Pri 150 km/h môže auto spotrebovať takmer dvojnásobok paliva. Rozdiel oproti 90 km/h vás prekvapí
Jazdiť na spotrebu je rozumné, najmä v tomto období, keď sa blížime k cene 2 eurá za liter. Na diaľnici vodiči zaradia najvyšší prevodový stupeň, zapnú tempomat a udržiavajú konštantnú rýchlosť. Veď čo viac sa dá spraviť pre nízku spotrebu? Lenže práve rýchlosť, ktorú považujú za rozumný kompromis medzi časom a ekonomikou jazdy, môže výrazne zvyšovať účet za palivo. Rozdiel medzi 90 a 120 km/h totiž nie je iba 30 km/h na tachometri. A keď sa pozrieme na rýchlosť 150 km/h, čísla stúpajú.
Americké národné laboratórium Oak Ridge National Laboratory analyzovalo vplyv rýchlosti na spotrebu rôznych typov automobilov. Výsledky ukazujú, že aj relatívne malé zvýšenie cestovnej rýchlosti dokáže výrazne zvýšiť množstvo spotrebovaného paliva. Priemerný benzínový sedan strednej triedy má pri rýchlosti približne 90 km/h spotrebu 5,2 l/100 km. Pri 105 km/h je to už 6,2 l/100 km a pri 120 km/h dokonca 7,4 l/100 km.
To predstavuje nárast spotreby o viac ako 42 percent oproti jazde rýchlosťou 90 km/h. A nejde o prudké zrýchľovanie, predbiehanie ani jazdu v kolónach. Automobil jednoducho udržiava vyššiu rýchlosť.
Foto: ADAC / Martin Hangen.
Pri 150 km/h je rozdiel ešte výraznejší
Hlavným dôvodom je aerodynamický odpor. Kým pri nižších rýchlostiach nemusí predstavovať až taký výrazný problém, s rastúcou rýchlosťou sa jeho vplyv dramaticky zvyšuje. Odpor vzduchu rastie približne s druhou mocninou rýchlosti. Ak teda zvýšime rýchlosť z 90 na 120 km/h, aerodynamický odpor narastie približne o 78 percent. Výkon potrebný na jeho prekonanie pritom rastie približne s treťou mocninou rýchlosti.
Práve preto musí motor pri vyššej rýchlosti pracovať podstatne intenzívnejšie. Nejde pritom o to, že by bol menej efektívny alebo že by prevodovka nedokázala zaradiť najvyšší stupeň. Jednoducho musí dodávať viac energie na prekonanie odporu prostredia. Zaujímavé je, čo sa stane pri rýchlosti 150 km/h. Ak pokračujeme v modelovom výpočte spotreby podľa trendu uvedených údajov, dostávame sa približne k hodnote 10,2 l/100 km. Pozor, nejde o priamo nameraný údaj z analýzy Oak Ridge, ale o orientačný odhad extrapolovaný z nižších rýchlostí. Skutočná spotreba konkrétneho automobilu sa môže výrazne líšiť.
Na 500 kilometroch môžete nechať na pumpe o viac ako 40 eur navyše
Najlepšie sa rozdiel ukáže pri dlhších cestách. Ak benzínový sedan spotrebuje pri 90 km/h približne 5,2 l/100 km a pri 120 km/h 7,4 l/100 km, rozdiel predstavuje 2,2 litra na každých 100 kilometrov. Pri ceste dlhej 500 kilometrov to znamená dodatočných 11 litrov benzínu. Pri modelovej cene 1,67 eura za liter ide o 18,37 eura navyše.
Ešte výraznejší rozdiel vznikne pri rýchlosti 150 km/h. Pri odhadovanej spotrebe 10,2 l/100 km by automobil na rovnakej trase minul približne 51 litrov benzínu. To predstavuje náklady 85,17 eura.
| Rýchlosť | Spotreba | Palivo na 500 km | Náklady |
|---|---|---|---|
| 90 km/h | 5,2 l/100 km | 26 l | 43,42 € |
| 105 km/h | 6,2 l/100 km | 31 l | 51,77 € |
| 120 km/h | 7,4 l/100 km | 37 l | 61,79 € |
| 150 km/h | cca 10,2 l/100 km* | 51 l | 85,17 € |
Modelový odhad, nie priamo nameraná hodnota zo štúdie Oak Ridge National Laboratory.
Rozdiel medzi jazdou rýchlosťou 90 a 150 km/h tak predstavuje približne 41,75 eura na každých 500 kilometrov. V porovnaní s rýchlosťou 120 km/h by vodič pri 150 km/h zaplatil približne o 23,38 eura viac. Samozrejme, existuje aj druhá strana mince. Pri 150 km/h prejdete 500 kilometrov teoreticky za 3 hodiny a 20 minút. Pri 90 km/h by vám rovnaká vzdialenosť trvala približne 5 hodín a 33 minút. Rozdiel je viac ako dve hodiny. Ide však o matematický prepočet bez prestávok, premávky a spomalení. Navyše, na slovenských diaľniciach je maximálna povolená rýchlosť pre osobné vozidlá spravidla 130 km/h.
Foto: Archív
Diesel je úspornejší, ale fyziku neoklame
Mohlo by sa zdať, že problém sa týka predovšetkým benzínových motorov. Nie je to tak. Vyššia rýchlosť zvyšuje spotrebu aj pri dieselových automobiloch. Podľa rovnakých údajov dosahuje priemerný dieselový sedan pri 90 km/h spotrebu približne 4,3 l/100 km. Pri 120 km/h je to už 6,4 l/100 km. To znamená nárast takmer o 49 percent.
Podobný trend vykazujú aj hybridy. Ich spotreba sa v analyzovanom modeli zvyšuje z približne 5,1 na 7,1 l/100 km. Najlepšie výsledky pritom dosahujú pri nižších rýchlostiach, keď dokážu efektívnejšie kombinovať spaľovací motor a elektrický pohon. Na diaľnici sa časť ich výhody stráca. Rekuperácia totiž najviac pomáha pri spomaľovaní a brzdení, ktoré pri ustálenej diaľničnej jazde nie sú také časté. Spaľovací motor zároveň musí prekonávať rastúci aerodynamický odpor.
SUV a elektromobily doplácajú na vyššiu rýchlosť ešte výraznejšie
Rozdiely môžu byť ešte citeľnejšie pri veľkých SUV. Tie majú spravidla väčšiu čelnú plochu, a preto musia pri rovnakej rýchlosti prekonávať väčší aerodynamický odpor než nízky sedan s priaznivejším tvarom karosérie. Zaujímavé je, že rovnaký problém sa týka aj elektromobilov. Tie síce nepotrebujú benzín ani naftu, no pri vyššej rýchlosti spotrebúvajú viac elektrickej energie. Výsledkom je kratší dojazd a častejšia potreba nabíjania. Pri elektromobile so spotrebou napríklad 20 kWh/100 km pri nižšej rýchlosti môže byť rozdiel pri rýchlej diaľničnej jazde veľmi nepríjemný. Najmä ak vodič nemá možnosť pohodlného domáceho nabíjania a je odkázaný na verejné nabíjacie stanice.
Oplatí sa vôbec jazdiť pomalšie?
Znamená to, že by sme mali na diaľnici jazdiť rýchlosťou 90 km/h? Nie nevyhnutne. Rozhodovanie medzi časom a spotrebou je individuálne a závisí aj od charakteru cesty, premávky či možností konkrétneho automobilu. Výsledky však ukazujú jednu dôležitú vec. Ak vodič zníži rýchlosť napríklad zo 130 na 120 km/h, nemusí mať pocit, že urobil veľa. Z pohľadu aerodynamického odporu a spotreby však môže ísť o pomerne významnú zmenu.
Najmä pri dlhých diaľničných presunoch sa oplatí premýšľať nad tým, či nám niekoľko ušetrených minút skutočne stojí za vyššie náklady. A ak jazdíme často, rozdiel sa môže prejaviť aj v celkových ročných výdavkoch. Najväčším nepriateľom nízkej spotreby totiž nemusí byť starý motor, nevhodná prevodovka ani ťažká noha na plyne. Niekedy stačí jednoducho jazdiť o niečo rýchlejšie. A pri 150 km/h už môže byť účet za palivo takmer dvojnásobný.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
