta s iba 70 robotmi a namiesto na mieru vyrobených riešení má uprednostniť tie základné, univerzálne. Táto automobolka nepotrebuje lakovne, ktoré vyžadujú investície rádovo v stovkách miliónoch, pretože jej **karosérie jej vozidiel sú vyrobené z ľahkého farebného plastového kompozitu**. Inižierni automobilky dokonca postavili vlastné formy na odlievanie plastových dielcov, ktoré stoja tisíce dolárov v porovnaní s desiatkami tisíc v prípade kovových matríc. Arrival teraz **plánuje mikrotovárne v blízkosti hlavných zákazníkov po celom svete**, čím sa znížia náklady na dopravu a prijmú sa miestni pracovníci. Jeden v Severnej Karolíne (USA), ktorý vyrobí dodávky pre United Parcel Service, doteraz najväčšieho zákazníka, a ďalší v Južnej Karolíne, ktorý bude vyrábať autobusy. Okrem toho stavia továreň v Španielsku. Abelson z Arrivalu uviedol, že spoločnosť oznámi budovanie ďalších závodov v priebehu tohto roka. Kľúčom k nižším prevádzkovým nákladom má byť roztrúsenosť mikrotovární po svete, čo má optimalizovať náklady na dopravu, a prijímanie miestnych pracovníkov. Tých nebude toľko, čo v konvenčných automobilových závodoch – namiesto tisícov má v takejto mikrotovárni pracovať iba okolo 250 zamestnancov. „**To znamená, že ak závod nepracuje, nie je to katastrofa pre miestne hospodárstvo**,“ povedal Abelson. „**Zatvorenie veľkej automobilky je veľká diera, ktorú je potrebné vyplniť**.“ **Výrobca elektrických vozidiel Canoo** prijal podobnú stratégiu ako Arrival. Generálny riaditeľ Tony Aquila však uviedol, že Canoo postaví „mega-mikro továreň“, ktorá bude slúžiť ako centrum pre menšie budúce továrne. Iná spoločnosť, **Electric Last Mile Solutions**, plánuje v blízkej dobe uviesť na severoamerický trh elektrické dodávky, ktoré chce vyrábať v Číne a v USA iba kompletizovať, čo je stratégia, ktorú využívajú aj niektorí európski výrobcovia malých elektrických vozidiel, ktoré nie sú považované za automobily, ale štvorkolky. Jednu takú sme dávnejšie testovali, [VXT e-Choice VAN XL](https://www.autoviny.sk/testy/118818/test-elektromobilu-vxt-e-choice-van-xl-mily-a-rozporuplny):

Test elektromobilu VXT e-Choice VAN XL: Milý a rozporuplný

VXT e-Choice patrí medzi najlacnejšie elektromobily na našom trhu, nie je pritom klasifikovaný ako automobil. Má sedadlá, volant, pedále, bezpečnostné pásy a neveľkú kabínu pre dve osoby a v testovanej verzii dokonca rozmernú skriňu na prevoz tovaru.

Automobilový priemysel vždy bol a vždy bude najmä o veľkých automobilových koncernoch, ako Daimler, Stellantis, Hyundai, General Motors, Toyota, Volkswagen a ďalších, lenže v súčasnosti rastie presvedčenie, že aj malé spoločnosti budú na trhy umiestňovať čoraz viac produktov a budú považované za iniciátorov inovácií. Je dôležité nájsť spôsob, ako vozidlá vyrábať ekonomickejšie, lacnejšie a s menšou závislosťou na šialene dlhých dodávateľských reťazcoch. Možno sú práve mikrotovárne takouto cestou.





Erik Stríž je slovenský motoristický novinár, bývalý šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Jeho autorské portfólio zahŕňa spravodajstvo, testy automobilov, motocyklov a úžitkových vozidiel a dopravnú poradňu. Zvýšenú pozornosť venoval legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti. Je tiež autorom dizajnu a loga webu Autoviny.sk

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na redakcia@imotormedia.sk