Baťova diaľnica: Mohla naozaj byť prvou veľkou cestou Československa?
Dnes po nej nevedie súvislá diaľnica, no v lesoch a na kopcoch dodnes zostali po nej betónové mosty, násypy a ďalšie pozostatky. Ambiciózny projekt, ktorý presadzoval podnikateľ Jan Antonín Baťa, mal v 30. rokoch prepojiť Československo od západu na východ a vytvoriť modernú dopravnú tepnu, akú vtedajšia republika nemala. A hoci sa jeho plán začal skutočne meniť na stavbu, vojna mu nepomohla.
Vízia cesty cez celú republiku
Myšlienka kapacitnej cestnej komunikácie nebola iba Baťovým nápadom. Už v polovici 30. rokov existovali rôzne návrhy na vybudovanie veľkej diaľkovej komunikácie. V roku 1935 sa verejne objavili napríklad projekty trás Plzeň – Košice a Cheb – Chust. Úrady však k ich realizácii pristupovali opatrne.
Neprehliadnite: Z Bratislavy do Prešova len za 1 hodinu? Tento projekt to mohol splniť, no stroskotal
Jan Antonín Baťa dokázal myšlienku uchopiť oveľa veľkorysejšie. Vo svojej knihe Budujeme stát pro 40 milionů lidí, vydanej v roku 1937, predstavil víziu Československa, ktoré by malo nielen silný priemysel, ale aj modernú dopravnú infraštruktúru. Navrhovaná komunikácia mala pôvodne viesť približne od Chebu až po Veľký Bočkov, teda k územiu dnešnej ukrajinsko-rumunskej hranice. Baťa dokonca nechal projekt celej trasy vypracovať na vlastné náklady.
Je pritom zaujímavé, že trasa sa zámerne vyhýbala niektorým veľkým mestám a priemyselným centrám. Baťova predstava bola postavená najmä na rýchlom diaľkovom spojení a efektívnej doprave.
Foto: batuvregion.cz
Zlom prišiel po Mníchove
Dnes môže pôsobiť neuveriteľne, že projekt dostal reálnu šancu práve v období, keď sa Československo dostávalo do jednej z najťažších situácií svojich dejín.
Mníchovská dohoda z 30. septembra 1938 zásadne zmenila územie republiky. Pôvodná trasa už nedávala rovnaký zmysel a štát musel dopravné plány prepracovať. Nová koncepcia počítala s magistrálou Praha – Jihlava – Brno – Zlín – slovenská hranica. Projekt bol pripravený mimoriadne rýchlo.
Práve vtedy sa Baťova vízia začala prepájať so štátnym projektom. V roku 1938 vznikli inštitúcie, ktoré mali výstavbu diaľkových ciest organizovať, a 23. decembra toho roku sa oficiálne zaviedlo aj slovo „diaľnica“. Jeho autorom bol štábny kapitán Karel Chmel.
Slávnostný výkop sa uskutočnil 2. mája 1939. Československo však už v tom čase neexistovalo v podobe, v akej Baťa svoj projekt pôvodne plánoval. Stavba pokračovala počas Protektorátu Čechy a Morava, pričom na nej začali pracovať robotníci, budovali sa násypy, mosty, priepusty a ďalšie objekty.
Foto: region-kromerizsko.cz
Mohla byť diaľnica skutočne dokončená?
Tu je najzaujímavejšia otázka. Áno, technicky to možné bolo. Projekt nebol iba víziou nakreslenou na mape. Na viacerých miestach sa reálne stavalo a niektoré úseky boli rozpracované pomerne výrazne. V Chřiboch vzniklo približne dvadsať kilometrov dlhé stavenisko, ktoré si vyžiadalo ubytovanie stoviek pracovníkov a dokonca aj úzkokoľajnú trať.
Baťa navyše argumentoval tým, že kvalitná diaľková komunikácia by mohla výrazne skrátiť čas cestovania a znížiť prevádzkové náklady automobilov. Podľa jeho výpočtov mohla jazda po modernej magistrále priniesť úsporu paliva, pneumatík a ďalších nákladov približne o štvrtinu a čas jazdy približne o 30 percent.
Lenže samotná technická realizovateľnosť nestačila. Vojna postupne odčerpávala pracovníkov, materiál aj peniaze. Výstavba preto strácala tempo a v roku 1942 bola zastavená. Po vojne sa síce objavili úvahy o jej dokončení, no politické a ekonomické pomery sa už zásadne zmenili. Po roku 1948 sa k pôvodnej koncepcii nikto nevrátil.
Foto: region-kromerizsko.cz
Paradoxom je, že Baťova predstava naprieč republikou sa svojou základnou myšlienkou nápadne podobá neskoršej trase dnešnej D1. Moderná diaľnica však vznikala v úplne iných historických podmienkach a pôvodný projekt sa nikdy nedokončil.
Dnes tak po Baťovej diaľnici zostali najmä nemé dôkazy odvážnej vízie. Betónové mosty a násypy ukryté v krajine pripomínajú dobu, keď sa Československo pokúšalo vybudovať modernú dopravnú tepnu ešte predtým, než sa slovo „diaľnica“ vôbec stalo súčasťou bežného slovníka. Keby neprišla vojna a následné politické zmeny, existovala reálna šanca, že by sa veľká časť projektu postupne postavila. Nie je však isté, či by bola dokončená celá pôvodne zamýšľaná trasa až na východné hranice.
Možno najväčšou iróniou histórie zostáva, že projekt, ktorý mal byť symbolom moderného a hospodársky silného Československa, napokon prežili iba jeho torzá. A práve tie dnes ukazujú, ako odvážne sa vtedajší stavitelia pozerali do budúcnosti.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
