Chodec s telefónom v ruke: Na priechode platí zákaz, na inom mieste je zákon prekvapivo odlišný
Stačí sa na chvíľu pozrieť na rušnejšiu cestu a človek si to hneď všimne a môže hromžiť. Niektorí chodci prechádzajú cez cestu s telefónom pri uchu, iní sledujú displej, odpisujú na správy alebo dokonca pozerajú videá. Pozornosť pritom venujú mobilu namiesto toho, aby sledovali prichádzajúce vozidlá. Je to nebezpečné. A čo na takéto správanie hovorí slovenský zákon?
Mnohí ľudia sa domnievajú, že chodec nesmie pri prechádzaní cez cestu vôbec telefonovať. Právna úprava je o niečo konkrétnejšia. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke totiž nezakazuje každé použitie mobilného telefónu. Rozhodujúce je, akým spôsobom ho človek používa a či tým obmedzuje svoju schopnosť sledovať situáciu v cestnej premávke.
Neprehliadnite: Polícia ukázala rafinovanú metódu, ako odhaľuje používanie telefónu za volantom
Foto: AI
Telefonovanie nie je automaticky zakázané
Podstatný je § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Podľa jeho aktuálneho znenia chodec pred vstupom na priechod pre chodcov a počas prechádzania cez priechod nesmie používať telefónny prístroj ani iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenie spôsobom, ktorý znižuje jeho schopnosť sledovať situáciu v cestnej premávke.
Všimnite si najmä poslednú časť ustanovenia. Zákon nehovorí, že chodec nesmie telefonovať, ale zakazuje také používanie zariadenia, ktoré mu znemožňuje alebo obmedzuje sledovanie premávky. V praxi to znamená, že samotný telefonát nemusí predstavovať porušenie zákona. Ak má človek telefón pri uchu, rozpráva sa a zároveň dokáže riadne sledovať premávku, nemožno automaticky tvrdiť, že sa dopúšťa priestupku. Iná situácia nastáva, keď počas prechádzania píše správu, číta obsah na displeji alebo sleduje video. Vtedy je už oveľa pravdepodobnejšie, že jeho konanie napĺňa znaky zakázaného spôsobu používania zariadenia.
Ale zákon nehovorí iba o samotnom prechádzaní. Obmedzenie sa vzťahuje už na obdobie pred vstupom na priechod. Nestačí teda odložiť telefón až vo chvíli, keď človek vstúpi na vozovku.
Miesto na prechádzanie má inú právnu úpravu
Tu sa dostávame k podstatnému detailu. Zákon totiž rozlišuje medzi priechodom pre chodcov a miestom na prechádzanie. Na prvý pohľad môžu tieto miesta vyzerať podobne. Obe slúžia chodcom na prekonanie vozovky, ale z pohľadu dopravného značenia a právnej úpravy nejde o totožné pojmy. V § 53 ods. 1 sa pritom výslovne uvádzajú oba: priechod pre chodcov aj miesto na prechádzanie. Keď sa však pozrieme na nasledujúci odsek, ktorý upravuje používanie telefónov, zákon spomína výhradne priechod pre chodcov.
Miesto na prechádzanie v tejto konkrétnej formulácii chýba. Z doslovného znenia zákona preto vyplýva, že osobitný zákaz používania telefónu podľa § 53 ods. 2 sa vzťahuje na priechod pre chodcov, nie na miesto na prechádzanie. Znamená to, že na mieste na prechádzanie môže chodec bez obmedzení pozerať do telefónu? Takýto záver by bol nesprávny. Aj naďalej totiž musí dodržiavať ostatné povinnosti vyplývajúce zo zákona.
Povinnosť sledovať premávku zostáva
Podľa § 53 ods. 4 sa chodec musí pred vstupom na vozovku presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Táto povinnosť platí na priechode pre chodcov aj mimo neho. Chodec teda nemôže argumentovať tým, že sa nachádza na mieste na prechádzanie, a preto nemusí venovať pozornosť okolitej premávke. Rovnako musí brať do úvahy vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúcich vozidiel. Ak by jeho správanie viedlo k ohrozeniu alebo vytvoreniu nebezpečnej situácie, môže sa dostať do rozporu s ďalšími povinnosťami účastníka cestnej premávky.
Zákon sa zmenil aj v roku 2026
Aktuálne znenie pravidiel vyplýva aj z novely zákona č. 131/2026 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2026. Práve tá upravila § 53 ods. 2 a zaviedla súčasné znenie ustanovenia. Pri jeho čítaní je preto dôležité vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, nie zo starších článkov alebo diskusií na internete.
Foto: AI
Telefón môže počkať, život nie
Z praktického hľadiska by som však chodcom odporúčal jedno. Aj keď samotný telefonát nemusí automaticky znamenať porušenie zákona, nie je dôvod riskovať. Vozidlo môže prichádzať vyššou rýchlosťou, vodič môže byť nepozorný a nie vždy dokáže zastaviť v takej vzdialenosti, ako si chodec predstavuje.
Navyše, telefonovanie cez slúchadlá môže obmedziť vnímanie zvukových signálov z okolia. To platí najmä pri električkách, motocykloch alebo vozidlách, ktoré sa približujú zo smeru, ktorý chodec práve nesleduje. Rozdiel medzi telefonovaním a pozeraním do displeja je teda z právneho hľadiska dôležitý. Ešte dôležitejší je ale rozdiel medzi tým, čo zákon výslovne zakazuje, a tým, čo je skutočne bezpečné. Chodec má právo používať telefón, no nemal by kvôli nemu prestať vnímať cestu, na ktorú práve vstupuje.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
