Jumbocruiser: Diaľkový autobus, ktorý sa zmenil doslova na legendu
V polovici 70. rokov sa aj Európania nepresúvali na dovolenky k moru lietadlom, diaľkový autobus bol štandardom (hoci u nás na Slovensku to bolo samozrejme ešte ťažšie, keďže voľný pohyb sme nemali vôbec, ale to by bolo na inú tému…). Lacné letecké linky každopádne ešte neexistovali a cesta do Španielska či Juhoslávie bola sama osebe súčasťou dobrodružstva. Práve v tejto ére sa na cestách objavil stroj, ktorý predčil všetko, čo dovtedy existovalo – Neoplan Jumbocruiser, najväčší diaľkový autobus sveta.
Keď mal Jumbocruiser v roku 1975 premiéru na výstave IAA vo Frankfurte, pôsobil ako z iného sveta. Osemnásť metrov dlhý, štyri metre vysoký a dva a pol metra široký. Pôsobil jednoducho ako pojazdný kolos. Spájal dve koncepcie: bol to dvojposchodový kĺbový autobus. V plnej konfigurácii dokázal odviesť až 144 pasažierov, hoci väčšina dopravcov volila komfortnejšie riešenie so 101 miestami, barom a toaletami v zadnej časti.
Názov „Jumbo“ nebol náhodný. Odkazoval na Boeing 747, symbol masovej leteckej dopravy. Neoplan chcel vytvoriť podobne ikonický stroj na cestách.
Technika, ktorá ohurovala aj desila
Pod karosériou sa skrýval motor, aký by dnes v autobuse azda nik nečakal. Dvanásťvalcový diesel od Mercedesu s objemom 19 litrov a výkonom 400 koní poháňal 28-tonového obra rýchlosťou až 120 km/h. Spotreba? Okolo 50 litrov na 100 km. V čase lacnej nafty to nebola prílišná prekážka.
Neobvyklé bolo aj umiestnenie motora. Nenachádzal sa v zadnej časti, ale pod kĺbom medzi nápravami, čo zlepšovalo stabilitu a odolnosť voči bočnému vetru. Riadená tretia náprava zase pomáhala zvládať ostré zákruty aspoň pri jazde dopredu. Pri cúvaní však vodiči hovorili, že „keď v spätnom zrkadle uvidíš zadný diel, už je neskoro“.
Cesta k sláve aj k úpadku
Jumbocruiser sa stal okamžite atrakciou. Prepravné firmy nasadzovali tieto autobusy na linky do Španielska. Koncom 70. rokov však prišiel úder, s ktorým nik nerátal. Francúzsko v roku 1980 zakázalo prejazd kĺbovým autobusom. To znamenalo, že Pyrenejský polostrov sa stal pre nemeckých dopravcov prakticky nedostupným.
Navyše, Neoplan mal vo vlastnom portfóliu konkurenciu: model Skyliner, ktorý bol menší, lacnejší a dokázal odviezť podobný počet ľudí. Diaľkový autobus Jumbocruiser tak stratil svoje opodstatnenie a zostal skôr výkladnou skriňou techniky než ekonomickým riešením.
Druhý život legendy
Vyrobilo sa len niekoľko kusov, odhady hovoria o jedenástich. Každý z nich si však prešiel jedinečným osudom. Jeden sa stal najväčším obytným autom sveta. Iný slúžil ako pojazdný výletný autobus s 28 posteľami.
Jeden diaľkový autobus zase skončil ako sociálna stanica v Drážďanoch, kde pomáhal bezdomovcom. Napríklad ďalší získal po rokoch zberateľ Norbert Lücke. Ten ho doslova zachránil ako hrdzavý vrak a štyri roky ho obnovoval do pôvodnej podoby zo 70. rokov.
Diaľkový autobus stále nestráca čaro
Aj keď sa éra autobusových kolón smerujúcich na juh Európy dávno skončila a letecké spoločnosti prevzali úlohu hlavných prepravcov dovolenkárov, Jumbocruiser zostáva symbolom celej jednej éry. Bol nielen technickým unikátom, ale aj prejavom doby, keď cesta sama o sebe bola dobrodružstvom.
Dnes už jazdí len pár exemplárov, väčšinou v rukách nadšencov či múzeí. Pre tých, ktorí zažili dlhé cesty k moru v gigantickom autobuse s barom, zostane diaľkový autobus Jumbocruiser navždy synonymom cestovania.
Zdroj: thedrive
