Magazín

Milovaný postrach ciest. Pripomeňme si históriu legendárnej Škody 1203.

Škoda 1203

Ťažký život legendy sa začal už v 50. rokoch minulého storočia. Toto obdobie prinieslo zvýšený dopyt po malých dodávkach, ktoré by boli schopné odviezť náklad, no zároveň by boli menšie ako brzdy ciest, dobové nákladné autá. Keďže vtedajší režim si nemohol dovoliť siahnuť po moderných západných dodávkach ako Volkswagen T1 či Ford Transit a priatelia zo Sovietskeho zväzu mali dosť práce s produkciou dodávok pre svoj trh, padlo rozhodnutie.

Začala sa pohroma

Písal sa rok 1955 a Ministerstvo automobilového priemyslu vydalo zadanie na vývoj vozidla s trambusovou karosériou, ktorý mal vychádzať zo Škody 1200. Táto úloha teda logicky pripadla Škode. Prvé prototypy, dnes už legendárnej „tisícdvestotrojky“, vznikli krátko nato. Avšak, mali podobne veľa problémov ako finálny produkt. Tým hlavným bol mizerný výkon, ktorý mal motor s koncepciou historického agregátu z Popularu 1100 OHV z roku 1938. Pre potreby dodávky bola však upravená prevodovka, no auto v štádiu prototypu aj tak nedosahovalo tých kvalít, ktoré sa od neho očakávali. Možno aj práve pre takéto fiasko bol v roku 1958 projekt ukončený (oficiálne pre nedostatok peňazí).

Vtedajší režim sa začal zameriavať predovšetkým na výstavbu novej haly v Mladej Boleslavi, kde mala prebiehať výroba nového typu auta s koncepciou všetko vzadu. Áno, tipujete správne. Išlo o Škodu 1000 MB. Avšak, aj napriek nedostatku financií chytré hlavy minulého režimu na príkaz KSČ vývoj Škody 1203 už o rok neskôr obnovili. Každému bolo jasné, že projekt bude mať finančné problémy, no cesty späť už nebolo. O dva roky neskôr boli sfinalizované prototypy s konečnou podobou a začalo sa ich testovanie. Aj keď niektorí stále požadovali dodávku s pohonom oboch náprav alebo dokonca dodávku určenú pre armádne využitie, Škoda 1203 bola len krok od sériovej výroby. Povolenie na spustenie linky prišlo v roku 1963. Tým sa to však nekončí.

Konečne

Trvalo totiž ďalších 5 dlhých rokov, pokým sa podarilo prvej dodávke, s extrémne ľahkým zadkom a motorom medzi prednými sedadlami, zísť z výrobnej linky. Škoda 1203 bola týmto odsúdená na (ne)úspech. Desať rokov po začatí vývoja sa Mototechna zaviazala, že ročne bude odoberať až 7-tisíc vozidiel. Nakoľko to bolo pomerne sľubné číslo, dopomohlo to k spusteniu samotnej linky. Nič to však nemenilo na tom, že v momente, keď bola prvá dodávka od Škody odovzdaná zákazníkom, bola už 13 rokov stará. Navyše, nedostatok rôznych komponentov vyriešili súdruhovia tým, že ich jednoducho prebrali zo Škody 1000 MB. Išlo napríklad o zadné svetlá, prístrojovú dosku, kľučky dverí a mnoho iného. Podobný prístup vypožičiavania si dielov z iných modelov mladoboleslavskej značky si pritom „tisícdvestotrojka“ zachovala až do rozdelenia Československa.

Škoda 1203
Od vanu a valníku, cez mikrobus či sanitku až k pohrebnému vozu so špeciálnou redukciou prevodovky na pomalú jazdu. Škoda 1203 bola auto mnohých tvárí.

Prvotné nadšenie, ktoré 1203-ka spôsobila na veľtrhu v Brne, vystriedali rozpačité reakcie vodičov, ktorí si ju vyskúšali. Auto, ktoré bolo dlhé 4 520 milimetrov, malo rázvor len 2 320 milimetrov, teda o 100 milimetrov menej ako Škoda Citigo, ktorá bola o takmer meter kratšia. Nič to ale nemenilo na tom, že dodávka mala papierovú nosnosť až jednu tonu. S pohonom zadnej nápravy však mali mnohí vôbec problém sa pohnúť, najmä keď mali auto prázdne a boli na mokrej či zamrznutej vozovke. Niektorí pamätníci uvádzajú, že auto sa dokázalo pohnúť až vtedy, keď si do priestoru pre náklad prihodili dva-tri betónové obrubníky.

Naopak, pri plnom zaťažení slabučký motor nevedel, čo robiť a autu trvalo neskutočne dlho, pokým sa dostalo aspoň na rýchlosť aspoň 50 km/h. K tomu sa navyše pridala aj charakteristická kulisa radiacej páky. Medzi prvým a tretím stupňom si vodiči vyberali formou lotérie a nepresné riadenie bolo také necitlivé, že volantom ste mohli otočiť o viac ako pol otáčky bez akejkoľvek odozvy kolies, tu bolo ďalších niekoľko dlhých rokov.

Príbeh sa nekončí

Príbeh sa však ani zďaleka nekončil. Rok po príchode ruských tankov sa do výroby dostali aj ďalšie vyhotovenia Škody 1203. Išlo o legendárnu sanitku, valník či dokonca 5-miestne kombi. Aby bol celý paradox doby zavŕšený, v roku 1970 sa zo sanitky stal pohrebák. Ten bolo možné dokonca zakúpiť so špeciálnou redukciou prevodovky, ktorá mu umožňovala pomalú jazdu v smútočnom sprievode. S trochou nadhľadu teda môžeme povedať, že „tisícdvestotrojka“ bola životným autom. Niektorých „šťastlivcov“ totiž odniesla od pôrodnice až do smútočnej miestnosti.

Postupne sa však výroba začala presúvať z Vrchlabí do Trnavy. Bolo to spôsobené potrebou priemyselnej vyrovnanosti. A tak úlohu vyrábať auto dostala fabrika Kovosmalt Trnava, ktorá dovtedy nemala s výrobou podobného produktu skúsenosti a produkovala napríklad práčky. Od roku 1968 však bola dodávateľom motorov práve pre túto dodávku. Celý prenos výroby bol zavŕšený v roku 1973. Autá vyrábané v Trnavských automobilových závodoch (TAZ), ako sa neskôr Kovosmalt Trnava volal, však neoslňovali kvalitou. Väčšina z nich bola vyrábaná štýlom „do-do“ (doma dorobíš) a to aj napriek tomu, že v roku 1974 prišla väčšia modernizácia.

Do kopca horolezec, z kopca plavec

Ani tá však nepriniesla nový motor. Stále sa medzi prednými sedadlami nachádzal slabučký 1,2-litrový motorček s výkonom 33 kW (45 k). Motor bol tak slabý, že priniesol viac vrások na čele ako úsmevov z jazdy. Dokonalým príkladom bola hučiaca sanitka ako najrýchlejšie auto kolóny pri stúpaní do kopca. Prevodovka v nej bola uspôsobená skôr na jazdu po rovine, preto sa často stávalo, že pacientov v nej ohlušoval rev motora, ktorý sa snažil bojovať so stúpaním na ceste za pomocou. Avšak aspoň personál a ošetrujúci lekár mal výhodu. Mohli sa aspoň hlavou zaprieť o strop a tak sa ochránili pred plavným štýlom jazdy. Ten mnohým pacientom okrem dôvodu ich jazdy v sanitke mohol spôsobovať aj morskú chorobu.

Škoda 1203
Škoda 1203 mala konkurovať najlepším západným dodávkam. Za celú existenciu sa však stretávala s viacerými technickými problémami a najmä s problémemi s kvalitou.

Sanitka-nesanitka, moderné dvojokruhové brzdy dostala Škoda 1203 až v roku 1980. Teda celých 12 rokov po prvom vyrobenom kuse. Ak teda dovtedy niekto prešliapol brzdový pedál až na podlahu bez odozvy, mohol sa čiastočne spoľahnúť na ručnú brzdu, ktorá prebrala úlohu brzdy záchrannej. Rok 1985 však predsa len mnohých potešil. Už TAZ Š-1203 M dostal silnejší 1,5-litrový motor s výkonom 42 kW (57 k) a 5-stupňovou prevodovkou, no pôvodný staručký motor sa stále vyrábal až do roku 1989.

Výroba aj po prevrate

Aj po prevrate v roku 1989 sa TAZ Š-1203 (neskôr TAZ 1500) naďalej vyrábal. Na začiatku 90. rokov prišla modernizácia, ktorá opäť dodala recyklované prvky z iných modelov. Išlo predovšetkým o prístrojový štít zo Škody 125. Postupne však aj vďaka príchodu západných áut o našu legendu záujem upadal. Nedopomohla k tomu ani laminátová nadstavba strechy z roku 1992, ktorá dokázala zvýšiť objem úložnej časti auta až na 6,35 m3. Taktiež nepomohlo ani prepracované riadenie, ktoré sa zbavilo charakteristickej črty starších áut alebo posuvné dvere, ktoré TAZ dostal v roku 1995. Nasadenie naftového motoru s objemom 1,9-litra od Volkswagenu v roku 1997 bolo už len akýmsi výstrelom do prázdna. V roku 1998 ešte TAZ 1500 dostal lepšieplastové nárazníky či dokonca elektrický ventilátor pre chladenie benzínového motora. V roku 1999 však prišlo definitívne ukončenie výroby v Trnave a presun niektorých častí linky naspäť do Českej republiky. Tam sa ich ujala firma Ocelot Roman Jirouš v Žacléři, ktorá postupne v malej výrobe pokračovala. Neskôr sa vyrábali už len jednotlivé komponenty a staré autá prechádzali prerábkami. V roku 2017, teda celých 49 rokov po prvej vyrobenej Škode 1203, opustil obmedzenú výrobnú linku posledný nový kus tohto legendárneho auta.

49 rokov

Samotná sériová výroba trvala neskutočných 31 rokov. Do roku 1981 sa vyrobilo 69 727 kusov Škody 1203. Výroba potom pokračovala s rôznymi obmenami, takže toto číslo je v konečnom zúčtovaní o niečo vyššie. Aj napriek mnohým zlým skúsenostiam od viacerých bývalých vodičov tejto dodávky, jej cena dnes rastie. Je to spôsobené aj nedostatkom zachovaných exemplárov, ktorých sa mnohí majitelia v minulosti s radosťou zbavovali. Škoda 1203, TAZ Š-1203 či TAZ 1500 však zostanú neodlúčiteľnou časťou našej automobilovej histórie. Niektorým pripomenú príjemné chvíle ich skoršieho života či mladosti, niekto si zase s úsmevom spomenie na útrapy, ktoré s nimi zažil. Jedno je však isté. Kto sa v nich aspoň raz nezviezol, nikdy nespoznal pocit z jazdy v pravom československom socialistickom aute.

Škoda 1203
Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.

Mohlo by vás zaujímať


Najnovšie zo sekcie

Indian Scout Rogue (auto motor a šport č. 6/2022, foto: Juraj Hrivnák)
MOTO

Zlý chlapec. Test Indian Scout Rogue

Pohľad do slovníka hovorí, že rogue má v slovenčine viacero významov, no ani jeden nie je veľmi pozitívny. Azda najjemnejšie by sa to dalo preložiť ako nezbedník. To by sedelo na človeka. No ako je to v prípade, pokiaľ takto označíte motocykel?