Magazín

Zo Sulíka sa stal ekológ. Šrotovné na Slovensku nebude!

Na každý problém sa človek môže dívať dvoma spôsobmi. Prvým je hľadať dôvod, prečo sa to či ono nedá, respektíve, že to nemá zmysel. Je to rýchle. Človek sa pri tom moc nespotí a môže ísť rýchlo domov, na golf, či do obchodu pre teplé rožky. Druhý spôsob je už náročnejší. Vyžaduje si čas na hľadanie a nastavovanie pravidiel a mechanizmov.

Nikto predsa netvrdí, že šrotovné musí byť plošné. Práve naopak. Štát môže stanoviť striktné pravidlá, akých automobilov sa bude týkať.

Napríklad hybridov, plug-in hybridov a elektromobilov. Touto akciou by sme teda pokojne mohli minimálne nahradiť nepodarenú „šaškáreň“ s dotáciami. Trhu by to síce moc nepomohlo (čo do objemu predaja), ale aspoň by záujemcovia o ekologické auto nemali dojem, že si z nich opäť raz niekto robil žarty. Koľko sekúnd trvala akcia?!

Alebo by sme pri troche rozšafnosti stanovili hranicu na základe produkcie emisií. Do úvahy by ešte prichádzalo stanoviť maximálny objem a výkon motora kupovaného auta, maximálnu cenu kupovaného auta... Vyhlasovateľ by napríklad tiež mohol striktne stanoviť, čo sa bude diať s autami, ktoré boli v rámci šrotovného odovzdané. Ako kľúč môže opäť použiť limity emisií, limitujúcim môže byť prípadne aj vek auta. Po istú hranicu by sa autá mohli vrátiť na cesty, tie najstaršie by museli byť odhlásené z evidencie a následne zošrotované. Toto všetko vyhlasovateľ môže, lebo má „kľúče od miešačky“. Stačí chcieť.

S vedomím týchto možností sa mi preto vyjadrenie pána Sulíka prežúva akosi ťažko. Objavil v sebe driemajúceho ekológa?

**„My si teda musíme povedať, čo vlastne chceme. Ak chceme aby sme dlhodobo znižovali množstvo odpadu, tak neplaťme peniaze za to, že budeme odpad produkovať. Ja teda nepovažujem šrotovné za dobrý nápad. Myslím si, že mnoho iných foriem podpory, ktoré budú ďaleko účinnejšie, ako platiť za to, že ľudia hodia veci, ktoré ešte vedia používať, že ich hodia do koša.“ **

Tak neviem, niečo mi tu nesedí. Nie je to tak dávno, čo pán Sulík nastavoval vlastnú hruď za právo obchodníkov otvoriť svoje prevádzky. Argumentoval tým, že krachujú a štát ich potrebuje. Loboval za otváranie obchodných prevádzok, hoci som si nevšimol, že by ľudia po uliciach chodili bosí a nahí. Niečo, čo ešte môžu používať, im v tých skriniach teda zjavne zostalo. Tak neviem. Raz obchodník, inokedy ekológ.

Aj keď by bola podpora vo výške DPH, štát by táto akcia nestála vôbec nič. Bez odpory sa totiž bude trh spamätávať veľmi dlho.

V súčasnej dobe sú na tom nielen automobilky, ale aj predajcovia, veľmi zle. Auto je totiž špecifický produkt. Je prvý, ktorého kúpu odložíme na neskôr. Trh však brutálne padol, mnoho predajcov má nabrané úvery na technologické vybavenie svojich prevádzok. Bavíme sa o stovkách prevádzok a tisíckach zamestnancov. Ak sa trh nespamätá, mnohí z nich to neustoja. Firmy skrachujú a zamestnanci skončia na ulici. Nebolo by lepšie, aby sa pán Sulík po krátkom úlete z pozície ekológa amatéra vrátil do pozície ekonóma pragmatika? Alebo sú predajcovia automobilov iní, než tí, za ktorých pred pár dňami tak vehementne bojoval?

P.S. Automobilový obchod samozrejme netvorí iba predaj nových automobilov. Na predaj sú naviazané aj poisťovne a leasingové spoločnosti. A v konečnom dôsledku tu máme ešte jeden veľmi dôležitý moment. Ak sa u nás predá o x tisíc nových automobilov menej, presne o tento počet bude chudobnejší aj trh „domácich“ jazdených automobilov. A keďže v okolitých krajinách šrotovné veľmi pravdepodobne bude, nedostatok jazdených automobilov firmy nahradia dovozom.