Spomínate si na sytič? Na čo slúžil a prečo dnes v autách nie je?

Kto rád spomína na kilometre prejazdené na Škode Favorit, Škode 120 alebo dokonca na Trabante, ten si nepochybne spomenie aj na sytič. Táto otravná, ale pritom absolútne nevyhnutná súčiastka je dnes prekonaná a mladšie ročníky o nej možno nikdy nepočuli.
Vydané  Text: 
Ručný sytič na Škode Favorit 135L (zdroj: skoda-virt.cz)
Automobily sa za posledné desaťročia výrazne zmenili aj z pohľadu ich štartovania. Dnes sadneme za volant, mnohí z nás už ani nemusia vkladať kľúč do zapaľovania, namiesto toho si elektronický kľúčik nechajú vo vrecku, stlačia tlačidlo ŠTART a auto je okamžite pripravené na jazdu. Ešte pred tridsiatimi rokmi to tak nebolo, hoci už existovali aj autá s priamym vstrekovaním paliva bez karburátora. ### Prečo bol sytič potrebný? Existencia sytiča je úzko spojená s potrebou používania karburátorov. Tie boli potrebné všade tam, kde benzínové motory nemali priame vstrekovanie paliva a potrebovali také doplnkové zariadenie, ktoré vytvorí a dodá zmes paliva a vzduchu. Sytič – alebo spúšťač – pripravoval túto zápalnú zmes. Tá potom putovala do motora, kde prebehol zážih a motor mohol začať pracovať. Aby mohol karburátor fungovať správne, používal sa sytič. Vo svojej podstate bol aj sytič malým karburátorom, pretože obsahoval jeho kľúčové súčasti a bol nevyhnutný predovšetkým pri studenom štarte motora. Problémom motorov totiž bolo, že bez dodatočnej pomoci neboli schopné v sacom potrubí vytvoriť dostatočný podtlak.
Interiér vozidla Škoda 105 L (zdroj: johnnythehuster.sweb.cz)
Ručná brzda a sytič vo vozidle Škoda 105 L (zdroj: johnnythehuster.sweb.cz)
### Ako sytič funguje? Sytič bol spoločne s karburátorom pomerne komplikovanou súčasťou motora. Z pohľadu vodiča vyzeral ako akási páčka, ktorú bolo pri štarte potiahnúť smerom k sebe, ale sytič ako taký obsahoval aj palivový zásobník, čerpadlo, vzduchovú nádobu (vzdušník), trysky a sacie potrubie. Princíp spočíval v tom, že čerpadlom sa zo zásobníka načerpalo palivo do zmiešavacej komory. Toto načerpanie prebieha potahnutím za páčku sytiča, čím sa zapne celý proces studeného štartu motora. Zo vzdušníka sa do tejto komory priviedol vzduch, čím vznikla zápalná zmes. Zaujímavosťou je, že táto nová zápalná zmes vzduchu a paliva sa na to určeným potrubím priviedla až za škrtiaciu klapku. Dnes skoro nepochopiteľné je, že bohatosť zápalnej zmesi manuálne a mechanicky riadil samotný vodič auta. Platilo, že čím viac sa sytič povytiahol, tým bola zmes bohatšia na palivo a motor skôr naskočil. V praxi sa stávalo, že ak vodič nechal sytič otvorený príliš (alebo dlhšie ako bolo potrebné), takže do motora „prúdila“ priveľmi bohatá zápalná zmes, prejavilo sa to výrazným dymením z výfuku. Neskôr sa začali používať aj automatické sytiče, údajne ale neboli práve najspoľahlivejšie, v Škode Favorit fungovali na princípe porovnávania teplôt pomocou bimetálu. Akonáhle motor naskočil a dokázal vytvoriť dostatočný podtlak v sacom potrubí, vedel už samostatne fungovať hlavný karburátor. Napriek tomu sa odporúčalo uvoľňovať sytič pomalšie a plynuje.
Sytič sa v Trabante nachádzal naľavo pod volantom (screenshot z Youtube videa)
### Ako vyzeralo štartovanie so sytičom Motora s karburátorom sytič potreboval nevyhnutne, ak sa jednalo o takzvaný studený štart. Teda vždy, keď auto stálo niekoľko hodín. Zohriaty motor totiž sytič nepotreboval, stačilo štartovať s vyšliapnutým plynovým pedálom. **Studený štart motora sa vždy robil s plným sytičom a najprv bez pridania plynu**. Nepoužívať plynový pedál bolo dôležité, pretože ho zastupoval práve naplno otvorený sytič. Keď motor naštartoval, sytič sa uvoľnil asi do polovice, kde zvyčajne bolo cítiť aretáciu, zarážku a vodič začal pridávať plyn. Akonáhle sa automobil rozbehol, bolo možné sytič pustiť úplne, hoci prevažne v zimnom období bolo potrebné nechať sytič pootvorený ešte niekoľko stoviek metrov. Ani používanie plynového pedála nebolo tak triviálne. Ak ste počas štartovania neodhadli mieru a priveľmi ste šliapali na plyn, mohli ste motor takzvane „prechlastať“, teda zmes bola príliš bohatá na to, aby sa zapálila. V takom prípade bolo potrebné počkať, kým sa prebytočný benzín odparí. Skúsenosti ľudí sú však rôzne a niektorí tvrdia, že pred štartom museli poriadne našliapať plyn, prípadne naraz dupať do pedála a súčasne mať naplno otvorený sytič. Skrátka, prax bola odlišná ako teória. Používanie sytiča si vyžadovalo určitú zručnosť a pochopenie jeho funkčnosti. Ak sa používal nesprávne, dochádzalo k nesprávnemu dávkovaniu paliva, či už nedostatočnému alebo prebytočnému, pričom ani jedno z ich motoru neprospievalo. Dnes už sytiče potrebné nie sú, pretože sa nepoužívajú ani karburátory.


Inzercia

Advertisement

Erik Stríž je slovenský motoristický novinár, bývalý šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Jeho autorské portfólio zahŕňa spravodajstvo, testy automobilov, motocyklov a úžitkových vozidiel a dopravnú poradňu. Zvýšenú pozornosť venoval legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti. Je tiež autorom dizajnu a loga webu Autoviny.sk

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na redakcia@imotormedia.sk