Koniec slobody vo výbere služobného auta? Nové nariadenie EÚ zmení slovenské cesty na nepoznanie
Ak sa pozrieme na štatistiky predajov nových áut, zistíme, že súkromné osoby tvoria len zlomok trhu. Skutočnou hybnou silou sú firmy. V rámci Európskej únie tvoria firemné registrácie až 60 % všetkých nových vozidiel. Na Slovensku je toto číslo v niektorých mesiacoch dokonca ešte vyššie. Brusel si uvedomil, že ak chce dosiahnuť klimatické ciele, musí udrieť tam, kde sa točí najviac peňazí a najviac kilometrov.
Nariadenie o čistých firemných vozidlách (CCVR), ktoré je momentálne v štádiu intenzívnych príprav a politických debát, cieli predovšetkým na veľké flotily. Chcú stanoviť záväzné kvóty na podiel bezemisných vozidiel pri každom novom nákupe. Pre slovenského podnikateľa to znamená, že pri obnove vozového parku už nebude môcť automaticky siahnuť po overenom nafťáku, ale legislatíva mu odporučí (rozumej prikáže) elektrickú alternatívu.
Prečo práve firmy? Analýza nákladov a trhu
Podľa analýz organizácie Transport & Environment sú práve firemné autá ideálnym kandidátom na elektrifikáciu. Najazdia v priemere dvakrát viac kilometrov ako súkromné vozidlá, čo znamená, že úspora emisií (a teoreticky aj prevádzkových nákladov) je pri nich najvyššia. Navyše, firmy majú prístup k odpisom a často disponujú vlastným zázemím pre nabíjanie v areáloch podnikov.
Dôležitým aspektom, o ktorom sa v Bruseli otvorene hovorí, je trh s jazdenými vozidlami. Firemné auto strávi v prvom vlastníctve zvyčajne 3 až 5 rokov, následne putuje do bazáru. Povinná elektrifikácia firiem má teda za cieľ nasýtiť sekundárny trh dostupnejšími jazdenými elektromobilmi. Tým by sa ekologická mobilita mala stať dostupnou aj pre bežných občanov, ktorí si nové elektrické auto dnes jednoducho nemôžu dovoliť.
Odpor priemyslu a ekonomické riziká
Nie všetci však na toto nariadenie reagujú pozitívne. Zástupcovia priemyslu a niektoré členské štáty (vrátane krajín V4) varujú pred prílišným tlačením na pílu. Argumentujú tým, že infraštruktúra v mnohých častiach Európy stále nie je pripravená na masový nápor nabíjaných vozidiel.
Okrem toho je tu otázka zostatkovej hodnoty. Lízingové spoločnosti vyjadrujú obavy, že ak budú nútené nakupovať elektromobily vo veľkom, ich hodnota na trhu s jazdenkami môže byť pre nepredvídateľný technologický vývoj nestabilná. To by v konečnom dôsledku mohlo viesť k prudkému zvýšeniu cien operatívneho lízingu, čo by pocítili všetky firmy v rámci svojich nákladov.
Čo nás čaká v najbližších rokoch?
Aktuálne návrhy rátajú s postupným nábehom kvót. Hoci sa hovorí o rokoch 2030 a 2035, prvé záväzné ukazovatele by sa mohli objaviť už skôr. Pre slovenský trh to bude znamenať obrovskú výzvu. Budeme musieť zrýchliť budovanie nabíjacej siete nielen na diaľniciach, ale najmä v biznis centrách a na sídliskách, kde budú tieto firemné autá parkovať. Ak sa tak nestane, z regulácie sa stane len ďalšia byrokratická prekážka, ktorá skomplikuje život podnikateľom bez reálneho prínosu pre životné prostredie.
Sme zvedaví, akú bude mať toto nariadenie finálnu podobu, ktorá určí, či sa kvóty dotknú len gigantov s flotilami nad 50 áut, alebo sa pravidlá sprísnia pre každého, kto používa auto na podnikanie.
Zdroje: Transport and Environment
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
