Máme ich neznášať? Prečo sú automobilové radary povinné, hoci ešte nedozreli? Sme pokusní králici
Keď sa v kontexte moderných automobilov spomenie slovo „radar“, väčšina z nás už našťastie nemyslí len na policajné zariadenia, ktoré číhajú skryté kdesi na krajnici. Dnešné automobilové radary sú niečo úplne iné. Ich cieľom nie je trestať, ale chrániť. Aspoň tak znie teória. V praxi je však situácia, ako už to pri high-tech inováciách býva, zložitejšia a tieto systémy prinášajú novú, nečakanú dávku problémov a frustrácie.
Na rozdiel od klasických policajných radarov, ktorých cieľom je merať rýchlosť na diaľku, sú automobilové radary súčasťou pokročilých asistenčných systémov pre vodiča (ADAS). Sú diskrétne skryté za mriežkou chladiča alebo v nárazníku, neustále vyžarujú elektromagnetické vlny a pomocou nich určujú vzdialenosť, rýchlosť a trajektóriu objektov pred vozidlom. V kombinácii s kamerami a optickými senzormi umožňujú využívať napríklad adaptívny tempomat, automaticky núdzovo brzdiť alebo varovať vodiča pred hroziacou zrážkou. Táto technológia, ktorá sa ešte pred desiatimi rokmi zdala futuristická, je dnes prítomná takmer v každom novom aute, často ako povinná výbava.
Zrada v zlom počasí
Problém nastáva, keď sa laboratórne testy, kde radary fungujú bezchybne, stretnú s realitou slovenských ciest a premávky. V ideálnych, čistých podmienkach dokážu systémy dokonale rozlíšiť autá od cyklistov a reagovať v zlomku sekundy. Reálna premávka však ideálna nie je zrejme nikdy. Dážď, sneh, hmla, špina a nečistoty usadené na nárazníku, alebo jednoducho zložitá situácia s novo-starými pruhmi môžu systém zmiasť. Vodiči to poznajú ako „fantómové brzdenie“ – falošné varovania, intenzívne zvukové signály alebo, v horšom prípade, zbytočné, ale prudké brzdenie, keď systém „vidí“ prekážku tam, kde žiadna nie je. Proste otrava.
Početné prieskumy medzi vodičmi ukazujú, že značné percento z nich sa cíti nebezpečne práve kvôli nadmernému alebo nepredvídateľnému správaniu asistenčných systémov. Automatický brzdový systém, ktorý uprostred diaľnice bezdôvodne zabrzdí, môže spôsobiť reťazovú kolíziu. Táto nepredvídateľnosť rýchlo vedie k strate dôvery voči týmto systémom a my sa im vôbec nedivíme, sami máme v redakcii skúsenosť a väčšinu asistentov hneď po nastúpení do vozidla vypíname. Koho by predsa bavilo neustále pípanie a varovanie?
Paradox povinnosti
Rozdiel medzi policajným a automobilovým radarom nespočíva len v ich funkcii, ale aj vo vnímaní. Zatiaľ čo policajný radar je „nepriateľ“, symbol kontroly, automobilové radary by mali byť spojenci. No spojenci, ktorí robia chyby, rýchlo stratia svoju dôveru. Odborníci poukazujú na to, že kľúčovým faktorom je tu vyspelosť technológie. Policajné radary fungujú podľa rovnakých overených princípov už desaťročia. Automobilové radary sú však stále vo fáze horúčkovitého vývoja. Neustále sa zdokonaľujú, aktualizujú softvérovými záplatami a učia sa rozpoznávať stále širšiu škálu dopravných situácií.
V tom spočíva najväčší paradox tejto technológie. Stali sa právne „povinnými“ skôr, ako boli úplne zrelé. Výrobcovia sa ponáhľali splniť prísne emisné a bezpečnostné predpisy EÚ, a vodiči sa tak nedobrovoľne stali rozsiahlym pokusným králičím kmeňom. Na papieri musia byť tieto systémy prítomné, no v praxi viac prekážajú, ako pomáhajú, pretože algoritmy sú ešte stále zmätené nečistotami či silným dažďom. V najbližších rokoch budú automobilové radary nepochybne presnejšie, algoritmy inteligentnejšie a integrácia s kamerami sofistikovanejšia. Z dlhodobého hľadiska môžu skutočne zachrániť tisíce životov a predchádzať nehodám. Jedinou otázkou zostáva, koľko vodičov medzitým stratí dôveru, a či toto periodické narušenie dôvery neprinesie na cesty viac rizika ako skutočnej bezpečnosti.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
