Test audiosystémov: Muzika, hraj!

Ak vám nestačí bežný zvuk audiosystému, môžete si v aute dopriať aj vyššiu kvalitu. Za príplatok si tak vychutnáte hudbu s oveľa lepším pocitom.
Vydané  Text: 
Honda Hornet 1000
Rádio s prehrávačom CD je dnes bežnou samozrejmosťou takmer každého automobilu. Kým v minulosti si majiteľ auta spravidla vyberal z ponuky samostatných zariadení, ktoré sa potom do auta zabudovali, dnes ponúkajú výrobcovia zabudované systémy. Avšak milovníci kvalitného zvuku sa s bežným zvukovým vybavením neuspokoja, a tak je pri jednotlivých značkách automobilov možnosť zvoliť si za doplatok aj systém, ktorý by mal spĺňať aj náročnejšie predstavy o reprodukcii zvuku. Známe značky automobilov si rozobrali známe značky audiosystémov. V Mercedesoch sa stretnete so zvukom Harman Kardon, Audi stavilo na dánskych audiomágov Bang&Olufsen, jeho koncernový brat Volkswagen používa ďalšiu známu dánsku značku Dynaudio a v Mitsubishi zvykne najnovšie hrať americká zvuková legenda Rockford Fosgate (Zakladateľ firmy John Fosgate bol prvým, kto v sedemdesiatich rokoch implantoval do auta samostatný zosilňovač). V BMW síce oficiálne nevidíte žiadnu audioznačku, systém sa oficiálne nazýva High End Audio, stojí však za ním švédska univerzitná firma, ktorá vynašla systém DIRAC. Automobily so špičkovým zvukovým vybavením možno rozdeliť do troch kategórií. Prvou sú vozidlá vyššej triedy, v ktorých ich majiteľ trávi veľa času a jeho nároky na kvalitu hudobnej reprodukcie sú tak, samozrejme, vyššie. Druhou kategóriou sú „imidžovky“. Nezriedka ide aj o bežné vozidlá, ktoré používajú najmä mladší ľudia a ktoré do istej miery reprezentujú aj ich menej konvenčný pohľad na svet. Poslednou kategóriou sú „tuneri.“ Tí dokážu zadné sedadlá vymeniť za 12 subwooferov a dvanásť zosilňovačov, ale táto kategória je veľmi špecifická. Zamerali sme sa preto na sériovo dodávané zvukové systémy. Otestovali sme dva automobily s dvoma rozličnými audiosystémami, ktoré sa hrdia prívlastkom „High-end“, mali by teda ponúknuť špičkový zvuk. Na test a zhodnotenie sme si pozvali odborníka – slovo má hudobník a producent Marian Jaslovský. Ako prvý sme vyskúšali Volkswagen EOS. Meniče zabudované vo dverách sa hrdia logom Dynaudio, čo je pre mňa záruka presného a transparentného audiofilského podania, ktoré si nič „nevymýšľa“, neprikrášľuje ani nekradne. Tu je to však inak. Akoby sme sa ocitli na party – výšky zvonia, basy ťahajú tak, ako to v autách spravidla nebýva zvykom – ak teda nemáte nejakú špeciálnu inštaláciu so subwooferom v kufri. Tento pocit zdôraznilo aj CD Candy Dulfer „Candy Store,“ ktoré sa po chvíli laborovania ocitlo v meniči. Samozrejme, pred použitím sme korekcie vyrovnali na trojpásmovom ekvalizéri „dorovna“, ale hneď je jasné, že výšky musia dolu, lebo sú nepríjemne nabrúsené. Vyskúšali sme pridať basy „čo to dá“ a pekne prevetrali bránicu bez rušivých rezonancií. Ak si takto „vypeckujete“ hip-hop a stiahnete strechu, nebude pipenky, ktorá by si vás nevšimla. My sme však seriózni audiofili a tak je na rade akustická „Thieves And Poets“ Johna McLaughlina. Orchester je dostatočne robustný a akustická gitara lahodná, ale niečo tu nehrá a McLaughlin to nebude. Pri komornom duete Chicka Coreu a Garyho Burtona „The New Crystal Silence“ je počuť každý ťuk paličky o vibrafón a kladivka o strunu klavíra, nástroje majú veľké telá, znejú pekne v ľavopravom aj predozadnom priestore. Treba pochváliť extrémne tichý motor, vďaka ktorému počuť všetko. Čertík nám však už nahlas kričí, že výšky sú príliš umelé a medzi nimi a vyššími stredmi je akási diera. Toto by možno vyriešil viacpásmový ekvalizér, keby bol – a pre tých, čo ho nevedia alebo nemajú čas nastaviť, by prišli vhod aspoň známe prednastavené režimy (klasika, rock, pop a podobne). V tejto chvíli je už takmer isté, že v aparatúre je nejaký procesor, ktorý má za úlohu zvuk skrášľovať, leštiť a zdobiť, možno robiť výraznejšiu stereopanorámu a to veru nie je vždy pri akustickej hudbe príjemné – viem si predstaviť, že by ma to mohlo aj unavovať. Dojem napravia Fugees. Toto je správna hudba pre naše vozidlo! Audiofilskí milovníci Rimského-Korsakova a Ravela by mohli byť trochu sklamaní, ale tí si asi takéto auto nekúpia. Aparatúra v ňom je prispôsobená cieľovej skupine – nie je to high-endová zostava, ktorú znalecky počúvame z koženého kresla pri šálke ušľachtilého čaju, ale veľmi kvalitný party soundsystém. Škoda, že v tomto vybavení nie je AUX vstup na malý jack či USB vstup na kľúčik. Chválim „blbuvzdorné“ menu, zorientovali sme sa hneď. BMW M3 je trochu iná trieda auta a je to vidieť aj na prepracovanejšom ovládacom displeji. Cédečká v podstate tie isté ako pri predchádzajúcom aute, ale zvuk iný. Najprv prichádzajú zmiešané pocity – ale rýchlo prichádzame na to, že okrem výšok a basov sa v menu ešte skrýva sedempásmový ekvalizér (opäť bez režimov). Všetko dávame dorovna a auto sa mení na posluchovú miestnosť. Tu očividne žiadne výrazné digitálne „úpravy“ zvuku nie sú, takže niekto by mohol povedať, že zvuk je „nudnejší“, ako v prípade Dynaudia vo Volkswagene, je však presný a má všetko, čo by mal mať. Aparatúru s takýmito vlastnosťami by hocaký audiofil počúval bez toho, aby sa mu vyhodili vyrážky. A ak sa „vysolia“ basy aj výšky, určite sa potešia aj milovníci žánrov“ tu-c tu-c“. **Profil – Marian Jaslovský** Marian Jaslovský hrá hlavne na saxofónoch, flaute, dychovom syntetizátore a počítači. Možno ho počuť na albumoch Jara Filipa, Richarda Müllera či skupiny Lojzo. Momentálne má vlastnú skupinu QuasiMondo, producentsky a hudobne sa podieľa aj na hudobnom projekte Modré hory. Je autorom kníh o Dežovi Ursínym (Pevniny a vrchy), Jarovi Filipovi (Človek hromadného výskytu) a o skupine Collegium Musicum. Je to zanietený audiofil. **Z histórie** Už v ranom veku rádia a zvukového záznamu sa ľudia snažili dostať zvuk do svojich automobilov. Na prvý komerčne dostupný model autorádia sa však ešte len čakalo. Bratia Galvinovci predviedli v roku 1930 zariadenie s názvom Motorola 5T71 a okrem prvého autorádia tak vznikla aj značka, ktorú dnes pozná snáď každý. Keďže automobilové batérie mali vtedy napätie 6,3 V, na napájanie elektrónkových rádií bol potrebný menič, ktorý dokázal vyrobiť vyššie napätie potrebné na prácu elektrónok. Objav polovodičových tranzistorov v päťdesiatych rokoch znamenal aj koniec elektrónok a meničov v automobiloch. V roku 1956 sa v niektorých modeloch Chrysler objavili gramofóny na vinylové krátkohrajúce (SP) platne, s príchodom magnetofónovej kazety v roku 1964 sa však na dlhé desaťročia v automobiloch udomácnili prehrávače na tento druh média. Text: Ján Štefanovič a Marian Jaslovský Foto: Dynaudio, Volkswagen a archív