Rýchlosť v GPS vs. na palubovke: Ktorý údaj je pravdivý a na čo by ste sa nemali spoliehať?
Asi každý z nás už niekedy preventívne porovnával rýchlosť na palubnej doske s údajom z navigácie v mobile, alebo priamo v aute. Určite ste zistili, že auto ukazuje viac, než tvrdí GPS. Nie je to náhoda, porucha ani výrobná chyba. Je to zámer výrobcu. A navyše prísne regulovaný.
Rýchlomery v moderných autách totiž nemôžu ukazovať čokoľvek. Platí pravidlo, že rýchlomer nikdy nesmie ukazovať nižšiu rýchlosť, než akou sa vozidlo v skutočnosti pohybuje. Inými slovami, nemôže sa stať, že idete 80 km/h a prístrojový panel tvrdí, že máte len 75 alebo 78 km/h. Opačný smer je však povolený a dokonca žiaduci. Viete prečo?
Rýchlomer zámerne ukazuje nižšiu rýchlosť
Rýchlosť vozidla sa v drvivej väčšine prípadov neurčuje priamo meraním pohybu auta po ceste, ale odvodením od otáčania kolies. A tu je problém č. 1. Pneumatiky nie sú nemenné, opotrebúvajú sa, mení sa ich priemer, líšia sa podľa výrobcu, typu, profilu aj tlaku. K tomu treba pripočítať aj to, že mnohé modely áut sa predávajú s viacerými rozmermi kolies, ktoré sú síce schválené, ale nie identické.
Ak by rýchlomer ukazoval absolútne presnú hodnotu pre jednu konkrétnu kombináciu kolies a pneumatík, pri inej by už presný nebol. Výrobcovia preto pracujú s toleranciou, ktorá musí byť nastavená vždy na tú bezpečnejšiu stranu. Teda tak, aby vodič nikdy nejazdil rýchlejšie, než si myslí.
Čo hovorí legislatíva
Presné hranice neurčujú samotné automobilky, ale medzinárodné predpisy. Konkrétne ide o nariadenia Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), ktoré platia aj v rámci Európskej únie. Počas homologizačných testov môže rýchlomer ukazovať maximálne o 10 percent plus 4 km/h viac, než je skutočná rýchlosť. Ak teda vozidlo reálne ide 80 km/h, rýchlomer smie ukázať najviac 92 km/h. Viac nie a menej už vôbec.
Po schválení vozidla do bežnej prevádzky sa pravidlá mierne uvoľňujú. V reálnych cestných podmienkach platí limit 10 percent plus 6 km/h pre osobné autá, autobusy a 
nákladné vozidlá. Motocykle a trojkolesové vozidlá s maximálnou rýchlosťou nad 50 km/h majú povolenú ešte o niečo vyššiu odchýlku, konkrétne 10 percent plus 8 km/h.
Aj preto je úplne bežné, že pri rýchlosti 130 km/h na diaľnici ukazuje rýchlomer 135 alebo 138 km/h, zatiaľ čo GPS tvrdí niečo iné.
Konkrétny príklad
Rozdiely medzi jednotlivými modelmi existujú, no väčšinou sa pohybujú v podobných hodnotách. Jedna zo štúdií sa zamerala na porovnanie údajov rýchlomerov pri rýchlosti 80 km/h a zistila, že vozidlá ako Dacia Duster dCi, Mazda MX-5 2.0, BMW 330i M Sport, Škoda Kodiaq 2.0 TDI či Seat Arona 1.0 TSI ukazovali približne 83 km/h. To je odchýlka, ktorá je z pohľadu predpisov úplne v poriadku a zároveň typická pre dnešné autá.
Zaujímavé je, že ani digitálne prístrojové panely či moderné asistenčné systémy na tom nič nemenia. Aj digitálny rýchlomer sa musí držať rovnakých pravidiel ako ten klasický ručičkový. Vlastne ani samotný elektrický rýchlomer nie je žiadnym moderným výmyslom. Patentoval si ho chorvátsky vynálezca Josip Belušić už v roku 1888. V čase, keď automobily ešte len hľadali svoju budúcu podobu, existovala myšlienka merať rýchlosť vozidla elektricky. Dnes sú rýchlomery sofistikované, prepojené s elektronikou auta a asistenčnými systémami, no základná filozofia zostáva rovnaká.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
