Lifestyle

Vroclav: Miesto stretnutí

Stretnutí s čím len chcete. S kultúrou, históriou, skvelou gastronómiou. Alebo s drobnými trpaslíkmi roztrúsenými len tak po meste. A ako sa za nimi vydať? Neuveríte, ale najlepšie to bude po vlastných.

Foto: autor, Wroclaw, Adam Brzoza, POT

Advertisement

Myslím na spôsob spoznávania mesta. Za 1,5 dňa som v ňom spravil niečo viac ako 20 000 krokov. A to sa neradím k nasledovníkom Jozefa Pribilinca, ani Mateja Tótha. Len mi to tak vyšlo najlepšie. Mesto je v podstate placka. Najlepšie si s ním spravíte vzťah tak, že ho prechodíte, alebo nasadnete na bicykel. Vzhľadom na samostatné cyklotrasy sa nemusíte ničoho obávať. Chce to len ohľaduplnosť voči chodcom. Ale o tú nemajú cyklisti núdzu, však?

Dlaždice a tehly

Pri poznávaní mesta dávam do pozornosti dôraz na dobrú obuv. Mesto vo veľkom využíva dláždené cesty a námestia. Čo sa vo vratkej obuvi môže vypomstiť. 

Z veľmi príjemného Art hotela to máte do centra mesta pár krokov. Keď prídete autom, dajte si pozor pri parkovaní. Vjazd do podzemnej garáže nebol úplne robený na veľké SUV. Osobne som prišiel na kompaktnom SUV Audi Q3, čo bolo tak jemne pod hranou únosnosti. O to príjemnejšia bola priestranná izba, aj všetky priestory hotela vrátane reštaurácie. Nečudujte sa, keď vám ako miestnu špecialitu odporučia rezeň. S volským okom chutí skvelo.

Vydať sa môžete za kostolmi. Katolíckymi, evanjelickými, pravoslávnymi. Vroclav sa vyznačuje nesmierne priateľskou atmosférou. Po vysťahovaní nemeckého obyvateľstva po 2. svetovej vojne sem prišlo mnoho Poliakov z Ľvova a z území, ktoré pripadli Sovietskemu zväzu. Ako aj z mnohých ďalších poľských regiónov. A keďže boli v novom prostredí cudzí, hľadali otvorenosťou a vzájomnou vrúcnosťou vzťah nielen k sebe, ale aj k mestu.

Tolerancia vytvorila základ atmosféry mesta. A keď Vroclavčania hľadali symbol, s ktorým by sa identifikovali, prejavil sa ich zmysel pre humor. Nie, že by sa im nepáčil nahý šľachtic s kordom na fontáne pri univerzite (prehral peniaze, aj oblečenie v kartách a kord mu zostal ako symbol urodzeného postavenia). Chcelo to niečo iné.

A tak začali po meste vznikať malé postavičky veselých trpaslíkov. Za oranžových trpaslíkov sa prezliekali aj členovia hnutia Oranžová alternatíva z 80-tych rokov, ktorí humorom a recesistickými aktivitami protestovali proti vláde a zároveň vytvorili alternatívu k seriózne pôsobiacej Solidárnosti. Dnes je mesto plné veselých piadimužíkov. Každý má svoju tému, misiu, príbeh. V informačných centrách nájdete aj mapu s ich výskytom a môžete ich postupne všetkých nachádzať a spoznávať. Premeňte deti na stopárov a prevedú vás mestom ako najlepší sprievodcovia.

Keď sme pri sprievodcovi, môj bol skvelý a ukázal mi mesto aj s jeho zákutiami. Za všetky stojí interiér univerzity. S kaplnkou prerobenou na koncertnú sieň a s barokovou hlavnou miestnosťou plnou symbolov rozmiestnených po celej miestnosti, vrátane bohato zdobeného stropu. Vystúpte aj na vyhliadkovú vežu. Vraj je odtiaľ najlepší výhľad na mesto. To sa však hovorí aj o veži katedrály sv. Márie Magdalény. Práve pri vchode do nej nájdete môjho obľúbeného trpaslíka – motocyklistu. Príjemný chlapík. Vravel, že vroclavskí kolegovia jazdia celoročne a počasie ich netrápi.

Určite sa choďte pozrieť do múzea Hydropolis. Zameriava sa na všetko, čo súvisí s vodou. Moderne, interaktívne a ku každej téme pristupuje z viacerých pohľadov. V bývalej zásobárni pitnej vody spoznáte príbeh vody od jej počiatkov na Zemi, cez skupenstvá, technické vynálezy s ňou spojené, lode rôznych veľkostí v jednej mierke, aby ste ich mohli navzájom porovnať, až po prieskum morských hlbín. A určite som niečo vynechal, aby ste toto obohacujúce miesto navštívili sami. Cieľová skupina? Zvedavci všetkých druhov.

Aké umenie obľubujete?

Ak maliarske, tak si určite pozrite Panoramatické múzeum Bitky pri Raclaviciach. Udalosť z národnooslobodzovacieho povstania Poliakov proti Rusom z roku 1794 a zvečnili maliari Jan Styka a Wojciech Kossak v roku 1894 na monumentálnom obraze Panorama Racławická. Povstanie nemalo úspech, no víťazná bitka pri Raclaviciach pod vedením Tadeusza Kościuszka hovorí o spojení poľských šľachticov a roľníkov za spoločný cieľ. Dramatický osud postihol aj samotnú monumentálnu maľbu. Po dlhých rokoch v depozite si ju s pomocou audiosprievodcu vychutnáte v špeciálnom kruhovom múzeu.

Preferujete architektúru? Okrem množstva kostolov vás očarí aj Hala storočia. Vznikla v roku 1913 k stému výročiu víťazstva nad Napoleonom v Bitke pri Lipsku a udala smer všetkým veľkým železobetónovým stavbám. Modernosť z nej srší aj po sto rokoch. Všetko držia vonkajšie múry a rebrá, vnútri nenájdete žiaden stĺp a niekoľko úrovní okien veľmi rýchlo a efektívne pracuje so svetlom. Nečudo, že je už 20 rokov v zozname UNESCO. Jej výnimočnosť pochopíte pri návšteve nápadito spracovaného múzea, monumentálnosť naplno precítite, keď si sadnete do hľadiska a dovolíte, aby na vás pôsobila.

No a umenie prírody si naplno užijete v zoologickej záhrade oproti Hale storočia s množstvom živočíšnych druhov z celého sveta. Špeciálnu zmienku si zaslúži Afrikárium. S obrovskými vodnými nádržami, v ktorých si plávajú raje, žraloky, lebedia si hrochy a nad hlavami vám poletujú vtáky. Nie v jednom priestore, to by nedopadlo dobre. Ale navzájom oddelené podľa miest výskytu. Už len ZOO si zaslúži deň. A keď bude zlé počasie a nebudete vedieť, čo s deťmi nielen vekom, ale aj duchom? Odpoveď je Kolejkowo. Obrovská modelová železnica s dômyselne prepracovanými detailmi, ktoré potešia oko, aj ducha a vyčaria veľa úsmevov.

Vroclav hladných nepozná

Popri všetkých kultúrnych lákadlách si Vroclav vyberajú aj milovníci jedla. Najmä ak vás zaujímajú miestne špeciality. Z mäsa, zeleniny, rýb. Spláchnete ich poľským vínom, pričom najmä biele sa vo veľkom prediera na stoly, aj do povedomia gurmánov. Na svoje si prídu aj pivári a čo by to bolo za Poľsko, keď by vám neponúkli aj za kalíštek pálenky. V reštaurácii Wrocławska si nebudete vedieť vybrať a radšej sa sem vrátite, ako by ste mali utŕžiť hanbu. Ale kmínovicu a ich špecialitu Sliezske nebo tam nemôžete nechať. Rovnako neopustíte mesto bez návštevy reštaurácie Piwnica Świdnicka, ktorá funguje nepretržite od roku 1273 a hrdí sa titulom najstaršia krčma v Európe. Chceli by ste niečo modernejšie? V hoteli Arche Klasztor, ktorý vznikol citlivou prestavbou z bývalého kláštora a neskôr nemocnice, sa zameriavajú na oživenie starých poľských receptov, pričom v rámci autenticity využívajú aj vlastnú záhradu.

Cesta do tohto mesta trvá z Bratislavy asi 5,5 hodiny. No ak sa vám chce túlať, tak to za to stojí. Ak sa z akéhokoľvek kúta Slovenska vyhnete úseku medzi Krakovom a Katovicami, neplatíte za diaľnice a legálne jazdíte rýchlosťou 140 km/h. Mesto sa vám za vašu návštevu kráľovsky odmení množstvom zážitkov. A či to stihnete za víkend? Skúste. Garantujem vám, že budete v kalendári hľadať ďalší, aby ste sa vrátili.





Okolo áut a motoriek sa pohybujem odmalička, aj keď sme nikdy v rodine nemali Škodu 105/120. Za jeden z najväčších výkonov považujem generálku Žiguláka, ktorou sme s kamarátmi zložili praktickú maturitu na dopravnej priemyslovke. Na autách ma zaujímajú technické riešenia a inovácie, preto mi je ľúto, že v ostatnej dobe sa dozvedáme viac o konektivite a o mobilnom internete v autách než o novinkách v motoroch, nápravách a prevodovkách. Podľa mňa by auto malo mať charakter a aspoň trochu komunikovať s vodičom. Na autonómne jazdenie sa zatiaľ pozerám skepticky, aj keď časom môže byť riešením najmä v mestách. Baví ma cestovanie, komunikácia s ľuďmi a rozširovanie obzorov.