Táto vrodená zvláštnosť človeka môže byť za volantom výhodou. Ukáže sa najmä v hustej premávke
Hustá premávka dokáže preveriť každého človeka za volantom. Auto pred vami náhle zabrzdí, z vedľajšieho pruhu sa niekto snaží zaradiť, v spätnom zrkadle sa objaví ďalšie vozidlo a zároveň musíte sledovať semafor, chodcov či situáciu na križovatke. To všetko sa odohráva v priebehu niekoľkých sekúnd. Práve v takýchto situáciách môže byť zaujímavé, ako mozog človeka spracúva množstvo podnetov naraz.
Ruský odborník Valerij Litvinov upozornil na možnú zvláštnosť ľavákov, ktorá by podľa jeho názoru mohla byť pri jazde v hustej premávke užitočná. Nejde však o univerzálne pravidlo ani o tvrdenie, že každý ľavák je automaticky lepší vodič. Skôr ide o možnú odlišnosť v organizácii mozgových funkcií.
Neprehliadnite: Môžem predbiehať kolónu na motorke? Česi v tom majú jasno, my to máme ale inak
Foto: Archív
Mozog ľavákov môže s volantom pracovať trochu inak
Ľudský mozog je rozdelený na dve hemisféry, pričom jednotlivé funkcie medzi nimi nie sú rozdelené úplne rovnako. Ovládanie končatín je navyše do veľkej miery „krížové“ – ľavá hemisféra ovláda pravú stranu tela a pravá hemisféra ľavú.
U väčšiny pravákov má dominantné postavenie ľavá hemisféra. Súvisí to okrem iného s funkciami, ako sú reč, čítanie, písanie či niektoré oblasti logického myslenia. Pri ľavákoch však podľa Litvinova nemusí byť rozdelenie jednotlivých funkcií medzi hemisféry také jednoznačné.
Práve to je na celom tvrdení najzaujímavejšie. Ak sú niektoré funkcie viac rozložené medzi obe hemisféry, mozog môže byť podľa tejto hypotézy flexibilnejší pri spracovaní rôznych podnetov súčasne. A hustá premávka je presne prostredie, v ktorom vodič takúto schopnosť potrebuje.
Za volantom sa toho deje viac, než si uvedomujeme
Vodič totiž nesleduje iba cestu priamo pred sebou. Neustále kontroluje spätné zrkadlá, periférne vníma ostatné vozidlá, odhaduje ich rýchlosť a zároveň spracúva dopravné značky, semafory, chodcov či cyklistov. K tomu sa pridáva samotné ovládanie vozidla volantom a pedálmi. Ruky pracujú s volantom, nohy s pedálmi a mozog musí priebežne vyhodnocovať, čo sa okolo auta deje a aká reakcia bude nasledovať.
Podľa Litvinova by práve flexibilnejšie rozdelenie niektorých funkcií medzi obe mozgové hemisféry mohlo ľavákom pomáhať pri spracovaní väčšieho množstva vizuálnych a ďalších podnetov. Výhoda by sa teda teoreticky mohla prejaviť najmä v situáciách, keď sa odohráva viac udalostí naraz. To však neznamená, že ľavák môže pokojne jazdiť agresívnejšie alebo ignorovať pravidlá. Mozog môže mať určité individuálne odlišnosti, ale bezpečná jazda stále stojí predovšetkým na pozornosti, skúsenostiach, správnom odhade situácie a schopnosti včas reagovať.
Foto: Archív
Podobné schopnosti potrebujú aj stíhací piloti
Litvinov ako prirovnanie použil pilotovanie stíhacieho lietadla. Pilot musí sledovať veľké množstvo parametrov, orientovať sa v priestore a súčasne reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu. Určitú podobnosť možno nájsť aj v dynamických počítačových hrách, pri ktorých človek musí sledovať viacero objektov a udalostí naraz a reagovať v zlomkoch sekundy.
Pri šoférovaní síce nejde o rovnakú úroveň záťaže ako pri pilotovaní stíhačky, princíp súčasného spracovania viacerých podnetov je podobný. Najmä v centre mesta počas dopravnej špičky môže vodič dostať za niekoľko sekúnd viac informácií, než by si pri bežnej jazde vôbec uvedomoval.
Znamená to teda, že ľaváci sú lepší vodiči?
Nie. A práve tu treba tvrdenie oddeliť od jeho atraktívneho titulku. Informácia o možnej odlišnosti v organizácii mozgových funkcií neznamená, že ľaváci majú všeobecne lepšie vodičské schopnosti. Schopnosť bezpečne viesť vozidlo ovplyvňuje obrovské množstvo faktorov – od skúseností a pozornosti cez reakčný čas až po schopnosť správne odhadnúť riziko.
Navyše samotné používanie ľavej ruky ako dominantnej ešte nehovorí všetko o tom, ako má konkrétny človek organizované mozgové funkcie. Ľudský mozog je podstatne komplikovanejší než jednoduché rozdelenie na „pravákov“ a „ľavákov“.
Ľaváci pritom podľa uvedeného tvrdenia tvoria približne 10 až 15 percent svetovej populácie. Ich odlišné neurologické usporiadanie sa preto skúma aj v iných súvislostiach. Litvinov napríklad spomína možnosť, že väčšia flexibilita pri rozdelení funkcií medzi hemisféry môže v určitých prípadoch pomáhať mozgu kompenzovať následky niektorých poškodení. Za volantom teda zostáva najdôležitejšia jedna vec: dopravná situácia sa vás nebude pýtať, ktorú ruku na volante máte dominantnú. Rozhodovať bude to, či ju dokážete správne vyhodnotiť a včas na ňu zareagovať a hlavne spraviť všetko správne.
Zdroj: tass
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
