Diaľnica nie je pretekárska dráha! Jedno gesto od vás môže pre ľudí pri ceste znamenať všetko
Cestári, diaľničná patrola, policajti či ľudia pri pokazených autách však nemajú okolo seba niekoľkotonovú ochrannú bublinu. Niekedy pritom stačí jedno jednoduché gesto, za ktoré vám budú skutočne vďační.
Človek na krajnici nie je dopravná prekážka
Predstavte si, že idete po diaľnici, tempomat máte nastavený na 130 km/h, cesta je relatívne prázdna a pred vami sa objaví odstavené vozidlo. Môže ísť o pokazené auto, policajnú hliadku alebo vozidlo cestárov, ktorí práve vykonávajú údržbu.
Neprehliadnite: Jedno Slovensko, desiatky spôsobov značenia? Vodič má poznať pravidlá, ale kto mu vysvetlí chaos na cestách?
Čo urobíte? Mnohí slovenskí vodiči pokračujú v jazde prakticky bez zmeny. Zostávajú v pravom jazdnom pruhu, nohu z plynu nepustia a popri odstavenom vozidle jednoducho preletia. Niekedy pritom zostáva medzi ich autom a ľuďmi pracujúcimi pri krajnici len minimálny odstup.
Skúste sa však na chvíľu zamyslieť nad tým, aké je to na druhej strane. Predstavte si, že stojíte pri služobnom vozidle, riešite poruchu, manipulujete s výstražným zariadením alebo pomáhate účastníkom dopravnej nehody. A zrazu vám vo vzdialenosti približne jedného metra preletí okolo osobné auto rýchlosťou 130 km/h. Bez spomalenia, bez zjavnej snahy vytvoriť väčší odstup. Priznajme si, asi by nám to nebolo príjemné. A možno by sme si v tej chvíli želali, aby vodič za volantom trochu viac premýšľal.
Foto: R.M.
Cestári pracujú aj tam, kde by ste ich možno nečakali
Ešte nebezpečnejšia situácia môže nastať vtedy, keď cestári pracujú priamo medzi stredovými zvodidlami. V takom prípade ich od vozidiel prechádzajúcich v ľavom jazdnom pruhu často delí len samotná konštrukcia zvodidiel a minimálny manipulačný priestor.
Práve tu by som chcel apelovať na vodičov, ktorí majú vo zvyku držať sa ľavého pruhu za každú cenu. Ak počas jazdy spozorujete v protismere pracovnú činnosť, odstavené služobné vozidlo alebo ľudí pohybujúcich sa medzi zvodidlami, skúste urobiť jednoduchú vec. Ak je to bezpečné, presuňte sa do pravého jazdného pruhu. Osobne to robím preventívne. Ak vidím, že sa niečo deje na opačnej strane diaľnice, jednoducho zvolím opačný manéver a stiahnem sa doprava. Nejde o žiadnu veľkú obetu. Len si uvedomujem, že v ľavom pruhu sa bežne jazdí aj rýchlosťami 150 km/h a nechcem zbytočne vystavovať riziku ľudí, ktorí tam pracujú.
Navyše, nejde iba o samotnú rýchlosť. Predstavte si, že spod kolies vášho auta vyletí malý kamienok. Pri vysokej rýchlosti sa z neho stáva nebezpečný projektil. Môže zasiahnuť človeka, poškodiť vozidlo alebo spôsobiť vážne zranenie. To, čo je pre vás obyčajný kamienok na vozovke, môže byť pre človeka stojaceho v blízkosti jazdnej dráhy nebezpečným zásahom. A teraz si predstavte, že takýto predmet zasiahne človeka do hlavy alebo tváre. Stále vám pripadá také dôležité udržať si ľavý pruh a pokračovať maximálnou rýchlosťou?
Stačí ubrať plyn a vytvoriť priestor
Nejde o to, aby ste na diaľnici pri každom odstavenom vozidle prudko brzdili alebo vytvárali nebezpečné situácie. Práve naopak. Ide o predvídavosť a ohľaduplnosť.
Ak sa blížite k odstavenému vozidlu, pri ktorom sa pohybujú ľudia, primerane znížte rýchlosť a podľa okolností vytvorte čo najväčší bezpečný bočný odstup. Ak je to možné a bezpečné, využite voľný ľavý jazdný pruh a preradte sa doň ešte pred príchodom k odstavenému vozidlu. Ak však vidíte, že sa pracuje na opačnej strane diaľnice, urobte presný opak. Ak to dopravná situácia umožňuje, presuňte sa do pravého pruhu a doprajte pracovníkom väčší odstup od vozidiel, ktoré okolo nich prechádzajú. Dôležité je, aby ste všetky manévre vykonávali včas, plynulo a bez ohrozenia ostatných účastníkov premávky.
Foto: R.M.
Aj cestári a policajti sú len ľudia
Možno si povieme, že policajti sú na podobné situácie zvyknutí. Cestári zase predsa pracujú na diaľnici, takže musia počítať s tým, že okolo nich budú prechádzať autá. To je síce pravda, ale nemalo by to byť ospravedlnením našej ľahostajnosti.
Za každým reflexným oblečením je človek. Niekto, kto má rodinu, deti a po skončení služby sa chce bezpečne vrátiť domov. Rovnako ako my. Rozdiel je len v tom, že zatiaľ čo my sedíme v relatívnom bezpečí karosérie, on môže stáť len kúsok od vozidiel prechádzajúcich diaľničnou rýchlosťou. Diaľniční policajti, cestári aj vodiči pokazených áut by vám boli vďační, keby ste okolo nich neprechádzali ako okolo obyčajnej dopravnej prekážky. Nemusia od vás dostať poďakovanie, nepotrebujú ani potlesk. Niekedy im úplne postačí, keď uberiete nohu z plynu a doprajete im trochu viac priestoru.
Nabudúce si predstavte, že tam stojí niekto z vašej rodiny
Skúste si pri najbližšej jazde po diaľnici predstaviť, že pri odstavenom vozidle nestojí neznámy cestár, policajt alebo vodič s poruchou. Predstavte si, že tam stojí váš otec, mama, partnerka alebo kamarát. Zmenilo by to niečo na vašom správaní? Možno by ste zrazu nemali problém ubrať na 100 km/h, preradiť sa do vedľajšieho pruhu alebo jednoducho venovať situácii o niečo viac pozornosti. A presne o tom to celé je. Nemusíme čakať na ďalšiu tragickú nehodu, aby sme pochopili, že bezpečnosť na cestách nie je iba o dodržiavaní maximálnej povolenej rýchlosti. Je aj o obyčajnej ľudskosti. Pretože tých pár sekúnd, ktoré stratíte spomalením alebo preradením, môže niekomu na krajnici znamenať podstatne viac.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
