1 400 ton výbušnín pri brehu: Prečo nebezpečný vrak v Temži nemožno vyviezť?
Z pobrežia mesta Sheerness na juhovýchode Anglicka sa pohľadom na ústie rieky Temža počas celých osem desaťročí naskytal pohľad na tri železné sťažne vraku vystupujúce z morskej hladiny. Boli jedinou viditeľnou časťou americkej nákladnej lode SS Richard Montgomery, ktorá sa v dňoch druhej svetovej vojny v auguste 1944 zaryla do piesku a po prasknutí trupu klesla na dno. Dnes sú sťažne definitívne preč, no pod hladinou naďalej leží jeden z najnebezpečnejších zvyškov vojnového konfliktu na britskom území.
Britské úrady dokončili mimoriadne náročnú a citlivú inžiniersku operáciu, počas ktorej špecializovaní potápači odrezali a vytiahli poškodené sťažne plavidla. Cieľom nákladného projektu bolo znížiť riziko, že by sa koróziou oslabené oceľové konštrukcie zrútili priamo na nákladný priestor naplnený tisíckami ton trhavín. Samotný nebezpečný náklad však zostáva nedotknutý na dne mora a jeho prípadné vyzdvihnutie naďalej predstavuje pre inžinierov obrovské riziko.
Tragický koniec nákladnej lode triedy Liberty v roku 1944
Plavidlo SS Richard Montgomery reprezentovalo masovo vyrábané americké nákladné lode triedy Liberty, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri zásobovaní spojeneckých vojsk v Európe. Loď postavená v roku 1943 na Floride vyplávala v auguste 1944 z celou škálou vojenského materiálu a munície smerom k britským brehom, odkiaľ mala pokračovať do oslobodzovanej Francúzskej republiky.
Po príchode do ústia Temže pri meste Sheerness dostala loď pokyn zakotviť na plytčine a počkať na vytvorenie konvoja. Silný odliv a nepriaznivé počasie však 20. augusta 1944 spôsobili strhnutie kotiev a plavidlo uviazlo v hĺbke len necelých pätnásť metrov. S klesajúcou hladinou vody sa hmotnosť plne naloženej lode preniesla na nerovnomerné dno, čo viedlo ku štrukturálnemu poškodeniu a prasknutiu trupu na dva samostatné kusy.
Záchranné zložky okamžite začali s evakuáciou nákladu z nepoškodených častí lode. Práce však museli byť koncom septembra 1944 definitívne prerušené, pretože voda zaplavila hlavné podpalubné priestory a trup sa začal rozpadať. V útrobách vraku tak zostala viac ako polovica pôvodného nákladu, ktorá tam leží až dodnes.
Tisíce bômb pod 15-metrovou vrstvou vody
Podľa oficiálnych odhadov Britského ministerstva obrany a Agentúry pre námorníctvo a pobrežnú stráž sa v dvoch častiach vraku stále nachádza približne 1 400 ton čistej hmotnosti výbušnín. I keď presnú inventarizáciu nebolo možné vykonať kvôli vysokej nebezpečnosti prostredia, dochované lodné denníky a historické prieskumy ukazujú na mimoriadne pestrú a nebezpečnú zmes munície.
V nákladných priestoroch sa nachádzajú tisíce leteckých bômb rôznej veľkosti, od menších fragmentačných a kazetových bômb až po masívne 910-kilogramové trhavé bomby. Obavy vyvoláva aj prítomnosť dymových a signalizačných náplní, ktoré obsahujú biely fosfor. Tento chemický prvok sa pri kontakte so vzduchom okamžite vznieti, čo výrazne komplikuje akékoľvek potenciálne práce pri vyzdvihnutí munície na povrch.
Stav samotnej oceľovej konštrukcie lode sa po desiatkach rokov v slanej vode dramaticky zhoršil. Prieskumy vykonávané pomocou sonaru a podvodných dronov potvrdzujú, že oceľové pláty trupu sú na mnohých miestach skorodované na hrúbku len niekoľkých milimetrov. Akýkoľvek neopatrný zásah či mechanický náraz by mohol vyvolať posun nákladu a následnú deštrukciu celého vraku.
Neprehliadnite: Miliardový vrak: Stroskotala loď s 5 400 autami, potopiť ich zakázali
Zdroj: ArtStation
Operácia za milióny libier
Sťažne vyčnievajúce nad morskú hladinu plnili po desaťročia úlohu prirodzeného majáka a varovania pre prichádzajúce plavidlá. S postupujúcou koróziou sa však z nich stal časovaná hrozba. Odborné štúdie ukázali, že vysoká hmotnosť sťažňov vytvára obrovský pákový efekt a nadmerný tlak na oslabenú palubu a trup.
Ministerstvo dopravy Spojeného kráľovstva preto rozhodlo o realizácii špeciálneho projektu v hodnote 9,5 milióna libier, ktorého cieľom bolo sťažne kontrolovane odrezať. Zákazku získala renomovaná špecializovaná spoločnosť Resolve Marine. Potápači a technici pracovali v náročných podmienkach s využitím technológie podvodného rezania pomocou diamantových lán, aby sa minimalizovali akékoľvek vibrácie, ktoré by sa mohli preniesť do nákladných priestorov.
Odrezané časti sťažňov boli po vytiahnutí prevezené do historických lodeníc v Chathame, kde podliehajú odbornému konzervovaniu. Úrady plánujú vybrané časti v budúcnosti vystaviť pre verejnosť ako memento námornej histórie druhej svetovej vojny. Samotný zásah potvrdil, že konštrukcia vraku je síce stabilizovaná, no akákoľvek manipulácia s nákladom zostáva nateraz vylúčená.
Odhady prípadnej explózie
Otázka, čo by sa stalo v prípade neplánovanej detonácie nákladu, je predmetom dlhoročných odborných analýz a modelácií. Odhady dopadov prípadného výbuchu sa v priebehu rokov výrazne rozchádzajú, no všetky scenáre počítajú s rozsiahlymi škodami na blízkom pobreží.
Niektoré správy vypracované pre britský rezort obrany varujú, že výbuch 1 400 ton trhavín v plnej sile by mohol vymrštiť stĺp vody, bahna a trosiek do výšky až tritisíc metrov a vyvolať prívalovú vlnu vysokú približne päť metrov, ktorá by zasiahla priľahlé mestá Sheerness a Southend-on-Sea. Iné, konzervatívnejšie štúdie síce odhadujú výšku tsunami vlny len na úrovni jedného metra, no upozorňujú na masívnu tlakovú vlnu, ktorá by poškodila okná a budovy v okruhu niekoľkých kilometrov.
Práve z týchto dôvodov platí v okolí vraku už od roku 1973 prísny ochranný režim. Okolo lode je vyhlásená 500-metrová zákazová zóna, do ktorej je prísne zakázaný vjazd akýchkoľvek plavidiel, vrátane rekreačných jachtárov a rybárov. Oblasť nepretržite monitorujú hliadky Pobrežnej stráže a automatické radarové systémy. Bezpečnostné opatrenia boli navyše rozšírené o zákaz letov bezpilotných dronov do vzdialenosti jednej námornej míle od vraku, aby sa zabránilo riziku pádu dronu na krehkú konštrukciu.
Náklad zostáva na dne
Odstránenie sťažňov vyriešilo najakútnejšie mechanické riziko, no zásadnú otázku bezpečnosti nákladu nie. Britská vláda opakovane zdôrazňuje, že v súčasnosti neexistuje žiaden plán na vyloženie alebo odpálenie munície pod vodou, keďže obidve možnosti nesú nepomerne vyššie riziko než ponechanie vraku na pokoji.
Odborníci sa zhodujú, že odčerpávanie výbušnín alebo ich manuálne vyzdvihovanie potápačmi je vzhľadom na kazuistiku chemického zloženia a pokročilý rozklad munície extrémne nebezpečné. Druhá možnosť, ktorou by bola riadená detonácia na mieste, je z hľadiska ochrany životného prostredia a bezpečnosti blízkych miest neprijateľná.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
